Dni minulé v mojom zrkadle (22.)

Autor: Martin Droppa | 2.12.2020 o 18:58 | Karma článku: 4,49 | Prečítané:  363x

•  Takmer všetci žijú zatknutím pána Jaroslava Haščáka - šéfa finančnej skupiny Penta. Ja nie. Prečo? Vysvetlím. Iné okomentujem.  •

 Začnem spomienkou na bezmála fatálne tragickú nehodu: V pondelok 30. novembra 2020 uplynulo 40 rokov od dopravnej nehody, pri ktorej sa ťažko zranila naša speváčka a skladateľka  Marika Gombitová  (12. september 1956, Turany nad Ondavou, ČSR). Vtedy, 30. novembra 1980, pri návrate z koncertu v Brne, vozidlo, v ktorom sa viezla, na diaľnici havarovalo a Marika utrpela ťažké zranenia, následkom ktorých ochrnula od siedmeho stavca chrbtice nadol. Mrzí ma, že sa v našich mienkotvorných médiách o výročí havárie nič nenapísalo. Nie, nechcem bulvár. Ale privítal by som dajme tomu rozhovor s Marikou - napríklad o tom, aký bol život imobilnej mladučkej ženy u nás desať rokov do pádu boľševického režimu a aký bol a je potom. Totiž - v tejto spoločnosti, tak ako počas socializmu, tak i teraz ľudí s ťažkými zdravotnými postihnutiami "systém" "odpratáva" bokom, z dohľadu, z dosahu. Aj Marika si toho trpkého užila veľa. Aktuálne k výročiu autohavárie o tom i inom napísal server iDnes.  *  Pri tej príležitosti rád upozorním na články pani Otílie Horrocks, ktorá sa témam ťažko zdravotne postihnutých systematicky venuje a veľmi pútavo o tom bloguje na webe SME blog.  **  Jej články stoja za pozornosť a jej činy za uznania.  

•  Jaroslav Haščák: Šéf finančnej skupiny Penta je v policajnej vyšetrovačke, a či kde, a mne je to jedno. Kto chce kam - nech sa tam dostane. Nemám za zrniečka škodoradosti za nechtíkom. Čakal som, ako na zatknutie zareaguje pani  Beata Balogová,  šéfredaktorka SME. V komentári s názvom Haščák sa Gorily nezbavil, dnes už to potvrdzuje aj NAKA (bol zverejnený na webe SME 1. decembra 2020) sa téme vzťahu Jaroslav Haščák - Penta -  Vydavateľstvo Petit Press, a. s., Bratislava - redakcia SME nevenuje. Iba v dovetku k textu je vetička, citujem: "Menšinový podiel Penty vo vydavateľstve Petit Press nemá žiaden vplyv na redakčný obsah." V diskusii ku komentáru sa ktosi, možno viacerí, pani šéfredaktorky pýtajú, že aké je to - pracovať vo firme, ktorú vlastní Penta a ktorej šéfuje údajný zloduch. Lenže Penta vydavateľstvo Petit Press nevlastní - vlastní iba menšinový podiel akcií vydavateľstva. Za seba môžem smello a pravdivo vyhlásiť: Mne sa pre SME vždy dobre pracovalo i pracuje. Nikdy som necítil žiadne tlaky, kdeže príkazy, zákazy. Na druhej strane - Petit Press mi poskytuje priestor pre písanie. Píšem - s vierou, že píšem zaujímavo a aj užitočne. To je všetko. Bol by som rád, keby si to uvedomilo aj zopár blogerov a blogeriek, majúcich "odrazu" negatívny vzťah k redakcii SME a vydavateľstvu Petit Press. Veď môžu písať kdekoľvek inde. Brány blogovacích priestorov sú roztvorené dokorán.  • 
 Chvíľka pre pesničku:  John Michael 'Ozzy' Osbourne  (3. december 1948, Aston, Birmingham, Spojené kráľovstvo) známy spevák, skladateľ v skupine Black Sabbath, 20. septembra 1980 vydal album Blizzard Of Ozz. Je na ňom svižná pieseň Crazy Train. Cinkajú správy: NAKA zadržala exšéfa policajných odpočúvaní, vraj zatknú aj policajného exprezidenta Milana Lučanského, zatýka sa o106 na tretiu... Do toho správa, že podlý vrah Miroslav Marček za vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej dostal 25 rokov väzenia... Mohol dostať viac? Neviem. Ale viem, že bezhlavé kritizovanie našej polície a súdnictva en bloc nie je na mieste a vhodné.  Robia čo môžu - a celkom rýchlo. Frčia sťa rozbehnutý, plný vlak.  

 Spomienka na návrat Sveta:  Kto si pamätá na Mladý svět - supertýždenník? Možno viacerí a viaceré - hlavne na obľúbenú poradňu Dopisy pro Sally, na reportáže, rozhovory, na vynikajúce fotografie (hlavne od Miroslava Zajíce), na fejetony Rudolfa Křesťana (14. marec 1943, Praha), na recenzie hudby, albumov... ...a na anketové lístky do československej súťaže Zlatý slavík, ktorá trvala od roku 1962 do roku 1991. České Vydavatelství A 11 Aleše Zavorala koupilo od společnosti Empresa Media ochranné známky časopisu Mladý svět, který vycházel od roku 1959 do sloučení s časopisem Instinkt v roce 2005. „Koupí značky Mladý svět sa snažíme naplnit naše plány na posílení pozice vydavatelství A 11 na mediálním trhu. Naši bezespornou sílu v lokálním tisku jsme letos doplnili prémiovými magazíny a s Mladým světem se pak v příštím roce chystáme vstoupit i do segmentu společenských časopisů,“ uvedl majitel vydavatelství Aleš Zavoral s tím, že periodicitu, složení redakce a termín prvního vydání oznámí A 11 nejpozději na přelomu roku 2020 a 2021. V utorok 1. decembra 2020 o tom informoval server iDnes. Na časopis Mladý svět mám veľa výborných spomienok. Jedna z nich sa viaže na pána fotografa, Maestra Miroslava Zajíce (25. jún 1946, Víska, ČSR). Keď som pracoval "v kultúre" - v Mestskom kultúrnom stredisku v Liptovskom Mikuláši, navrhol som súdruhovi riaditeľovi, liberálne zmýšľajúcemu, tvorivému umelcovi, že či by som "neskočil" do Prahy a nepriviezol výstavu reportážnych fotografií pana Zajíce. Išlo o dokumentárne fotky z Moskovského summitu prezidenta U. S. A. Ronalda Reagana a prezidenta ZSSR Michaila Sergejeviča Gorbačova v roku 1988. Za snímky z tejto pre svet významnej schôdzky štátnikov pán Zajíc získal Cenu World Press Photo. A práve fotografie z toho summitu som doviezol z Prahy do Liptovského Mikuláša. A bola výstava, a všetci súdruhovia, všetky súdružky mali za povinnosť vidieť ju a jasať. A tak som, nadnesene to píšem, začal perestrojku v našom okresnom meste. Z redakcie Mladého světa som si priviezol aj knižku fejetonov - s venovaním podpísanú pánom Křesťanom. A naša mama v krížovkárskej súťaži v Mladém světe vyhrala veľký kuchynský robot... ...a ešte predtým som v podobnej súťaži vyhral tričko s emblémom Mladý svět - kdesi tu bude. Neskôr som v Mladém světe uverejnil nejaké články o krásach vlasti. Teším sa na nový Mladý svět - možno tam bude i 'kamaláska' Sally.  

•  Chvilka pro písničku: O popularite Mladého světa svedčí aj rock 'n' roll Já píšu Sally, ktorý naspieval Michael Vítězslav 'Miki' Volek (21. máj 1943, Uherské Hradiště ~ 14. august 1996, Praha - Žižkov, ČR). Je to prevzatý song - originál, Long Tall Sally, zložili Richard Penniman & Entoris Johnson & Robert Alexander Blackwell (všetci traja sú aj autormi pôvodného textu), český text zbásnil Michal Bukovič, Mikimu do ratmu hrá Labyrint Pavla Fořta. Nahrávka bola dokončená 30. apríla 1984 a v tom roku vyšla na umelecky i obchodne úspešnom albume Miki Volek: Pop galerie. 'Poď, Kočko, trsat, jsem v ohni!'  

  Z maláho mozočku slov-hudby: Katarína Knechtová (14. marec 1981, ČSSR) nahrala novú pieseň, volá sa Takí sme - a je to duetto - dieto s Adamom Ďuricom (1. november 1987, Nitra, ČSSR). Pesnička sa mi nepáči, na môj vkus je mdlá, bledá ako tieň vodovej beloby, nevýrazná, text plytký - muche pod kolená. Kde niet slov - tam sa laláka, ujúka, hmmmka... Taký slovenský neoštandard: zmes neúprimnej "depky" a "výpovede" o ničom i pre nikoho. Ale príspevok do povinného neoboľševického kontingentu povinných kvo-kvo-kvót je splnený: bude sa hrať = budú tantiémy  prachy. Keby Katarína opäť tak dobre spievala ako vyzerá, tak nepoviem. Ale nespieva. Podľa mňa Čas ukáže, kam táto tvorba patrí (nielen tvorba Katy Knechtovej). Najlepšie na tom je, že pieseň mdlôb má byť "v duvhu pripomienky 80. rokov XX. storočia." Ani to nie je - pretože roky osemdesiate nespravíme tak, že sa nasúkame do fakejeansov - plesniakov - z Miletičky. Lenže to všetko nie je mojím trápením - nie som cieľovou skupinkou pre brakogýč. A roky osemdesiate minulého storočia? Tu ich máme - dajme tomu v songu Call Me od americkej skupiny Blondie so speváčkou Angelou Trimble - Deborah Ann 'Debbie' Harry (1. júl 1945, Miami, Florida, U. S. A.). Aj s dobovým oblečením a reáliami, i so zvukom doby - jednoducho: osemdesiatky ako vyšívané.  • 

 Ešte osemdesiate: Neodpustím si - Svetový Hit Geniality od Medzigalakticky Geniálnej Nadskupiny Pink Floyd: Another Brick In The Wall (Part Two) z Dvojalbumu Geniality The Wall - rok 1979. Bez komentára - ale teraz s venovaním pani V. T. a pánovi M. G.  •  

 Predvianoce: Mám na ovocnom müsli hlavne predvianočné reklamy, ktoré mi sporadicky uvedú staroalbum od Ozzy Osbourna alebo od Mötorhead, Styx či Omegy alebo Jefferson Airplane. Te reklamy sú bohovské. Dedovšadevlez tvrdí, že Ježiško nosí ponožky. To určite - v nadstratosfére je kosa. Dievčatko píše (ručne!) list (s prianiami!) Ježiškovi - a vzadu už teraz (teda od druhej polky novembra t. r.) jej svieti vianočný stromček. Tradície komercie sa nesmú obísť, zaprieť! Všetcii svorne pseudoreklamne kričia, že "...darčeky nakúpite u nás!" a ak už neviete čo so sebou - tak využite hojer-eréku, kde kúpite darček aj tomu / tej, kto darček nechece. Žiadny. Pekné je zvolanie: "Vieme, po čom Ženy túžia!" - za ním nasleduje vianočná reklama na smrkacie papierové vreckovky (ani bloger R. P. netuší, či sú alebo nie sú po použití nebezpečným odpadom a ako ich treba likvidovať zneškdniť, vyseparovať. Näch sa spýta na ministerstve národnej obrny). Nestačí? Tak potom kúpte starej nové inkontinenčné gaťky. Čierne. Takú akože vtipnosť pod vianočný plastostrom by som nedal ani elementke. Niekto túži po poriadnej baranici (na hlavu a na lyžovačku) - ale internetšopingovať nevie. Keby, nespokojník nezbedný, reagoval, tak mu do daru pošlem krásnu baranicu - z pravej transsibírskej líšky, polstrovanú, nenosenú, značkovitú. Ale skutočný nával vianočných pseudo- a antireklám ešte len príde, takže si šetrime komenty, aby sme si necvrkli do termoinkontinenčných gaťuliek. To sa už vyprať, vyvariť nedá  
 
Chvílenka pre pesničku: Vianoce sú behom (a sú t) The Long Run je hitovka od americkej skupiny Eagles, z albumu The Long Run - jej šiestej štúdiovky. Vyšiel 24. septembra 1979, takže "padá" do osemdesiatych rokov XX. storočia. Saxofónový úvod a podmaz je výborný - vynikajúco lepší, ako keď ochechule "trúbia" na prázdne fľaše od piva - lebo "retróóó!" Viete kedy je bažant zlatý? Keď je pod posteľou v špitáli, plný moču. (Čo myslíte - mal Borinko K. v nemocnici pod perinou bažanticu, a či bažanta? Vtáka určite, divokého.)  

 Kultúra: O nej napíšem zajtra - pozajtra dva nové články. Ponúk sa hrnie veľa - veľmi zaujímavé a hodnotné podujatia - u nás, na Slovensku.  
 Varenie: Dnes sa mi receptovať nechcelo, ale už ovládam receptúru na vynikajúci ľadový čaj! Jeho prednosťou je, že si ním neobaríte chuťomištičky na jazyku, ani končeky prstov.  
 Elementy: Mal by som vysvetliť pojem, význam slova element. Nie - netreba šmátrať po vyhľadávačoch, sliediť vôkol. Jeden z našich už nebohých susedov rád použil originálne prirovnania, pomenovania. Jedného dňa ho iný sused - tieý už nebohý, niečím dopálil, vytočil, dohrial. A ten prvý, už nebohý sused, vraví: "Boha mu, veď normálne - to je taký, taký element!" Odvtedy používam pomenovanie element vieme na koho. A aby som to gendrovo vyrovnal, tak sú aj elementky. Aj elementčatá budú - ak budú drzé k Šedinám Vznešenej Hlavy Mojej, pretože jeden nikdy nevie, k čomu, ako kto koho vychová(va).  
 Vraj nemám aktuálnu fotku. Tak tu je - aktuálna, môj iSken. Nazval som to pekne.  

•  Nabudúce: Nabudúce už 23.-krát nastavím vyleštené zrdkadlo dianiam, javom a budem variť - ľadovitý Thé a prehráme si výbornú Hudbu z Výberu Znalca. Teda mňa-m.  •
 Heslá dní:  „Do neba sa ide vďaka milosti. Keby sa tam išlo podľa zásluh, dostal by sa tam tvoj Pes - a nie ty.“  (Samuel Langhorne Clemens - alias Mark Twain (1835 ~ 1910))  •  ~  •  „Psík získal svoju krásu bez ješitnosti, silu bez krutosti a ľudské ctnosti bez ľudských chýb.“  (George Gordon Noël Lord Byron (1788 ~ 1824). •  ~  • „Psíček - Psík - Pes: Ako Včera, ako Zajtra, tak aj Dnes, ako Nocou, tak i Dňom.“  (stredoveký Anonymus)  
*  Před 40 lety měla nehodu... Gombitová, papaláš ji nazval mrzákem  (iDnes)  ---  link.
**  Otília Horrocks  - SMEblog  ---  link.
*** Katarína Knechtová: Ľudia z protestov sú ranou, ktorá hnisá... (SME)  ---  link.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kde Rómovia nie sú súčasťou problému, ale jeho riešenia

Maďarov na severe nechcú a Rómov nikde nechcú, opisujú ľudia z Martinovej.


Už ste čítali?