Záhrada plná ľalií vnemov

Autor: Martin Droppa | 24.11.2020 o 8:28 | Karma článku: 4,94 | Prečítané:  203x

  Postupné splácanie dlhov, podlžností ľuďom, ktorí už medzi nami nie sú, si zaslúži pozornosť a aj verejný záujem, uznania.  

 Režisér, scenárista, kameraman a fotograf Eliáš 'Elo' Havetta (1938 ~ 1975) bol všestranný umelec s originálnou poetikou. Pred svojou predčasnou smrťou stihol nakrútiť dva celovečerné filmy, zrelý a svieži debut Slávnosť v botanickej záhrade z roku 1969 a film Ľalie poľné z roku 1972, patriaci k najpozoruhodnejším dielam slovenskej kinematografie. Oba filmy vyšli pod názvom Elo Havetta Collection na kompletoch 2-DVD a 2-Blu-ray nosičov, spolu s krátkymi študentskými snímkami Ela Havetu z jeho štúdií na Filmové a televizní fakultě Akademie múzických umění v Praze.  

 „Elo Havetta bol ostro ironický tvorca s nadaním vidieť a zobraziť v postavách svojho diela nádheru spojenia komiky človeka s jeho hlbokou ľudskosťou. Jeho postavy hýria samozrejmosťou a odzbrojujúcou úprimnou smiešnosťou bez toho, aby poskytli materiál na posmech alebo súcit. Hovoria a konajú tým najprirodzenejším spôsobom, sú to zemité postavy s robustnou, až rabelaisovskou prostotou, v jeho filmoch vykreslené s porozumením a so sympatiami práve pre ich samozrejmú ľudskosť. O tejto ľudskosti je celé dielo tvorcu,“ spomína na svojho kolegu režisér Eduard Grečner v eseji Tragické nadanie Ela Havettu. Táto spomienka z pera Eduarda Grečnera je súčasťou brožúry - bookletu nového vydania s názvom Elo Havetta Colection a pochádza z jeho publikácie Film ako voľný verš, ktorú v roku 2015 vydal Slovenský filmový ústav vo vydavateľskej edícii Studium.  
 Elo Havetta absolvoval štúdium odboru fotografie na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave, od roku 1961 študoval réžiu na FAMU v Prahe. Skôr než nakrútil svoj debutový film, zbieral skúsenosti ako fotograf, knižný grafik, výtvarný redaktor, živil sa aj ako pomocný režisér a epizódny herec, mal skúsenosti s bábkovým divadlom či s aranžérstvom. So svojím rozhodujúcim spolupracovníkom, scenáristom Luborom Dohnalom, sa zoznámil v časoch na pražskej FAMU a spoločne vytvorili scenár Elovho Havettovho režijného filmového celovečerného debutu Slávnosť v botanickej záhrade.  
Film Slávnosť v botanickej záhrade možno charakterizovať ako farebnú féeriu o potrebe zázraku v ľudskom živote. Vypovedá aj o očarení prírodou a o radosti zo života a z pohybu. Elo Havetta vo filme originálne spája inšpirácie naivným maliarstvom, dielami francúzskeho impresionizmu a nemou filmovou groteskou. Čerpá aj z veľmi bohatých tradícií a z ľudových zvyklostí obyvateľov západného Slovenska. Film má mozaikovité rozprávanie, o ktorom v nedávnom zaujímavom rozhovore pre mesačník o filmovom dianí na Slovensku Film.sk Lubor Dohnal povedal: „Ak film na diváka pôsobí ako ´koláž,´ako produkt náhody, sled predstáv, z ktorých predchádzajúca evokuje tú nasledujúcu, potom sa nám podarilo niečo podstatné. Bola to rafinovaná metóda kamuflovanej improvizácie, dosť starostlivo premyslená, s prihliadnutím na rad psychologických, estetických, kultúrnych významov a s potrebou vytvoriť pôsobivú štruktúru, ktorá by sa neopierala o obvyklé stavebné postupy.“  
 Druhý a zároveň posledný celovečerný film Ela Havettu Ľalie poľné vznikol ako tvorivá parafráza prózy od spisovateľa Vincenta Šikulu Nebýva na každom vŕšku hostinec. Jeho hrdinami sú vojnoví veteráni, vracajúci sa z I. svetovej vojny do rodného kraja, kde sa snažia dať svojmu životu zmysel, nájsť opäť istotu a lásku. Rovnako silná je aj ich túžba po tuláctve a po voľnom živote. Digitálne reštaurovaný film Ľalie poľné Ela Havettu minulý rok vo svetovej premiére s úspechom uviedol prestížny filmový Festival Lumière v Lyone vo Francúzsku - jeden z najväčších a najrešpektovanejších medzinárodných festivalov klasického filmu.  
     Dobová upútavka na film  Slávnosť v botanickej záhrade  (2:12 minúty).  

 Elo Havetta vstúpil do slovenskej kinematografie v 60. rokoch minulého storočia spolu s Jurajom Jakubiskom a s Dušanom Hanákom. Bola to generácia, ktorá priniesla nový pohľad na svet, ale ich poetika sa navzájom líšila. „Pre Ela Havettu a jeho rovesníkov je hra osou života, jeho jadrom i zmyslom. Práve vďaka hre mladí filmári - umelci objavovali nové súvislosti, vzopreli sa nude a monotónnosti. Elo Havetta sa nevyhýbal ani tragickým polohám, absurdite či smútku, ale vždy ich zobrazil spôsobom, ktorý skôr spája než rozdeľuje, zjednocuje gýč a vznešenosť, grotesku a tragiku, bolesť a nadšenie,“ priblížil jeho tvorbu v mesačníku Film.sk filmový historik Václav Macek. Podľa režiséra Eduarda Grečnera „Elo Havetta sa podstatne odlišuje od Juraja Jakubiska i Dušana Hanáka. Možno iba ľutovať, že sa jeho tvorba tak skoro tragicky uzavrela - z hľadiska štýlu a poetiky podnes nemá nasledovníka. Potreba voľnosti a slobody, miestami až anarchisticky nástojčivá, poznačila dielo Ela Havettu aj jeho život a stala sa prapríčinou konfliktu s dobou, v ktorej žil. (...) Zomrel veľmi mladý, čiastočne na otrasy akoby zdivočenej doby - tesne po okupácii v auguste 1968, ale najmä na následky vlastnej znásobenej senzibility duše, ktorá nevládala uniesť nesmiernu ťarchu protirečivých požiadaviek rýchlo sa meniacej spoločenskej klímy.“  
    Dobová upútavka na film Ľalie poľné  (2:08) minúty.  

 Súčasťou nových vydaní oboch celovečerných filmov na 2-DVD a 2-blu-ray nosičoch sú aj Ela Havettu krátke študentské filmy z pražskej FAMU: Svatá Jana (1963), 34 dnů absolutního klidu (1965) a Předpověď: nula (1966), ktorý Václav Macek považuje za generačný manifest študentov FAMU. Na nosičoch sa nachádza aj dokumentárny film Slávnosť osamelej palmy, ktorý v koprodukcii so Slovenským filmovým ústavom v roku 2005 nakrútili režiséri Marko Škop a Juraj Johanides. Dokument je poctou Elovi Havettovi a účinkujú v ňom viacerí jeho spolupracovníci. Nosiče obsahujú slovenské a anglické titulky a tiež slovenské titulky pre nepočujúcich. Autorom ich vizuálu je grafický dizajnér Marek Kianička.  
 Vydanie súboru Elo Havetta Colection podporili: slovenský Audiovizuálny fond a Slovenskej asociácie producentov v audiovízii (SAPA).  
  •  zdroje článku:  
•  Tlačová správa Slovenského filmového ústavu a archív autora  ---  link. •

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?