O živote (nielen) s Pavlom

Autor: Martin Droppa | 27.10.2020 o 15:51 | (upravené 28.10.2020 o 4:44) Karma článku: 2,70 | Prečítané:  314x

•  Často počúvame piesne, skladby, albumy - ale neraz sa venujeme len textom diel. Prečo si ich tak až osudovo spájame so životmi? 

  V mnohých prípadoch asi nie som iný, pretože je veľa textov k piesňam domácim, našim, aj zahraničným, ktoré "ako keby mi z duše spievali," aj ma dlhé roky inšpirujú i povzbudia. Kto ma pozná a zaujíma sa - vie. Nie som muzikológ, hudobný vedec, nebudem preto 'rozoberať' pieseň po piesni - a pocity bývajú ťažko vypovedateľné, opísateľné. Aj keď môj život s hudbou a všeličím, čo k nej patrí, je dielami hudobnými zaplnený naozaj celé dni a často aj časti nocí, i veľmi skorých rán, napríklad v takýchto hmlách že až ach. 

•  Sú texty piesní, ktoré ma inšpirovali k písaniu poézie a súčasne k čítaniu zbierok básní. Medzi takéto texty patrí text piesne Stretnutie s tichom - otvára album Stretnutie s tichom, ktorý Pavol Hammel & Prúdy vydali v roku 1975 a je na ňom dvanásť piesní. Už predchádzajúce diela Pavla Hammela s textami nielen od Kamila Peteraja a Borisa Filana mi učarovali. Nie, nevypisoval som si tie verše do zápisníkov, denníkov, učil som sa ich a postupne som sa snažil písať vlastnú poéziu, prísne rýmovanú, diktovanú napríklad rytmom kolies vlakov - keď som zo školy, do školy kráčal popri železničnej trati. O čosi neskôr niekoľko mojich básní zhudobnil môj priateľ a dokonca s nimi v autorských piesňach výrazne uspel na celoštátnej súťaži hudobných skupín. Ovplyvnený hlavne beatnikmi nemal som snahu písať básničky dievčatám, ani kamarátkam, ani platonickým kamaláskam. Považoval som to za márnivú zbytočnosť. Myslím si, že puberta sa dá prežiť inak než márnivosťou. 
  Teraz o hudbe Pavla Hammela. Dnes si už asi málokto všimne a uvedomí, že jeho hudba a interpretácie piesní, skladieb hlavne na albumoch, ale i na koncertoch obsahovali,teda stále obsahujú, veľa prvkov napríklad z ľudovej hudby. V piesňach počujeme aj fujaru, i spiežovce, zvonce, cimbal, píšťaly, husličky, akordeóny... Okrem toho jeho hudba neraz čerpá z tradičnej ľudovej melodickej línie. To všetko sú cennosti,ktoré môžeme nájsť, uvedomiť si ich a aj ich prijať do svojich súkromných archívov tradícií a slovenskosti. Subjektívne patrí album  Stretnutie s tichom k mojim najobľúbenejším z tvorby Pavla Hammela, skupín Prúdy a Collegium Musicum. Tento album získal aj nemálo ocenení a uznaní nielen od hudobnej kritiky, ale aj od verejnosti, pre veľký záujem vyšiel v reedíciách. 
• Prekrásnou ukážkou súžitia tvorby Pavla Hammela s naším hudobným folklórom, toho, o čom píšem, je napríklad skoro trojminútová pieseň Zrkadlenie. 

• V roku 1980 Pavol Hammel & Prúdy vydal album Faust a margaréty. Je na nej trinásť piesní, všetky otextoval Kamil Peteraj. Jedna z nich mi navždy učarovala: o zopár sekúnd dlhšia než tri minúty, volá sa Zberateľ duchov. Vtipný text a hudba v štýle hodnotného disco, s výbornými, tajomnými ženskými vokálmi, ale aj s hlasom akoby moderátora či hlásateľa z televízie, oznamujúceho: "...zahlásme teda (ach, ach) poruchu, poruchu..." Pekne "odpichnutá" basová linka, rytmika bicích a melódia - to zvádza až k tancu, text je veľmi vtipný a ľahko zapamätateľný, spevavý. Zaujímavosť - túto pieseň sme hrávali na diskotékach. 

•  Album Čas malín vydal Pavol Hammel & Prúdy v roku 1981. Je na ňom desať piesní - aj slávna ZRPŠ - všetky otextoval Boris Filan. Vyberám z neho pieseň Rátanie baránkov. Má málo cez štyri minúty a je výpoveďou o Noci a maminom dieťati. Alebo o romantickej partnerskej Tme? O zaspávaní? O ceste do Snov? Neviem... ...viem: je o čom len chcem(e). Peknému slaďáku dominuje jemná hudba a spev Pavla Hammela; neustále obdivujem jeho krásnu slovenskú výslovnosť. Škoda, že pesnička akosi nie je priveľmi známa. 

  Do štvrtice album najnovší - Srdce bez anjela. Vyšiel v máji 2020, je na ňom desať piesní, štyri otextoval Boris Filan, tri Kamil Peteraj, dve Vlado Slivka a jednu Marián Zima. Vybral som takú, ktorá vari osloví "majiteľky a majiteľov" vnúčeniec a aj nás - "v rokoch." V najlepších rokoch, ako inak. Pieseň Klobúkom dole má asi tri a štvrť minúty a hudobne odkazuje na dychovku, na tradicionály i na tanečnú hudbu z čias veselostí v oblekoch, vo frakoch a krásnych časoch. Pri počúvaní tejto peknej piesne spomenul som si na inú od Pavla Hammela: Až túto moju pieseň dohrajú z albumu z albumu Na II. programe sna, ktorý Pavol Hammel nahral s Mariánom Vargom, s Radimom Hladíkom a skupinou Collegium musicum, otextoval ju Kamil Peteraj, a vydal roku 1976. Hudobná atmosféra piesní Až túto moju pieseň dohrajú a Klobúkom dole je veľmi podobná. Prečo? Neviem, nemám hudobný sluch.  

•  Maestra Pavla Hammela mám veľmi rád a aj ho veľmi obdivujem a za premnohé mu ďakujem. Povedal som mu to osobne - vzdal som mu primeranú úctu s poklonou. Nikdy by som si ale nedovolil oslovovať ho menom Pali - tak ako sa volá tá nanič akože pikantná "paštika" v konzerve. A napokon - nie sme ani žiadna rodina. 
• Súvisiaci článok:
autorský rozhovor s Pavlom Hammelom: Vybral som sa na stretnutie s Pavlom  (
SME blog)  ---  link. 

• zdroje článku - archívy autora 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Privítajte Petra Pellegriniho, náhradného človeka (píše Samo Marec)

Môžete Pellegriniho vyhnať zo Smeru, ale nemôžete Smer vyhnať z Pellegriniho.

Prvá námestníčka Kováčiková odchádza z prokuratúry

Rezignáciu odôvodňuje aj útokmi na svoju osobu.


Už ste čítali?