Ferlinghetti (101 rokov + 11 dní) (?)

Autor: Martin Droppa | 5.3.2021 o 4:44 | Karma článku: 7,99 | Prečítané:  172x

 V pondelok 22. februára 2021 zomrel Lawrence Ferlinghetti - americký beatnik a umelec generácií. Ako som sa s ním (ne)stretol?  

  Lawrence Monsanto Ferlinghetti  (24. marec (?) 1919 Bronxville, New York, U. S. A. ~ 22. február 2021,San Francisco, California, U. S. A.) - pokrstený podľa pseudonymu svojho otca 'Ferling' - bol americký básnik, maliar, liberálny aktivista a v roku 1953 aj spoluzakladateľ vydavateľstva City Lights Booksellers & Publishers v San Franciscu. Bol i autorom poézie, literárnych prekladov, napísal aj romány, divadelné hry, kritických statí a filmové príbehy a poviedky, ale aj literárnej a umeleckej kritiky, recenzií etc.  
  Kto bol - kým bol Lawrence Ferlinghetti a čo znamenal a stále znamená pre svet literatúry a umenia? Čím a ako ovplyvnil celé generácie beatnikov a neobeatnikov na celom svete a aj u nás, v niekdajšom spoločnom Československu? O tom je prehľadné video (3:30 minúty).  

 Vo videu je - ak ste dávali dobrý pozor a všimli ste si, aj odkaz na internetové vydanie periodika San Francisco Chronicle (v čase 1:35 minúty) - a v tomto vydaní je obsiahly text o Lawrence Ferlinghettim napísal spisovateľ Bill Trott, ktorý prispieva do internetového periodika The Japan Times. Súčasťou textu Billa Trotta je aj videorozhovor s Lawrence Ferlinghettim (má 11:11 minúty), a v ňom sa dozvedáme podrobnosti nielen o literárnej a umeleckej činnosti Beatnika Lawrenca, ale aj jeho rozprávanie o jeho živote, o tom, čo a ako a kde ho ovplyvnilo a, samozrejme, aj jeho názory na Beat Generation a na význam tohto hnutia 'dnes.' Vedeli ste napríklad to, že Lawrence Ferlinghetty po vstupe U. S. A. do II. svetovej vojny narukoval k námorníctvu a zúčastnil sa vylodenia Spojencov v Normandii? Áno - svetoznámy beatnik bol priamym účastníkom, veteránom D - Day / Jour - J. Ale to nie je, pochopiteľne, všetko. Ja tam toho oveľa viac a veľmi zaujímavého.  •

  Beat Generation beacon Lawrence Ferlinghetti dies at age 101

The last moments in life - The Japan Times --- link.  

~  ~~  ~

~   ~   ~

Ako som sa nestretol a vlastne som sa stretol s Lawrence Ferlinghettim? Príbeh (ne)stretnutia je takýto: S básnikom, publicistom, prekladateľom, činovníkom nielen v liptovskej kultúre Ivanom Laučíkom - ktorý sa podpisoval Iwan Laučík (4. júl 1944, Liptovský Svätý Mikuláš, Slovenský štát ~ 12. máj 2004, Liptovský Mikuláš, Slovenská republika), členom básnickej skupiny Osamelí bežci (Iwan Laučík, Peter Repka, Ivan Štrpka), jaskyniarom, turistom, a ktorý profesiou bol učiteľom na základných školách a pedagógom - profesorom na gymnáziu a na strednej škole - ale i stavbyvedúcim a robotníkom, aj riaditeľom Okresnej školskej správy v Liptovskom Mikuláši a tiež básnikom postihnutým normalizačným zákazom vydávať a publikovať svoju tvorbu - v období totalitného temna v socialistickom - som sa osobne poznal už dávno pred rokom 1990 - aj ako člen poroty celoštátnel literárnej súťaže, ktorú dodnes vyhlasuje dnešná Liptovská knižnica Gašpara Fejérpataky Belopotockého v Liptovskom Mikuláši (po Iwanovom skone sa tá súťaž menuje Krídla Ivana Laučíka), v ktorej sme spolu "porotovali," aj ako človek všestranne činný v kultúrnom dianí, živote hlavne v Liptovakom Mikuláši. Iwan sa, akosi samozrejme aj pochopiteľne, prirodzene, stal krstným otcom môjho prvorodeného syna. Minulosti sú koreňmi budúcností.  •

'Jedného z tých dní' mi Iwan v jeho domácej pracovni, ktorá mubola aj kabinetom na opravoanie písomných prác študentiek a študentov na gymnáziu, ale aj miestom hlbokonočných rozjímaní a písania - pri pofajčievaní a káve - vraví, skôr oznamuje: "Idem do Prahy, na stretnutie beatnikov z celého sveta." Iwan mi povedal, že ide na Festival spisovatelů - na Beatnický festival v Prahe, ktorý sa konal v apríli 1998. Akokolvek vy som bol chcel a aj mohol do Prahy na Festival s Iwanom vycestovať - nemohol so. V tom čase som pracoval ako korektor v liptovskomikulášskych Tlačiarňach SNP, n. p., patriacich pod Tlačiarne SNP, n. p., Martin - tie zas patrili pod Stredoslovenskú polygrafiu s generálnym riaditeľstvom v Bratislave. Po privatizácii sa v roku 1991 liptovskomikulášske tlačiarne ekonomicky i hospoársky pretransformovali na tlačiarne TeLeM K&M, a. s., Liptovský Mikuláš. Ale to už je iná história, podstatné je, že niekdajšie liptovskomikulášske Tlačiarne SNP existujú, "fungujú," dodnes - zamestnávajú ľudí, sortiment tlačiarní sa nezmenil - naopak: rozšíril sa a výroba sa zmodernizovala. Privatizácia pokrok v technológiách ani politiku zamestnanosti nezastavila. Ak sa nemýlim, tak v týžni od 20. apríla do 24. apríla 1998 som pracoval na popoludňajšiu zmenu, čo znamenalo, že v korektorni som musel byť najneskôr o 13:30 hodine a domov som sa vracal krátko pred 23:00 hodinou. Vymeniť si pracovnú zmenu s pánom kolegom, penzionovaným gymnaziálnym prvorepublikovým profesorom aj latinčiny, nebolo možné a ani to nemalo zmysel - tak či tak som v práci musel byť. Už na druhý deň som Iwanovi doniesol krásnu knihu Horoskop orloje / Čtrnáct amerických básníků, ktorú vydal Odeon, nakladatelství krásné literatury a umění, n. p. Praha, v roku v roku 1987 a jej viazaný výtlačok som si za 35,- Kčs kúpil v liptovskomikulášskom kníhkupectve Tranoscius. Mimochodom - nebol to malý peniaz, veď len mesačná robotnícka "režijka" na cestovanie do a z práce ma stála takmer 40,- Kčs. Vyše 380-stranový výber z mojej obľúbenej poézie, prvé vydanie v náklade 9 000 výtlačkov pre celú ČSSR, v preklade Jana Zábranu (ktorý aj zostavil výber do Horoskopu orloje) som dal Iwanovi s prosbou "...ak by si tam stretol nejakého amerického Beatnika, popros ho, prosím ťa, v mojom mene o autogram..." "Jasné," povedal Iwan a usmial sa tým svojím tajuplným úsmevom, náznakom úsmevu, iskriaceho sa mu v očiach za silnými dioptriami. Bolo mi jasné, že Ezra Poiund, Wallace Stevens, Richard Brautigan - moji obľúbenci - na pražský Festival asi neprídu, pretože už dobrých pár rokov boli na inom festivale, na Festivale tam na druhém břehu Řeky, kterému z nouze říkám Čas, ale čo ak do Prahy  príde Allen Ginsberg spolu s Gregory Corsom a s Lawrence Ferlinghettim, Dianedi Prima aj Sylvia Plathová? Veď sám za sebou by Iwan do Prahy necestoval, to je logické, nie? Logika nikdy nepustí, no nie?  •
 Iwan sa z Prahy vrátil a v poslednom aprílovom týždni roku 1998 sme sa opäť stretli. "Tak ako bolo?" odštartoval som priateľovo rozprávanie. V hmle z ciharetľového dymu Ivan z koženej brašny cez plece, prevesenej cez operadlo stoličky, vytiahol Horoskop orloje a knihu mi ponad stôl, zavalený knižkami, zošitmi študentstva, brožúrkami, papiermi s poznámkami, ceruzami i perami... ...ponad stôl s ohorkami z cigariet prekypujúcim veľkým popolníkom, v aróme z kávy a čaju, podal. Knihu som vzal do pravej ruky - tak ako teraz, a...

...a začal som v nej listovať, dym z Marsky v ľavom kútiku úst ma štípal v oku. Gregory Corso a Allen Ginsberg v Prahe na Fesivale neboli, ani Sylvia Plathová a Diane di Prima. 'Ach, škoda.' Listujem ďalej, dvojstrana 182 a 183 - hľa: hrubšia čierna fixka, podpis (?) Ferlinghetti -> ? Praha '98, pod tým tenkou ceruzou, drobne nenápadné písmo: 23. 4. 1998 pravdepodobne deň pred sedemdesiatimi deviatimi narodeninami v Prahe nad Lucernou o 12:20. Knihu som zavrel, položiac si ju na kolená pýtam sa Iwana: "Naozaj tam bol Lawrence?" "Asi," povedal Iwan a usmieval sa, iskril dioptriami za sklami. "Iwan, a boli tam aj obložené chlebíčky?" "Boli, aj pivo, aj vína..."  Všetko mi bolo jasné: Iwan v Prahe naozaj bol, neulieval sa fajčiac poza školu. Veď bol profesorom na gymnáziu, nie učiteľom na základnej.  •

   Lawrence Ferlinghetti 
   Pes

   Pes kluše kam chce po ulici
   a vidí skutečnosti
   a věci které vidí
   jsou větší než on sám
   a věci které vidí
   jsou jeho skutečnost.
   Opilci ve dveřích
   Měsíce na stromech
   Pes kluše kam chce přes ulici
   a věci které vidí
   jsou menší než on sám
   Ryby na novinách
   Mravenci ve děrách
   Kuřata v oknech Čínské čtvrti
   s hlavami o blok dál
   Pes kluše kam chce po ulici
   a věci kteřé větří
   páchnou tak trochu jak on sám
   Pes kluše kam chce po ulici
   kolem louží kolem malých dětí
   kolem koček kolem doutníků
   kolem heren kolem strážníků
   Nemá nic proti policajtům
   Neví jenom co s nimi
   a tak je nechá běží dál
   kolem mrtvých krav naražených na háky

   (...)
   Pes kluše kam chce po ulici
   a má vlastní psí život který žije
   na který myslí
   o kterém medituje
   všeho se dotkne všechno očichá všechno přezkouší
   všechno vyšetří
   bez výhody křivého svědectví
   ten skutečný realista
   se skutečným příběhem k vyprávění
   se skutečným ocasem jímž to vypráví
   skutečně živý
                        štěkající
                                     demokratický pes

(Horoskop orloje / Čtrnáct amerických básníků / preklad a prebásnenie Jan Zábrana (1931 ~ 1984) / predslov Antonín Přidal (1935 ~ 2017).)

 Celý tento text je venovaný môjmu pražskému priateľovi Zdeňkovi - veteránovi námorníkovi.  

  Upútavka - Osamelí bežci: Ideme ďalej (Asociácia slovenských filmových klubov, 7. XI, 2019, 2:28 minúty).  •

 Iwan Laučík náhle a skutočnenečakane zomrel veľmi skoro ráno, vo svojej pracovni v panelákovom trojizbáku, nad maturitnými písomkami svojich študentiek a študentov, ktoré opravoval s perom v jednej a s cigaretou v druhej ruke. Správu o jeho skone som sa dozvedel už 12. mája 2004 o približne 05:15 hodine, kráčal som Baťovou uličkou pri Galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši smerom k Námestiu osloboditeľov, ešte predtým námestiu Slobody v Liptovskom (Svätom) Mikuláši. SMS-ku mi poslal Zdenko Blažek, vtedajší riaditeľ Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši,dnes už niekoľko rokov fotograf aj numizmatik na penzii, pred rokom 1990 inšpektor kultúry na Okresnom úrade v Liptovskom Mikuláši - spoločne s už nebohým Mikulášom 'Mikim' Konečným, profesionálnym hudobníkom, klávesákom aj v skupinách Nicolaus (kapela Stredoslovenských konzervární a liehovarov SKL Nicolaus, n. p., Liptovský Mikuláš) a Spektrum Nicolaus Band, disident, jeden zo spoluzaladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu v Lipovskom Mikuláši... O Iwanovej smrti rozpráva aj jeho Osamelý priateľ bežec Peter Repka (skutočne výborný rádiodokument Rádia Devín a stanice Vltava z marca 2018, v čase cca 21:40 minúty).  

  A to je všetko, to jezačiatok Príbehu bez konca - je to 'len jeden z Prameňov Nekonečnej Rieky zvanej Čas.' Je to na jednej strane fragment z Príbehu môjho života - na strane druhej fragment z Príbehu Sveta. Ak sa niekto (s)pýta, že: "No a čo ste tým všetkým, pane, chceli povedať?" tak môžem odpovedať aj takto: "Nikoho nenútim aby išiel Mojou Cestou - hľadám niekoho kto pôjde so mnou Mojou cestou." Alebo aj: "Všetko sa začína koncom-"  •

     City Lights Booksellers & Publishers, San Francisco, California, U. S. A.  ---  link.  •
 

  •  Súvisiace články:  •
  Sto rokov chlapčenstva  (Ján Púček, Denník N) --- link.  
  Polárne výpravy do básní Ivana Laučíka  (Ján Púček, Denník N) --- link.  

  Osamelý bežec s bohatým životom  (Ľubomír Jaško, SME Kultúra) --- link.  
  Podpisoval sa Iwan  (Martin Droppa, SME blog) --- link.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Matovič mafiánsky útočí

Matovič na svojej tlačovke k Sputniku posúva definície politického nevkusu.

Stĺpček Petra Schutza

Matovič betónoval diagnózy, ktorými trpí

Ukázal, že je nespôsobilý.


Už ste čítali?