Smrť je nesmrteľne smrteľná

Autor: Martin Droppa | 3.12.2020 o 11:33 | Karma článku: 4,53 | Prečítané:  482x

  O trištvrte na osem večer mi zatelefonoval Priateľ - Dobrý Muž. "Neruším ťa, nespíš?" pýta sa. "Nie, Dobrý Muž, len odpočívam."  •

 "Naozaj ťa neruším?" opakuje otázku Priateľ. "Nie, nie, hovor, čo máš na Duši," odpovedám. "Tak si to predstav,..." stíšil hlas Dobrý Muž, "Milan zomrel..." "Pane Bože, to nie je možné!" zvolávam. "Je to tak, bol som mu na pohrebe, spolu s,..." utvrdzuje Priateľ. Neveriacky mu verím. Rozpriadame Kúdeľ Spomienok, vreteno Hovoru  

 Milan   bol náš kamarát, spolužiak z lýcea, pochádzal z neďalekej veľkej dedinky. Keď sme chodili na lýceum, On a Dobrý Muž hrávali na gitarách - hlavne pesničky od The Beatles, ale aj vlastnú tvorbu v duchu šesťdesiatych, napríklad song See, Money Too... a 'prerábky' od The Shadows, od The Beach Boys, a tak. Napísal som im pár textov - bluesového rozsahu.  
 Potom sa Dobrý Muž so Starým Mužom rozprávali. Dlho. Najskôr spomínali na Milana, ktorý po lýceu vyštudoval vysokú školu, ale ani ako inžiniera ho neprijali do zamestnaní, do ktorých sa hlásil. Tak sa zamestnal na dráhe - ako posunovač a výhybkár. Hneď po Nežnej revolúcii odišiel do Britska, kde pracoval, dlhé roky, v mraziarenských skladoch v námorných dokoch. Zarábal, dobre až veľmi dobre - na naše pomery. Už bol ženatý, keď vystaval rodinný dom, mali deti. Po rokoch sa z Britska vrátil. Neraz vycestoval do rodiska, stretávali, navštevovali sme sa. Taká jednoduchá, banálna story spolužiakov, kamošov, rovesníkov. Priateľov.  
 Milan zomrel náhle. Do dvoch týždňov od dňa, keď mu diagnostikovali karcinóm žalúdka. "Človeče, tých rakovín je veľa druhov," vraví Dobrý Muž a ja pritakávam: "Aspoň že sa netrápil. Môj Priateľ zomrel na rakovinu žalúdka, dlhé mesiace ho mučila. Poznal si ho, lekár..." vravím Dobrému Mužovi meno. "Napokon, aj náš Otec zomrel na rakovinu..."  
 Pohreb bol dôstojne pekný, Rečník hovoril krátko, zato obsažne a hodnotne. "Ty, vieš, že si teraz ani nespomeniem, aké piesne Milanovi hrali?" zamýšľa sa Priateľ. Potom sme sa bavili o tom, čo by mali hrať na našich pohreboch, keď pôjdeme Tam. Potom sme sa bavili o Živote, o našom predlhom Priateľstve, o Obavách aj o Radostiach. Končili sme pri úvahách o Ideáloch a o Vzoroch, o tom, že ľudský Organizmus si pohotovo a s radosťou ukladá do Pamätí to Dobré: Spomienky, Udalosti, ich Fragmenty, Tváre, Hlasy, Zvuky, Vône... Tak preletelo Torzo Večera, priletela Noc a s Ňou Spomínanie na Spomienky...
     Za Oknami vo Vetre Chvostom Ľahkého Sniežiku vrtel Psík...  
 To je všetko. Útržok Príbehu Spomienok na Milana.  
     • Milan, ahoj.  

 Dobrý Muž mi vraví, že sa do Firmy, kde je zamestnaný, z domácej karantény vrátilo niekoľko kolegýň a kolegov, ktorým pri testoch zistili, že majú Covid-19. Vravel mi o tom, ako ochorenie prežívali, aké mali príznaky. A tak. Aj o obave z kovidu sme hovorili...
...správy mi teraz hlásia, že dnes na Slovensku pribudlo 32 nových úmrtí na Covid-19, spolu ich je 930, PCR testy odhalili v kraji od Dunaja k Tatrám takmer 2 000 nových prípadov ľudí, nakazených Covid-19... Do Rána som akosi nespal.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?