Snežný sen Borisa Kollára

Autor: Martin Droppa | 6.12.2020 o 1:01 | (upravené 6.12.2020 o 12:21) Karma článku: 10,17 | Prečítané:  22661x

  „Prosím vás, ten vlek patrí Kollárovi?“ pýta sa kolega. „Myslíte Borisa Dollára? Tomu tu patrí všetko,“ odpovedal bufetár.  *  

 V deň lyžovačky sme sa s priateľom a kolegom vybrali na Donovaly. Bez lyží - iba s cieľom dopoludňajšej návštevy lyžiarskeho strediska Park Snow Donovaly, ktoré je nateraz - spolu so strediskami v Jahodnej pri Košiciach a v Jasnej pri Liptovskom Mikuláši - ako jedno z troch na Slovensku otvorené. Zatiaľ. Ak situácia, odborníci - epidemiológovia a vláda dovolia, lyžovať sa bude dať aj inde. Len aby tuho namrzlo i dobre nasnežilo. 

 V Ružomberku aj nad Korytnicou bolo 8 až 10 °C nad nulou a v automobile hrala hudba z filmu Before The Rain (réžia Milcho Manchevski, 1994, Macedónsko, Francúzsko, Veľká Británia, 113 minút). Snehu nikde, len nad údoliami trsy hmly. Ešte sedem - desať kilometrov vyššie, a už sa v škarpách pri ceste a v tienistých zákutiach lesa objavujú prvé biele stopy tohtoročného snehu. Na Donovaloch je ho aj dosť: na parkovisku sa brodím v čľapkanici nad členky, voda crčí dolu žľabom po okraji. Z áut vystupujú lyžiarske rodinky a z kufrov, z prepravníkov vyberajú sánky, lyže, palice, obuv, boby, "pekéče." Nie je zimno. "Idem sa pozrieť na zjazdovky," vraví priateľ. "Choď, ostanem tu, porozhliadnem sa," odpovedám a mierim na koniec parkoviska, zapáliť si na čerstvom vzduchu.  

 Situácia v sobotu 5. decembra 2020 na Donovaloch bola asi takáto: Na parkoviskách pomenej aj poveľa áut, hlavne z banskobystrického okresu. Zo zahraničia žiadne. Dolu - hore cestou prúdy áut, prekladané kamiónmi s drevom, s návesmi, bez dreva... Vstupujem do obchodu s pečivom, s chlebmi, s medovníčkami i s koláčmi, so spomienkovými drobnosťami. "Ste dnes prvý, kto si u nás vydezinfikoval ruky," víta ma orúškovaná slečna Čiernovláska s hygienickými rukavičkami na rukách. "Vždy si s radosťou vydezinfikujem labky," vravím a dodám: "Dostanem zľavu, milá slečna?" Nakúpil som lekvárové koláče a slané praclíčky, balík medovníkov - ten pôjde do Osmanska, malý darček. Zaplatil som kartou. "Máte dosť ľudí?" pýtam sa. "Ale áno, hlavne večer prídu, miestni, aj z áut, aj z lyží. Vyhladnú," povie slečna a pribalí mi do tašky úsmev - tajomný, spoza rúška. Na parkovisko prichádzajú ďalšie vozidlá - všetko lyžiarske rodiny, sólisti aj duá, triá, kvartetá... Požičovňa lyžiarskej výstroje a potrieb je plná, pani si skúša krásnu bielu vetrovku s kožušinkou, cez ľavé oko jej visí štátok s cenovkou. Vo vedľajšej reštaurácii sedí rodina, miešajú kávy, dieťa sŕka malinovku, slečna Kávová pripravuje bylinný Thé. Je tam ticho, iba z kuchyne znie ľudová nôta. "Večer bude plno, keď sa rozsvietia svetlá okolo zjazdoviek," vysvetľuje slečna. Na parkovisku si opäť zapálim milú marsku a fajčiac pozorujem dianie. Spoza chrbta tuším príchod zvukov vlekov. Na svahoch nie je veľa ľudí - ale dosť. Lyžujú sa v predpísaných rozostupoch. Keď som prišiel bližšie, všimol som si, že málokto má nasadené ochranné rúško. Neďaleko stojí zopár hygienikov - kontrolórov: sú zamaskovaní za snehuliakov, kontrolujú správne nasadené rúška. "Priateľu, kde si?" zvoní mi iTelefón. "Tu, neďaleko automobilu," hlásim. "Pôjdeme," ozve sa pokyn.  

 Cestou dolu, liptovskou stranou, uvidíme prícestný billboard s veľkovýpravným, malebným pozvaním na jedinečnú  lyžovačku - v Rakúsku. Interiérom znie hudba: koncertuje Peter Gabriel. Donovaly - alebo Dono The Wall, ako vravievam, sa otvorili lyžovačkám a šmýkačkám, spúšťačkám zo svahov. Neviem, či je to tak dobre, či zle, to nech posúdia iní - ale som rád, že ľudia majú prácu, že pracujú, iní že sa lyžujú lebo sa lyžovať dá. Len aby snehu bolo.  
   * Z fotoreportáže  Lyžiarsky čajíček u Kollára...  (Andrej Bán ~ Denník N)  ---  link.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prieskum preferencií: SaS je pred OĽaNO, Kollár na hranici zvoliteľnosti

Pozrite si najnovší prieskum preferencií politických strán.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Prečo ja? Pýta sa matematik po zásahu moci

Nadaný matematik skončil ako trestanec. Vraj na výstrahu.


Už ste čítali?