Príroda a my každý deň v nej

Autor: Martin Droppa | 21.4.2021 o 11:34 | Karma článku: 3,87 | Prečítané:  175x

 Od pondelka 19. IV. 2021 svieti Slovensku bordová farba. Platí III. stupeň protipandemických varovaní. Môžeme športovať aj v prírode.  

Uvoľňovanie a spísňovanie protipandemických opatrení sa na celom Slovensku od pondelko 8. II. 2021 riadi takzvaným Covidovým automatom - kovid automatom. Podľa neho je naše rodné, milé Slovensko od pondelka 19. IV. 2021 v bordovej farbe a platí celonárodný - celoštátny III. stupeň varovania pred pabdémiou vírusu Covid-19.  
Na Slovensku už niet okresu ani kraja, ktorému by na Covidovom automate "svietila" čierna farba - všetky sú "vysvietené" bordovou, červenou alebo ružovou farbou.  Uvoľnenie protipandemických opatrení prišlo vzápätí po veľkonočných sviatkoch a krátkych možností lyžovačiek v našich prírodných - národných parkoch. Okrem toho mu predchádzalo aj klasické jarné upratovanie, spojené s prácami na záhradách, v sadoch, na poliach aj záhumienkoch.  
 To ale nie je všetko. Povinný a veľkou časťou verejnosti preklínaný respirátor s klasifikáciou najmenej FFP2 podľa normy STN EN 149 + A1, ani ochranné rúško - podľa niektorých "handru," v exteriéri namusíme nosiť ale iba v prípade, ak dodržíme odstup najmenej päť metrov od ostatných ľudí, s ktorými nežijeme v jednej spoločnej domácnosti. Náš pohyb na "(čerstvom) vzduchu je naďalej obmedzený v čase od 05:00 hodiny do 01:00 hodiny nasledujúceho dňa, kedy platí zákaz vychádzania, ďalej v čase od 20:00 hodiny do 01:00 hodiny nasledujúceho dňa, kedy platí nočný zákaz vychádzania s prísnejším režimom. Bez testu na prítomnosť vírusu SARS-CoV-2 a ochorenia Covid-19 v čase od 05:00 hodiny do 01:00 hodiny môžeme, okrem iného, aj byť v prírode v rámci okresu, kde žijeme - a aj mimo tohto okresu, okrem okresu, ktorý sa nachádza v IV. stupni varovania (v takzvanom čiernom okrese). Môžeme ísť aj na zdravotnú vychádzku, ale len do vzdialenosti 1 km od miesta bydliska - to platí aj pre seniorov a seniorky vo veku nad 65 rokov,, pre ťažko zdravotne postihnuté osoby (ŤZP) na vozíčku, pre osoby, ktorých zdravotný stav alebo zdravotná kontraindikácia neumožňuje vykonanie testu, pre osoby, ktorým bolo diagnostikované stredne ťažké alebo ťažké mentálne postihnutie, alebo pre osoby so závažnou poruchou autistického spektra. Takéto vychádzky vykonáva ťažko zdravotne postihutá osoba samostatne alebo s členom, členkou z domácnosti. Možné je ísť i na bohoslužby alebo na individuálne duchovné starostlivosti.  
Od dnešného dňa s negatívnym kovid-testom v čase od 05:00 hodiny do 20:00 hodiny môžeme byť v prírode v "čiernom kovidovom" okrese na plavárni, môžeme ísť i k inej umelej vodnej ploche, aj do múzeí, do galérií, do knižníc, do zoologických záhrad, do botanických záhrad, do arborét, lesoparkov, lesíkov a oáz zelene, vybudovaných už dávno alebo dávnejšie práve s cieľom relaxácie v prírodnom, zdravom prostredí. Povolená je aj individuálna rekreácia a rekreácia členiek, členov, žijúcich v spoločnej domácnosti. Terasy v rámci rôznych podnikov, ponúkajúcich všakovaké nápoje, kávy, čaje, pivká i vínka, aj "niečo ostrejšuô," zmrzlinky. zákusky, torty a tortišky, kebaby, lángoše aj pizzu a klobásky či HotDog-párky v rožku s horčicou, Etc... ostávajú naďalej zovreté. Ale do prírody už ôžeme ísť. Hurá - tak do nej poďme: relaxačne oddychovať aj náročne športovať.  
       Cvičme a trénujme v rytme s Našou Peťou Vlhovou (zima / leto - 2020 / 2021) (YouTube).  

     Podporujme sami seba a svoje talenty s Petrou Vlhovou (2021) (YouTube).   

   •  Vyháňame ovce na salaš - na Liptove (zima / jar - 2018 / 2012) (YouTube).  

   •  Sadíme my stromky aj máje (2018) (YouTube).  

Nie každý a môže, nie všetci sa vieme a môžeme svižne lyžovať a v tom lyžovaní víťaziť o stošesť a zbierať ceny z celého sveta. Nie všetci vieme a môžeme vyháňať ovce na salaše a od jarného svitu do neskorého jesenného mrku ich pásť, dojiť, starať sa o ne aj o salaš - aj keby sme mali hoc i 111 honelníkov a 111 pomocných brigádničiek. Nie všetci sme najsilnejší, najrýchlejší, najumnejší, nie všetci máme výučné listy z remesiel a fortiewľ v rukách, tradičný um v hlavách a pracovitú silu v svaloch. Ale chrbát, kríže, krčná chrbtica nás neraz rozbolia a bolia až tak, že sa ani z postele nepozviechame bez strašidelných, dlhotrvajúcich bolestí. Nie všetci mámedoma chlieviky a udiarne a v nich klobásky a šunku nielen k veľkonočnému chrenu a k vianočnej horčici a slaninu k cibuli i cesnaku, opaprikované podhrdlinky a tlačenky s cibuľou s octom alebo citrónovou šťavou. Ani vlastnú výrobňu čokolády a čokoládovúch lahôdok nemáme všetci. Napriek tomu neraz máme chute na klobásky aj na slaninky, na vajíčka so šunkou alebo s údeným, na čokoládovú tortu s jahodami a marcipánovou ružovou kyticou u lásky. Niekomu to všetko vôbec netreba,pretože všetkého veľa škodí - aj toho najlepšieho sa preje keď je to denno-denne na stole, v zanieroch, misách, na lopárikoch, v pekáčoch aj v hrncoch a džberoch so smotanou do kávy, čaju. Lenže do prostredia, kde si môžeme oddýchnuť alebo sa aj zahrať, prejsť sa, porozprávať, čo-to odfotiť a potom sa tým kochať, tešiť tým blízkych, priateľov a priateľky, ľudí známych aj clkom neznámych - tak do takéhoprostredia ideme šetci radi. Príroda je takým prostredím. A tu, v Prírode, nachádzame aj ten rub civilizácie a "modernej doby." Odpadky, odpad, haldy, desaťtisíce ton odpadkov, nahádzaných okolo riek a jazier, potokov aj horských bystrín. Jarné vody ich zmetú, zmyjú, priam spláchnu dolu, nielen do Ružinovskej vodnej nádrže, do Liptovskej Mary a dolu Váhom, cez Krpeľany až do Gabčíkova, dolu Hronom až ďaleko pod Zvolen, o známych vodných tokoch "až na ďalekom východe Slovenska, kde nič nie je," ani nevraviac.  
K téme triedenia - separivania tuhého komunálneho odpadu z domácností dobre padne (skôr zle padne) siahnuť do televízneho archívu spravodajskej TA3 z 9. októbra 2015. Hoci sa Slovensko v triedení komunálneho odpadu pomaly zlepšuje, za vyspelými európskymi krajinami stále výrazne zaostáva. Podľa najnovších štatistík jeden Slovák za minulý rok vyprodukoval takmer 323 kilogramov odpadu, ale vytriedil z neho iba vyše 25 kilogramov, čo je 8 percent. S týmto číslom sme sa ocitli na úplnom chvoste v celej Európe.  

    Máte dojem, že je tento kompilačný text rôznorodou zmesou bez ladu a skladu, zmiešaninou navzájom nesúvisiacich tém a videí? Nemýlite sa - je to tak. Pripravil som ho s cieľom upozorniť na nevyhnutnosť separovania, triedenia nielen odpadov z našich domácností, ale aj informácií, ktoré nám médiá prinášajú (kadekto vraví, píše, že podsúvajú). Na to, aby som "teraz, už dnes," utekal trénovať, lyžovať sa, do fitnesscentra, na salaš vyháňať a dojiť ovce, strážiť strážnych oviarskych Psíkov, sadiť stromčeky vstrminách našich hôr a starať sa o ne - na to už akosi nemám roky a - hlavne - ani čas. Napriek tomuvšetkému sa, v rámci svojich individuálnych možností každoročne zapájam aj do jarného upratovania v Prírode, aj do rôznych výziev v rámci každoročného Dňa Zeme. Tak isto, ako ľudia svedomití, každoročne čistiaci brehy nielen Liptovskej Mary a jej zátok.   
 

O Veľkej noci po Veľkej noci

 Počas tohtoročných veľkonočných sviatkov som využil príležitosť a bol som sa, "v duchu aj v zmysle" protipandemických nariadení prejsť. Aj popri Váhu pri Liptovskom Hrádku. Čo všetko som našiel - nenašiel na jeho brehoch? Odpad a odpadky, ktoré patria do nádob na separovaný tuhý komunálny odpad. Dve fotografie, ktoré vám ponúkam, som nasnímal počas Veľkonočnej nedele 2021, ponorenej do vytrvalého lejaku.  •

Týchto šesť záberov je zo včerajška - z utorka 20. IV. 2021. Sú zo série snímok, dokumentujúcej ako to vyzerá teraz, tejto jari, okolo našich pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve súkromných aj právnických osôb a o ktoré sa staráme my všetci ich vlastníci, vlastníčky, spoluvlastníčky a spoluvlastníci, ale aj Technické služby Mesta Liptovský Hrádok, aj SSE, a. s., aj SPP, a. s., Liptoskú vodárenskú spoločnosť (LVS, a. s.) Liptovský Mikuláš nevynímajúc. Samozrejme - celú fotodokumentáciu som dnes ráno poslal na Mestský úrad v Liptovskom Hrádku a odosielam ich aj na iné orgány, ktoré majú na starosti a v kompetencii vyšetriť, zistiť kto takýto, s prepáčením svinčík, robí okolo našich pozemkov. Indície vedú aj k bezdomovcom, aj k lacnému alkoholu holdujúcej "omladine."  •   

Príroda a Zem - Deň Zeme a Príroda

Na webe Denník N - Blog N - som 23. augusta 2020 zverejnil článok s názvom Nohy, ruky preč od Prírody. Napísal som v ňom aj to, že v Prírode a k Prírode všeobecne sa máme správať slušne, s úctou k faune aj k flóre, neničiť ich. Je to jednoduché: stačí len chcieť. V nie dlhom článku som ponúkol niekoľko dobrých rád, známych už desaťročia, u nás už od čias, keď v 1. ČSR medzi I. a II. svetovou vojnou vznikli hnutia Junák a Skaut. Základné rady nám doma do myslí aj do praxe vštepil náš otec, s ktorým sme chodievali na túry, na hríby, do lesov aj na hrebeňovky vo Vysokých Tatrách, v Chočských vrchoch, v Nízkych Tatrách...  
   Tu sú:
 Jedlo  
Na túry sme vychádzali skoro ráno, hlboko pred svitaním. Preto sme si raňajky nedopriali - len čaj či kávu, krajec chleba s maslom. Nebolo by vhodné kráčať hodiny do strmín s plnými žalúdkami. Jedlo sme si brali so sebou do ruksakov. Mäsové konzervy, paštéty, chlieb, vajíčka varené natvrdo, keksy, čokoládu, dobošky, ale aj ovocie. Množstvo jedla záviselo od dĺžky a náročnosti túry. Zásada prvá - ťažké veci (konzervy a podobne) išli vždy na spodok ruksakov. Pre správne umiestnenie ťažiska a aj pre bezpečnosť. Nikdy sa nesmelo zabudnúť na otvárač konzerv, nôž, vidličku, poháre z plastu, ale hlavne na vrecko na odpad. Nielen na ten náš, ale i na taký, ktorý sme našli po nedisciplinovaných turistoch, turistkách.
  Pitie  
Treba si uvedomiť, že čo liter tekutiny - to kilogram váhy. A piť na túrach treba i vtedy. keď človek nie je smädný. Aby sme ušetrili na hmotnosti v ruksakoch, brali sme si plastové fľaše (v tých časoch ešte neboli tie pet-ky ako dnes), hadičku (napríklad na stáčanie vína) a pár balíčkov šumienok alebo iných rozpustných práškov s rôznymi príchuťami. Do jednej fľaše sme si doma pripravili citrónovú šťavu z niekoľkých citrusov. Načo nám bola hadička? Vždy sme niekde našli vyvieračku, pramienok vody vytekajúcej zo skál. Stačilo nasadiť hadičku, druhý koniec do fľaše, „natankovať“ vody a potom ňou už len zaliať šumienku, instantný práškový nápoj, citrónovú šťavu… A pitivo bolo na svete. Mimochodom - voda vysoko v horách, hlavne vo Vysokých Tatrách, býva skutočne bez chuti - ako voda destilovaná. Pretože v nej nie sú rozpustené rôzne minerály. Alkoholické nápoje na túrach nepijeme, nikdy, ani v malom množstve.
  Oblečenie  
V prvom rade poriadna obuv – pevná, nad členky, s dezénom podrážky takým, aby zabránil šmyku, pokĺznutiu sa a následnému pádu. V obuvi hrubé podkolienky, ktoré výborne sajú pot (aj v lete – na horách je chlad, vetristo, počasie rýchlo premenlivé, nevyspytateľné…).  Podkolienky chránia nohy i pred hmyzom a odreninami od tvrdých tráv, od ihličia na konároch a podobne. Dobré je mať i „mačky“ – stúpacie železá. Nemusí byť sneh a ľad – stačí úsek zľadovateného chodníka, ktorý sa nedá obísť. Výborné sú šortkové nohavice nad kolená, s vreckami. Bavlnené tričko, výborne sajúce pot, košeľa – najlepšie flanelová, teplá, sveter, vetrovka a čiapka. To všetko i v lete. Vetrovku si môžete zhodiť – rukávy na košeli vyhrnúť, čiapku dať z hlavy, ale ak nemáte teplé oblečenie, tak sa túra môže skončiť podchladením. V ruksaku treba mať, bezpodmienečne, pláštenku do dažďa (nie dáždnik!), náhradné tričká, košeľu, sveter, ponožky. Prepotené oblečenie si jednoducho niekde v závetrí preoblečiete, napríklad v rámci oddychu, jedla. Dobré je mať i rukavice – aj v lete, kožené, priedušné. Ak človek spadne, tak si vďaka rukaviciam nezderie dlane, ruky. Odporúčam slnečné okuliare s dobrým uv-filtrom, pretože Slnko hlavne od snehu aj oslepí. Vhodné sú i paličky, hlavne pri výstupe. Nezabúdajme na to, že zostup býva náročnejší. Jednak sme unavení, jednak chôdza dolu  chodníkom býva záťažou na kĺby kolien.
  Prvá pomoc  
Vždy majte so sebou lekárničku s obväzmi, náplasťami, tabletky proti bolesti a tabletky, kvapky, ktoré potrebujete denne. Napríklad na srdce, proti alergii. A tiež krém s ochranným filtrom – Slnko na horách praží a hlavne od snehu vie i spáliť. Treba mať so sebou mapu s trasou túry. Ak idete z horskej chaty – zapíšte do knihy na chate cieľ túry a predpokladaný čas návratu plus kontakt(y) na seba – telefónne číslo, čísla.
  Všeobecné Pravidlá (Nariadenia - Odporúčania)  
Zásada je, že ak už sme vyniesli hore, „na kopec,“ plné konzervy a podobne jedla - a pojedli sme ho, ľahké prázdne plechovky znesieme domov, kde ich vyhodíme do separovaného zberu. Podobne je to s fľašami. Na horách, v Prírode nikdy nenechávame nič čo tam nepatrí. Ani škrupiny z vajíčok, kôrky, ohryzky, kdeže obaly, papierové obrúsky, vreckovky… Všetko treba zniesť dolu a správne separovať do odpadu. V Prírode sa správajme skutočne ako doma. V obývačke predsa tiež neodhadzujeme okolo seba, za gauč, zvyšky jedla, obaly zo slaností či zo sladkostí, fľaše… Ani popol z cigarety neklepeme na koberec a ohorok neuhasíme tak, že ho zadusíme do peršanu. Ani v nákupnom centre, v reštaurácii, kaviarne, bare… sa tak nesprávame - lebo nie sme hulváti a hulvátky. Preto niet dôvodu, aby sme tak konali v Prírode. Okrem toho - v Prírode nerbíme hluk, rámus, netrháme, nedriapeme kvety, rastliny. Neplašíme, nenaháňame zvieratá. Veď to si nedovolíme ani na návšteve - a v Prírode sme len na návšteve.
  Text som zakončil výzvou k úvahe: Ako sa správame doma, v našom milom, blízkom, cennom prostredí, tak sa, prosím, správajme i v Prírode a k Prírode. Želám všetkým krásne túry a zážitky z Prírody.  
  Už zajtra - vo štvrtok 22. apríla 2021 - je Deň Zeme  - deň venovaný Zemi, Každoročne koná 22. apríla ako sviatok, ovplyvnený pôvodným dňom Zeme, ktorý sa konal počas osláv jarnej rovnodennosti, 21. marca a oslavoval sa ním príchod jari, mesiaca, ktorý otvára brány letu. Žijeme na jednej Zemi a pod jedným Slnkom, preto by sme mali mať "svoj Deň Zeme" každý deň. Dokým tu sme, pretože po nás nemôže prísť Potopa - po nás prídu ďalšie generácie aj našich detí, vnúčat, pravnúčat...  •
Zemeguľa je (vraj) guľatá. Zápas o udržanie Života na nej - aj nášho - je zápasom nekonečným a nekončiacim sa - takým, akým nekonečné sú naše konečné Cesty po poludníkoch aj po rovnobežkách zemských.  

   •  Moje s témou súvisiace články na webstránke SME blog:  •
Najväčšia čierna skládka odpadu
Dlhý boj s nelegálnymi skládkami
Triediť odpad? A prečo?
Pamäť nie je komunálny odpad
Čierne skládky sú odstránené
Prečo by som mal separovať?


  Martin Droppa: Ako sa správať v aj k Prirode (Denník N - Blog N)  ---  link. •


  Covid automat - opatrenia v jednotlivých okresoch Slovenska  ---  link.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Moderná krajina

O 10 rokov môžeme byť bohatá krajina, ale životné šťastie bude klesať (rozhovor)

V dobiehaní Západu zaostávame, upozorňuje analytik Michal Lehuta.

Slovan je majstrom. Zlatým Moravciam nedal šancu

Slovan potvrdil titul suverénnou výhrou.


Už ste čítali?