Oči by jedli, ale žalúdok už nevládze

Autor: Martin Droppa | 16.4.2021 o 4:33 | (upravené 16.4.2021 o 18:02) Karma článku: 2,69 | Prečítané:  629x

 Oči by jedli - žalúdok už nechce. Spomenul som si na toto úslovie - príslovie či známu "múdrosť starých mám" (starých otcov nie?).  

 Spomenul som si na to keď som si prečítal nový článok blogera - volá sa Miloš Sopoliga a v profile o sbe píše, že sa venuje rodine, vzdelávaniu, neštátnym službám zamestnanosti, sociálnym službám a Slobode a Solidarite. Nepoznám pána Sopoligu a v sociálnej sieti www.linkedin.com nie som - na to, aby som v nej bol, tak na to nemám dovod. Zatiaľ nie - v budúcnosti možno áno. Sociálnych sietí, domén, profilov pribúda - a s nimi aj riziká kadejakých hoaxov, falošných profilov, nickov, prenickovaných náhodných zhlukov číslic a ich kadejakých mutácií a mutantov. Napokon to všetko vyústilo aj do toho, že diskusie pod našimi článkami na webe SME blog sú moderované - čo sa stretáva s nepochopením, s kritikou a nedorozumeniami, o ktorých píše aj pán inžinier František Cudziš, ktorého osobne poznám a neraz som sa s ním stretol nielen v Liptovskom Mikuláši. Aj som mu "dištančne" mejlom i telefonicky radil "ako na to" v prípade vkladania hyperlinkových odkazov k jeho mnohým zaujímavým článkom, úvahám, fotoreportážnym glosám, spojeným s propagáciou jeho neuznávaných vynálezov, patentov. Vždy som si cenil - aj si stále cením to, že mi pán František zavolal, vidiac, že má od mňa zmeškaný hovor. Obrazne povedané - obaja sa cítime ako "osamelí vojaci v poli." Ja už nie som "VIP bloger" - on nie je ani v sekcii 'Vybrali SME.' Ja sa nesťažujem, pretože konečne takmer nikto ani niekto moje články nesleduje, nezdieľa v sieti Facebook, diskusie pod nimi v priemere počtu príspevkov sa blížia k pomaly "hlbokej, mínusovej nule," a asi nikto ich ani nemoderuje. Priznám sa - som rád tam kde som, aspoň mám takmer svätý pokoj (vravím to preto tak, aby som sa Bohu do okien nerúhal). Pán inžinier sa stále trápi s tým, čo mu - to je paradox - ukážkovo ide. Dôkaz nám podal vo svojom najnovšom článku Polopravda = lož, a lož má krátke nohy. "Pán inžinier - netrápte sa s polopravdami ani s klamstvami. Radšej píšte, blogujte o svojich záľubách, objavoch, o náhlivých prechádzkach mestom kde žijete a kde máte priateľov, známych aj užitočné, konštruktívne známosti, ľudí súcich na slovo aj ochotných počúvať Vás. To je moja obyčajná, priateľská rada, pán inžinier František Cudziš, 'voľnomyšlienkár.'"  
 Teraz sa vrátim k pánovi Sopoligovi. Napísal a zverejnil článok Som hluchoslepý, ktorý bol aj na titulke webu SME - ak sa nemýlim, tam som si ho všimol. Včera po polnoci - teda vlastne už dnes, keď píšem tieto riadky, opäť počúvajúc svoju obľúbenú hudbu z jedného z klasických hudoných nosičov, som k článku pána Sopoligu napísal podľa mňa obyčajný, slušný a zrozumiteľný komentár - posúďte sami / samé - aj Vy, pán Paculík, ktorý máte "pod palcom" takzvané moderovanie diskusií pod moderovanými, spoplatnenými, redizajnovanými a už ani neviem akými článkami a komentármi, textami, dokonca (asi) aj pod spravodajstvom v sekcii 'Šport:' https://sopoliga.blog.sme.sk/diskusie/5014325/som-hluchoslepy.html#postId=18379647. Nehnevajte a neurazte sa, pán Paculík, ale ja žiadne "nevhodné" príspevky nikomu nahlasovať nebudem, nemienim. Kadejaké podmienky, odporúčania, zaprisahávania sa a tak ďalej, Etc... - obaja dobre vieme ich genézu aj jej vyústenie. Do siedmych dní si môžem alebo nemusím predĺžiť predplatné online SME - o produkte MY Regióny - www.petitpress.sk/domovska-stranka/ - nevraviac.  •
  Kedysi, v časoch rozbiehajúcich sa prvých protipandemických vládnych nariadení, pokynov aj obmedzení, som začal písať blogový seriál - akoby týždenník - s názvom Dni minulé v mojom zrkadle. Hneď v tretej časti - nazvanej Dni minulé v mojom zrkadle (3.), som zverejnil túto fotku z webstránky jednej z liptovských reštaurácií:

Čítajúc článok pána Sopoligu a reagujúc naň, spomenul som si na dávnu čuchovú a hmartovú pamäť človeka, aj na to, čo píšem a parafrázujem v nadpise a v perexe tohto článku - v podstate kompilátu s uvedením zdrojov, linkov, odkazov. Diskusiu k tomuto (aj k iným mojim článkom na tomto webe - na webe SME blog) povoľujem, pretože už nie som "VIP bloger" a stále platný Kódex blogera (blogera ako takého, blogerku ako takú nevynímajúc), mi neumožňuje diskusiu neumožniť. Žiadať o výnimku z výnimek protipandemických nariadení a prísnych opatrení práve teraz, o trištvrte na päť ráno, vyše dve hodiny po nemám koho. Hlavného hygienika, pána Jána Mikasa - www.ruvzca.sk - "otravovať, obťažovať, budiť, vyrušovať..." nemôžem. Obzvlášť nie teraz, keď sa dozvedám, že Lyžiarske stredisko Jasná po takmer troch mesiacoch otvoria. 'Ešte šťastie, že sa už nelyžujem,' pomyslel som si s ľahkým úsmevom na perách - takým, akým sa zvykol usmievať náš všeobecne známy liptovsko(sväto)mikulášsky pedagóg a poet, Osamelý Bežec Do Nekonečna Iwan Laučík.  
  Ak si niekto - ktokoľvek - neželá, nechce, nepraje, aby som blogoval na tomto portáli, tak nech mi to normálne, obyčajne, slušne - stačí e-mailom - oznámi a dá na vedomie. Zadarmo a bez akýchkoľvek nárokov na zdanené honoráre môžem vo svojom voľnom čase, na úkor mojej a našej rodiny, priateľov, priateliek, kamarátov aj kamarátiek, blízkych i vzdialených príbuzných aj nepríbuzných, môžem písať aj vypisovať kde len chcem a čo chcem. Alebo nemusím písať vôbec - a budem sa venovať výcviku svojho nového Psíčka, na ktorého sa už všetci v okolí veľmi tešíme. Ja asi najviac ;-) To, o čom píšem, už dávno, v roku 2010, ak sa nemýlim, pochopila aj moja obľubená blogerka Nikol Venglovičová. Kde je teraz slečna Nikol z Liptovského Mikuláša? Ak ma zrak neklame a sluch mi slúži, tak asi, možno na nejakej párty v Londýne v Spojenom Kráľovstve Veľká Vritánia & Severné Írsko - teda v GB, v London City, niekde pod London Tower s inonickými strážcami - Kráľovskými Vtákmi Havran - The Raven zvanými - viď známy básnik a spisovateľ  Edgar Allan Poe: The Raven (Havran).  
   •  Nikol Venglovičová v duchu a v obraze BR-exit-u uvoľnenom Londýne je na kanáli YouTube.  

 Jedna z mojich obľúbených inštrumentálnych kompozícií od dávneho tria - súčasného dua Tudor Lodge  z Veľkej Británie - dohrala (folkrocková skupina dosiahla vrchol svojej popularity na prelome 60. a 70. rokov XX. storočia). Je čas pripraviť sa na dnešný bežný, obyčajný, dištančný deň aj u nás, v takmer ľadovej Liptovskej kotline.  
  •  Tudor Lodge ~ Madeline (04:05 minúty).  

     Náhodne súvisiaci môj vlastný článok na webe SME blog:  
  Prvý ročník fotografickej súťaže je tu!  (SME blog)  ---  link.  
  Zdroje článku:  
  Súkromné zdroje a archívy autora textu  ---  link.  

  Krátke jazykové okienko na tému: Psík - Psíky / Psík - Pes  ---  link.  •
  Upresnenie s ospravedlnením:  •
• Pán František Cudziš ma v príjemnom, aj keď v obvykle dlhšom telefonáte upozornil, že nie je inžinier, ale že na tituly si nepotrpí. Pánovi Cudzišovi aj čitateľskej verejnosti sa aspoň takto, dodatočne ospravedlňujem.  Kto je...? ~ František Cudziš  ---  link.  

 František Cudziš:  Teória Kozmodriftu I Teória relativity pre každého  --- link, odkaz, oficiálna webstránka pána Františka Cudziša.  •
  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Moderná krajina

O 10 rokov môžeme byť bohatá krajina, ale životné šťastie bude klesať (rozhovor)

V dobiehaní Západu zaostávame, upozorňuje analytik Michal Lehuta.


Už ste čítali?