Ikony, ktoré musíme (s)poznať

Autor: Martin Droppa | 4.9.2020 o 21:41 | Karma článku: 3,56 | Prečítané:  453x

•  Architektúra nás všestranne ovplyvňuje po celé naše životy. Vieme mená, názvy budov - ale čo vieme o ich tvorcoch? Takmer nič. 

 Okolo budov, stavieb na Slovensku chodíme, vidíme ich vari denne - ale poznáme ich tvorcov, architektov a architektky? Pravdepodobne málokto. Pritom neraz ide o doslova ikonické stavby, o diela, ktoré významom presiahli nielen hranice Slovenska, ale aj limity Času a Ujmenia. Stali sa známymi ikonami - tak ako ich tvorcovia a tvorkyne.  
  Slovenský rozhlas v Bratislave, Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, areál Poľnohospodárskej univerzity v Nitre... ...a mnohé ďalšie stavby u nás patria medzi ikony slovenskej architektúry druhej polovice XX. storočia. Práve im, ich autorom i autorkám - architektom a architektkám - a kontextu dobových udalostí v spoločnosti sa venuje nový dokumentárny seriál  Ikony.  Predstavuje generáciu architektov a architektiek, ktorá stojí za najpozoruhodnejšími stavbami tohto obdobia. Jedným z cieľov tvorcov a tvorkýň seriálu bolo zachytiť ešte žijúce legendy slovenskej architektúry. Ide o sériu dvanástich 26-minútových dokumentov, pričom za každým z nich stojí iný autorský tím mladých ľudí - tvorcov a tvorkýň s citom a vnímavosťou. Televizny program Dvojka RTVS  dokumenty postupne odvysiela, a to vždy v pondelok po 21:00 hodine. Prvý diel je v televíznom programe už v pondelok 7. septembra 2020 o 21:10 hodine (v repríze v utorok 8. septembra o 13:30 hodine).  Tento diel bude venovaný budove Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici  (ktorá je od roku 1982 na zozname našich národných kultúrnych pamiatok) - presnejšie jej architektovi Dušanovi Kuzmovi. Profesor, Ing. arcitekt Dušan Kuzma (17. marec 1927 - 7. jún 2008) bol slovenský architekt, pedagóg a zaslúžilý umelec - významná osobnosť našej architektúry. 

•  Ns upútanie ponúkam dokument o budove Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici z roku 2010, Film má 5:52 minúty a je z produkcie spoločnosti © Localicon.

 "Dokumenty série Ikony majú tri línie. V prvom rade je to seriál dvanástich filmov o osobnostiach slovenskej architektúry z určitého obdobia a ich najznámejších dielach/stavbách. Zároveň ide o sériu autorských dokumentov, ktoré nakrútili najtalentovanejší autori/autorky mladej generácie. A do tretice, na jar 2021 plánujeme projekt rozšíriť o webdokument, ktorý by mapoval  a prinášal hlbšie informácie k téme. Celý projekt má potenciál ešte ďalej rásť napríklad  vo forme istej databázy, alebo archívu,“  povedal producent seriálu Juraj Krasnohorský  zo spoločnosti Artichoke. 
• Na projekte Ikony  od samého začiatku spolupracovali s Adamom Gajdošom  a s Kristínou Tomanovou  zo združenia Archtung. „Dôležitými partnermi projektu boli odborníci a odborníčky, z ktorých uvedieme najmä Henrietu Moravčíkovú, ako odbornú garantku projektu. Úloha garantov bola dôležitá pri výbere tém, respondentov a stavieb pre prvých dvanásť dielov. Zároveň nám garanti pomáhali smerovať projekt po obsahovej stránke, aby mal čo najvyššiu kvalitu a výpovednú hodnotu. Vďaka tvorivej voľnosti, ktorú sme poskytli mladým autorom/autorkám, vznikla veľmi rozmanitá a vizuálne bohatá séria filmov, reflektujúca rozmanitosť tvorby aj osobností jednotlivých architektov a architektiek,“ konštruktívne doplnil producent Juraj Krasnohorský. 

  Dokumenty sú venované štrnástim osobnostiam (v poradí vysielania na RTVS):Dušan Kuzma, Iľja Skoček, Ferdinand Milučký, Viera Mecková, Štefan Svetko, Oľga Ondreičková, Ivan Matušík, Vladimír Dedeček, Pavol Merjavý, Marián Marcinka  - Milica Marcinková, Ján Miloslav Bahna, Martin Kusý - Pavol Paňák.  Keďže štyria z nich pracovali či pracujú v tvorivých dvojiciach, dielov bude dvanásť. Prvý diel, o Dušanovi Kuzmovi, odvysiela Dvojka RTVS v pondelok 7. septembra o 21:10 hodine. Všetky ďalšie diely prídu na rad vždy v pondelok, približne v rovnakom čase, a v reprízach. 
• Dokumentárny seriál je výsledkom spojenia architektov - architektiek s filmármi - filmárkami. Všetci sa zhodli na tom, že architektúra spomínaného obdobia bola originálna, vysoko kvalitná a v istom zmysle svetová a tiež unikátna.„V druhej polovici dvadsiateho storočia vznikli mnohé stavby, ktoré svojou kvalitou presahujú slovenský, či dokonca stredoeurópsky kontext. Práve na tieto, a ich tvorcov, sa snažíme upozorniť v projekte Ikony Slovenský rozhlas v Bratislave, Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, areál Poľnohospodárskej univerzity v Nitre a ďalšie zo seriálu sú budovy, ktoré obdivujú predovšetkým zahraniční návštevníci a architekti,“ pravdivo zdôrazňujú Adam Gajdoš a Kristína Tomanová, obaja zo združenia Archtung. 

• Po skončení II. svetovej vojny sa podlomená Európa zmáhala, aby sa mohla opäť postaviť na vlastné nohy. Neskôr bola nutnosť výstavby podmienená víziou naplnenia socialistickej ideológie. Mladí architekti a architektky tak stáli pred nezvykle veľkými úlohami, častokrát šlo o výzvy, ktoré by aj dnes boli métou pre už skúsených profesionálov/profesionálky. A práve stavby, budovy, ktoré vznikli v danej situácii, dodnes formujú tvár a identitu slovenských miest. Je chybou spájať si ich s politickým režimom, nevidieť ich hodnotu, prínos kvalitnej architektúry. V dôsledku mylnej interpretácie a nepochopenia bohužiaľ nie sme schopní rešpektovať a správne nahliadať na ich tvorbu, necitlivo rekonštruujeme, dokonca nenávratne ničíme, búrame mnohé diele s nesmiernymi hodnotami. 
 „Naším zámerom bolo poskytnúť priestor mladým režisérom - režisérkam kameramanom - kameramankou so silným výtvarným cítením. Každý diel spracoval iný autorský tím režisér - režisérka / kameraman - kameramanka, strihač - strihačka či hudobný skladateľ“ zdôrazňujú Henrieta Cvangováa Juraj Krasnohorský zo spoločnosti Artichoke. Na spoluprácu prizvali režisérov a režisérky (v abecednom poradí):Dano Dekan, Jana Durajová, Lucia Kašová, Peter Koštál, Kristína Leidenfrostová, Paulína Mačáková, Soňa Maletzová, Maroš Milčík, Mária Pinčíková, Barbora Sliepková, Daniel Svoreň, Dorota Vlnová. 
• Dokumentárne filmy pod spoločným názvom  Ikony podľa producentov vizuálnym a naratívnym spracovaním presahujú klasický formát portrétu umelca - umelkyne, 'medailónu.' Výrazné i estetické zobrazenie dokumentov reflektuje vizuálny, umelecký rozmer architektonických diel od vybraných architektov či architektiek.„Ich tvorba nikdy nebola len utilitárna, ale vždy mala aj estetický rozmer. Vizuálne pôsobivým štýlom rozprávania sú Ikony určené najmä mladej generácii  divákov, ktorú oslovujú v prvom rade prostredníctvom filmu a zároveň aj rozšíreným interaktívnym obsahom na internete. Sekundárne projekt oslovuje milovníkov umenia nezávisle od veku a predstavuje jedinečné svedectvo pre budúce generácie o dobe a kultúrnom dedičstve architektúry a architektoch - architektkách obdobia socializmu na Slovensku,“ dodal Juraj Krasnohorský. Doplňme, že cyklus dokumentov je dôležitý aj pre študentov a študentky architektúry - ako istý 'vzdelávací' program, a pre širokú verejnosť, hľadajúcu aj iné pohľady na denne videné. 
•  Upútavka na diel z cyklu Ikony, venovaný Iľjovi Skočekovi (1:28 minúty. 

• Pod námetom dokumentárneho seriálu je podpísané združenie Archtung, tím mladých architektov a študentov - architektiek a študentiek, ktorých v roku 2013 spojil na Fakulte architektúry v Bratislave spoločný cieľ: zvýšiť povedomie a úroveň vnímania architektúry v spoločnosti. Archtung je zároveň aj koproducentom dokumentov. Producentom je spoločnosť Artichoke, koproducentom je verejnoprávny Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) a realizáciu seriálu finančne podporil náš Audiovizuálny fond. 
• Achtung  -  Ikony  ---  link.  
  Artichoke  ---  link.  
   zdroje článku:  
•  Agentúra bARSdobrýchýr a archív autora  ---  link.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Židia nimi vykupovali životy, dnes sú miliardovým biznisom

Niekedy je vzácnejší falzifikát než originál.

Prístup gréckych úradov je čoraz nevraživejší. Boli sme sa pozrieť v utečeneckých táboroch

Do tábora Diavata grécke úrady umiestnili prevažne rodiny s deťmi.


Už ste čítali?