Nechceme kvóty - chceme slobodu!

Autor: Martin Droppa | 8.9.2020 o 10:10 | (upravené 8.9.2020 o 11:23) Karma článku: 4,38 | Prečítané:  658x

•  Manipulatívne štátne móresy a nátlaky neriadení, príkazov a prikázaní pretrvávajú aj vyše tridsať rokov od pádu boľševika. 

• Tentoraz v podobe akýchsi kvót povinných minút, ktoré musia byť v slovenských rádiách bez výnimky a podľa zákonov naplnené produkciou slovenských hudobných skupín, slovenských speváčok a slovenských spevákov, slovenských skladateľov, skladateliek, textárov, textárok. Aby toho nebolo málo - kvóty sa majú opäť zvýšiť - tak prikáže zákon. A beda tomu, kto nebude počúvať! Budú sankcie, tresty, rušenia a zákazy!   •
• V časoch tvrdého boľševického temna diktatúry súdruhovia a súdružky prikázali - zákonmi, pod hrozbami trestov väzení, konfiškácií majetkov, rôzne kvóty - teda kontingenty. Muselo sa odovzdávať, štátu, toľko hektolitrov mlieka na kravu, toľko a toľko vajec denne, pšenice, zemiakov... Kto nesplnil - šup s ním na výsluchy, mlátiť eštébákmi, potom obviniť zo sabotovania a zavrieť do ťurmy jáchymovských uránových baní, deti vyhodiť zo škôl... A aby toho nebolo málo, tak boľševický ideologický uzurpátor zakázaj jazz, swing, blues, rock... 
  Dnes tu máme iný teror - štátny teror toho, čo musia vysielať, šíriť rádiá - a tým čo musíme, i keď nechtiac (napríklad v obchodoch, reštauráciách, v autobusoch...) počúvať my. O tieto neoboľševické praktiky sa zasluhujú umelecky anorektické vychrtliny typu Jožo Ráž, Maťo Ďurinda,  Drišľak, Paľo Habera, Peter Nagy, Desmod, Senzus... ...a podobné elementy. 
  Čo s tým? Nuž - treba ignorovať všetky slovenské rádiá, omieľajúce odrhovačky. 
• Úbohé je zdôvodňovanie zvyšovania kvót - napríklad taký Martin Ďurinda tvrdí, že treba počúvať slovenčinu. Tak teda fajn - pozrime sa na tú slovenčinu, napríklad v podaní Petra Nagya, ktorý v pseudopiesni  Krásny zadok  vyspevuje: "Svet je krásny zadok a záleží od vkusu / či dáš naňho pusu, či nakopneš od hnusu" a tiež o "barákoch a hysákoch," o "sexy rytme Freuda."  Ukážka chlipnosti a dutej prvoplánovej úbohosti - to má byť o "používaní slovenčiny," ako by to antiumelci chceli? Ešte to tak! 
• Úbožiatká nevedia zaujať tvorbou s hodnotou i nadčasovým posolstvom - tak to razia cez zákony. Primitívne. Ale - dosť kritiky, veď dotieravý hmyz ich akože tvorby je známy. Našťastie - máme insekticídy aj akaricídy: počúvajme to, čo sa nám páči, čo máme radi, rady. 
• Čo počúvam a súčasne vám odporúčam? Okrem geniálnej klasiky Pink Floyd  a sólovej tvorby členov skupiny, okrem iných klasík hudobného rocku, artrocku, bluesu, soulu, jazzu etc., ponúkam zopár piesní, ktoré pravdepodobne nepoznáte, tak ako ani ich interpretov. 
• Indochine  je francúzska rocková hudobná skupina, vznikla v Paríži roku 1981. V roku 2017 vydala album s názvom  13 (Treize) a na ňom je i svieža a úderná pieseň Un été français / Francúzske leto. Videoklip k nej bol nakrúcaný nocou, na streche De l'Arche de la Défense - teda Oblúka Obrany, je v ňom  ohňostroj. A Paríž zadarmo. 

 Blackberry Smoke  je americká skupina, vznikla v roku 2000 v Atlante. V roku 2012 vydala album The Whippoorwill a na ňom je aj pekná, baladická pieseň One Horse Town. 

• Deep Purple  výborne poznáme a členky, členovia fanklubu ikonických Britov už majú ich najnovší album, vyšiel nedávno a volá sa Whoosh! - nájdeme na ňom aj ekobaladu s charakteristickým 'párplovským' zvukom a pekným ochranárskym videom: Nothing At All. 

• Budka Suflera  z Poľska má tiež nový, tohtoročnýalbum. Volá sa W kinie tak jest - peknú, príjemnú titulnú pieseň z neho ponúkam k čaju či káve a doboške - aj s fajn videom. 

  Keď som to tak spočítal, ponúkol som vám asi dvadsať minút piesní nie slovenských interpretov a autorov hudby aj textu. Aby som "dodržal kvóty" - na záver jeden celý album. Má takmer 44 minút, volá sa  Zelená pošta, v roku 1972 ho nahral Pavol Hammel a Marián Varga.  To je hudba,  to sú texty, to je slovenčina, to je spev! Viete si predstaviť, že sa skladby z neho lejú z našich rádií? Ja radostne áno - denne i nočne. 

• Bonus na záver: Včera (vo Veľkej Británii) a dnes (v USA) uplynulo presne 33 rokov od vydania geniálneho albumu  A Momentary Lapse Of Reason od skupiny Pink Floyd.  Kristove roky tohto Diela si pripomeňme oslavou a kompozíciou The Dogs Of War. 

•  Súvisiaci článok: Buďme hrdý národ a počúvajme slovenčinu...  (SME)  -  link. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Židia nimi vykupovali životy, dnes sú miliardovým biznisom

Niekedy je vzácnejší falzifikát než originál.

Prístup gréckych úradov je čoraz nevraživejší. Boli sme sa pozrieť v utečeneckých táboroch

Do tábora Diavata grécke úrady umiestnili prevažne rodiny s deťmi.


Už ste čítali?