K lžiam, dehonestácii, ohováraniu

Autor: Martin Droppa | 17.9.2020 o 13:13 | (upravené 17.9.2020 o 15:15) Karma článku: 4,35 | Prečítané:  426x

•  Moje stanovisko k lžiam, dehonestácii, ohováraniu a iným agresívnym útokom, systematicky i cielene vedeným proti mne. 

  V ostatných viac než dvoch mesiacoch bola na webe SME blog zverejnená séria článkov, ktoré, nielen podľa môjho názoru, hrubo porušujú Kódex blogera na webe SME. Autorkou jedného z článkov je Věra Tepličková, autorom celej série je Miroslav Galovic (prípadne Galovič - priezvisko prepisujem tak, ako ho má autor uvedené). 
• Nielen ja som dlhodobo presvedčený, že tieto články sú klamstvami, lžami, dehonestovaním, urážaním aj osočovaním mojej osoby, zosmiešňovaním mojej práce, ktorá mi je i poslaním, a že zasahujú do mojich práv. Okrem toho obsah i forma a dikcia článkov už dávno prekročili hranice slušnosti. Nielen preto, ale aj v zmysle dohovoru s predstaviteľom redakcie SME a tiež v duchu mojich práv, zaručených aj zákonmi a možnosťami obhájiť sa, zverejňujem toto

S T A N O V I S K O 

a v ňom potrebné, patričné vysvetlenia toho podstatného. 
1. Bol som a stále som obviňovaný z toho, že som plagiátor. Nie, nie som. Nie som ani žiadny zlodej, vykrádač - ako to o mne vypisujú mnohí a mnohé i v diskusiách. Od založenia blogu na webe SME v septembri 2016 pravidelne propagujem aj hodnotné kultúrne počiny a podujatia, ktoré organizuje Slovenský filmový ústav a jeho Kino Lumière - mimochodom štátne inštitúcie, nie komerčné, súkromné. Pod článkami pravidelne zverejňujem odkazy - linky súvisiace s témou, aj na Slovenský filmový ústav či na Kino Lumière. Došlo k nedorozumeniu - bolo potrebné linky doplniť, podľa pokynu z redakcie som tak bezodkladne spravil.  Za celé viac než štyri roky nikto zo Slovenského filmového ústavu ani z redakcie SME nemal jedinú pripomienku k spomenutým článkom, žiadnu reklamáciu. Okrem toho - písanie o aktivitách Slovenského filmového ústavu či Kina Lumière mi neprináša žiadne výhody, píšem preto, aby som spropagoval hodnoty našej kinematografie a všetkého, čo je s filmom spojené. Z tejto publikačnej činnosti si nerobím žiadne zásluhy ani si na nej nebudujem kariéru. Teší ma veľký záujem čitateľskej verejnosti, pozitívne ohlasy (aj zo zahraničia), i to, že viaceré tieto články boli či už na titulnej strane webu SME alebo v sekcii webu Kultúra SME. 
2. Bol som a som obviňovaný z toho, že som zlodej, vykrádač a podobne. Nie, nie som. Nikomu som nikdy nič neukradol, nikoho som v živote nevykradol.
3. Čítam o sebe, už celé predlhé mesiace, urážky, osočovania, slová dehonestujúce mňa a dokonca aj moju rodinu, nášho nebohého otca a podobne. Čítajú to i moji najbližší, rodinní príslušníci, blízki, priatelia a priateľky.  Slová - samozrejme anonymov (i neanonymov) v diskusiách - o tom, že som udavač, eštébák, komunista, smerák, esenesák, esesák a neviem čo ešte, že som veľmi zlý človek, zákerný, chorý, mám sa ísť liečiť, že som - citujem: "hovno, tváriace sa ako torta," "hlien" a podobné či ešte horšie nechutnosti - to komentovať nejdem. Ani to, že mnou niekto ako človekom pohŕda. Ani to, že zhadzuje môj morálny profil. Všetky tieto slová svedčia len o charakteroch, o mentálnej nastavenosti ich autorov a autoriek, o ich povahách, o ich nenávisti aj nežičlivosti. Nie sú hodné reakcie, odpovedí, vysvetľovania.
4.  Bol som, opakovane, vyhlásený za "dvorného fotografa Slovenskej pospolitosti," Ústavným súdom Slovenskej republiky rozpustenej extrémistickej organizácie, za kotlebovca, neonacistického extrémistu a podobne. Nie, nebol som, nie som ani nebudem "dvorným fotografom" žiadnych takýchto spolkov ani jednotlivcov z nich. Toto osočenie vzniklo pre jedinú moju autorskú fotografiu z Národného výstupu na Kriváň. Zúčastnili sa ho aj extrémistické elementy. Na fotografii je žena v tričku s logom Slovenskej pospolitosti. Fotografia vznikla pred viac než desiatimi rokmi a bola publikovaná (v kolekcii fotoreportáže s reportážou) v časopise .týždeň, ale aj v článku na webe SME. Bez akýchkoľvek problémov - kdeže s nejakými dehonestujúcimi klamstvami a zosmiešňovaním na moju adresu. Nedávno som ňou ilustroval môj článok na webe Blog N - Denník N, ale po upozornení z redakcie Denníka N v zmysle, že nemáme, nemôžeme robiť reklamu extrémistom, som ju z predmetného článku ihneď odstránil a nahradil fotografiou inou. Bohužiaľ - z dôvodu vážnych problémov som si nevšimol, že zverejňujem snímku, ktorú som zverejniť nechcel. Lenže - sken časti článku s pôvodnou fotografiou je zámerne rozširovaný ďalej, a to s cieľom hrubo ma dehonestovať a opakovane vyhlasovať za extrémistu.
K tomuto veľmi závažnému bodu dodám slová pána Matúša Paculíka, projektového manažéra a editora Vydavateľstva Petit Press, a. s. - redakcie SME, citujem:
"Pán Droppa použitie danej fotografie vysvetlil, stiahol ju a navyše z jeho článkov a aj diskusných príspevkov je jasný jeho postoj k podobným "národniarom." Onačenie "dvorný fotograf pospolitosti" je preto porušením kódexu či už v diskusii, alebo aj v článkoch na blogoch."

Zdroj:
https://martindroppa.blog.sme.sk/diskusie/dpl/28585309/ikony-ktore-musime-s-poznat.html
Na webe SME blog som zverejnil veľa článkov, ktoré boli napísané s obsahom, rázne, dôrazne protiextrémistickým, protikotlebovským, protifašistickým, protinacistickým a, samozrejme, i protineonacistickým.  Viaceré tieto články redakcia zaradila na titulnú stranu webu SME. O tom, že nie som extrémista, "dvorný fotograf" extrémistov a podobne, nemusím ľudí rozumne zmýšľajúcich a vnímavo uvažujúcich presviedčať, informovať.
5.  Ospravedlnenie? Ospravedlnenie od osôb, vypisujúcich o mne opakovane, cielene, zámerne klamstvá, urážky a osočujúce dehonestácie neočakávam. Ich nenávisť je ich krvou, kyslíkom, ktorý dýchajú, ich živ(n)ou vodou. Od ľudí urážajúcich, zosmiešňujúcich (ešte aj vek či zdravotný stav), neempatických a v podstate zlých nič nečakám. Len toto - nech mi dajú pokoj a nech nechajú na pokoji aj mojich už nebohých rodičov a moju rodinu či blízkych. Na ich slová nebudem reagovať. V prípade, že sa útoky, lži a dehonestácie na moju adresu budú zas opakovať, zvážim iné kroky. Je mi ale veľmi ľúto, že na svoje kalné ciele opakovane zneužívajú produkty Vydavateľstva Petit Press, a. s., a redakcie SME.
  K tomuto článku z dôvodov pochopiteľných neumožňujem diskusiu - mám na to právo, ktoré mi vyplýva z môjho blogerského postavenia. 
• Ďakujem za pomoc, zo Slovenska aj zo zahraničia, za veľkú morálnu aj inú podporu všetkým, ktorí a ktoré sa ma veľakrát zastali i zastávajú - napriek tomu, že sú terčami posmechov, posmeškov - hlavne v diskusiách nielen pod mojimi článkami. Ďakujem i redakcii SME a Vydavateľstvu Petit Press, a. s., za pomoc, podporu a pochopenie. 
• 
Veľmi si vážim čitateľskú priazeň čitateliek aj čitateľov, i slušných, vecných diskutujúcich - preto nemám dôvod prestať s písaním na web SME blog, aj keď istým, neskrývaným cieľom nenávistníkov a nenávistníčok bolo či je, aby som už "radšej nič nepísal." 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?