Der Šchtrbskwo Hochgebirgssee

Autor: Martin Droppa | 20.5.2020 o 23:23 | Karma článku: 4,87 | Prečítané:  713x

 Hor(s)ký humoristický príbeh v trpkom náleve z irónie a neperspektívy. Možno aj ostrý (fejk)tón. Určite nevábna vyhliadka.  

 Zobúdzam sa do subtropicky teplého liptowského rána roku 2063. Je pol štvrtej a iSlnko, naprogramované, riadené a sledované americkou posádkou vesmírnej stanice iWASNT - We Are Searching New Trump - vychádza pred iMesiac. Mdlé mesačné pohyby prostredníctvom onanočipsov z úkrytu koordinuje oberst Godliebe 1,488+. V septembri bude slávnosť - dôjde k podpisu novej priateľskej zmluvy medzi Treťou Ríšou 2.0 a Zväzom Spojených Sovietskych Republík. Podpisovať sa bude súčasne na Kurilských ostrovoch - Курильские островы a v meste Neu Danzig Sieg. Treba dodať, že pred dvadsiatimi piatimi rokmi Tretia Ríša 2.0 zjednotila celú kedysi akúsi Európu a dnes už je všade Lidel a jeho protiodbojové akcie. Septembrové slávnosti budú megagiganticky obrovské a priamy prenos z nich bude premietaný na celú oblohu nad vyše dvoma šestinami sveta. Ale moje oslavy budú lepšie a väčšie - len na to nesmiem ani pomyslieť, lebo moju iMyšlienku môže zachytiť Centrum Národného Nonkonformizmu - CNN - v Žakovciach. A bolo by po vtákoch, nepomôže mi ani Svätý Havran, mučeník liberálov. A ja budem mať slávne narodky!  

 Pripravil som veľké, celorodinné prekvapenie. Šetril som naň päť rokov, pozval som i pár priateľov z disentu a zo záhrobia. Pôjdeme na narodeninový Das Festival (v zaostalých slevenských regiónoch sa uchovalo pôvodnô obrodeneckô pomenovania 'párty') do vychýreného Der Šchtrbskwo Hochgebirgssee Resort. Teším sa, len rok som čakal na povolenku a možnosť vstupu v obmedzenom čase - taký obrovský záujem je o pobyt v tomto malebnom priestore. 'Dnes ideme! Das Hurra!' zvolal som, až sa paraboly v CNN Žakovce zatriasli. Čakám pár minút - žiadny elektrošok do iMozgu, Žakovce súhlasia, môžeme ísť! 
 Vďaka iTeleportingu sa o niekoľko sekúnd stretli všetci mnou pozvaní a pozvané v mojej pracovni: rodičia i sestra, deti, vnúčence i pravnúčence, starí rodičia, Katuška i Janička, Václav aj Janko a Jan, Andrej, Paľko, všetci moji Psíkovia a tak. Bolo nás toľko, že sme sa ani nepomestili k stolu, mnohí preto levitovali pod stropom. Posilnili sme sa kávičkou z ríšskych plantáží pod Gerlachom a bioknäckebrotom i mojou domácou lahôdkou - Die Der Zwiebelschmalzschmittelom. Zafajčili sme si krátko pred načasovaným odchodom.  

 iTeleportácia do Der Šchtrbskwo Hochgebirgssee Resort bola bezproblémová, len jeden malý Psíček sa nám dogrckal - ešte nie je zvyknutý... Privítala nás živá tirolská hudba zo záznamu a kvadrofonicky ozvučené 375-stupňové panoramatické plátno, na ktoré sa premietali realistické 88D obrazy končiarov kedysi Vysokých Tatier z roku 2020. To 375-stupňové panoramatické plátno bolo symbolom precíznej ríšskej technickej dokonalosti. Zavesené bolo na mohutných ekostožiaroch, tie boli zabetónované ekologicky samoobnoviteľným betónom do plošín, ktoré vznikli zbrúsením pôvodných tatranských končiarov do unifikovanej výšky dospelého chlapca. Všade sa rozprestierala precízne už vo fabrike v pracovnom Konzentrationslager Freizügiges Ettersbergwald zostrihaná tráva z ríšskych veľkoskladov BawMaks. Trávniky obsahovali 14D prvky lúčnych kvetov, vrátane púpav. Ani jedinému detailu nechýbal pôvab Fräulein Liwie zo Zipser Neuendorf. iMozog vyslal pokyn, aby som zaslzil dojatím. Pokyn som nanočipsovou voľbou predal mojim hosťom, vrátane Psíkov. Všetci začali slziť slzami láskavého dojatia podľa ríšskej normy DIN MCMXVII. Len Psíček sa opäť pogrcal. O čosi viac. Obsah jeho žalúdku, tečúci po trávičke, ihneď odstránili robotické mravčeky BMW SUV. Psíčka som odmenil piškótkou.  

 Bol čas jedál, objednaných v Hoteli Schwarzen Adler Von Interkempinski. Zasadli sme k dlhému stolu, ja za vrchstolom. Vedľa v iKozube horel plastický oheň typový vzor Das Liditze, ozvučený kvadrofónnou inštrudementálnou verziou piesne Feuer Frei! od Rammstein s implantovaným škrekom Josepha Rassa. Až trojica mojich Psíkov sa ihneď dogrcala, ale nečistej rasy untenmensch bez menovky to hneď zlízol. Ako prípitok, predjedlo, hlavný pokrm, dezert i nápoje, vrátane káv, vín a nealkoholickej borovičky a povinného piva, nám všetko naservírovali vo forme Der Eintopf. Jedlo v plastovom porceláne vyzeralo ako keby ho už pred nami zjedla rota naklonovaných geriatrických veteránov Wehrmachtu. iMozog vydal príkaz vydať citoslovce konzumácie lahôdky: 'hmmm...'  Tak sme hmmmkali, uznanlivo pokyvovali hlavami, usmievali sme sa smerom k priemyselným kamerám v rámoch obrazov s výjavmi súdruha Lenina na poľovačke kamzíkov, obklopeného družinou bujarých lovcov partizánov. Obsluhovali nás mechanické októberfestov(n)é prsnatky, lúdiace z reproduktorov v ušiach pieseň Lili Marlen. Psíkom doniesli vodičku - jediné, čo sa dalo v tom podniku piť i jesť. Pri odchode každý dostal darček: magnetku s podobizňou právnika Schwarzberga, sediaceho v tieni starodávneho Lomnického štítu. iMozog vyslal signál tešiť sa, tak sme sa tešili.  

 Nastal čas prechádzky okolo  Der Šchtrbskwo Hochgebirgssee. Kedysi pleso bolo teraz vysušenou plochou. V strede bol ostrov zo stevebnej sutiny, prekrytý nasekanou plastovou čečinou a PVC-kosodrevinou. Ostrovu dominovalo súsošie. V jeho centre sa vypínala socha z umelého dreva, znázorňujúca držiteľa celej oblasti, dávneho starostu obce Štrba, dnes opäť premenovanej na Tschirben, Herr Beutelmeisa, držiaceho na srdci pravou rukou historický územný plán oblasti v bronze, v ľavej ruke majúceho nad hlavou obrovské úradné pečatidlo. Pod nohami sa mu zvíjali pitoreskné karikatúry ochranárov a aktivistov v syntetickej krvi, ktorá bez prestania vytekala z útrob ostrova a cyklicky sa do nich vracala. Okolo sochy Herr Beutelmeisa bol kolokruh oveľa menších sôch tancujúcich, veseliacich sa členov a členiek historického štrbského obecného zastupiteľstva, ktoré onen územný plán schválilo. Zatiaľ čo Herr Beutelmeise bol odetý v kožiach z ulovených ekoochranárov a na hlave mal čiapku z kože padola - tajomného endemického tvora a pre úrady nebezpečného kritika každého pseudorozvoja, ostatné sochy znázorňovali členov a členky v celkovej nahote a bez pohlaví a názorov. Z reproduktorov, zabudovaných v ústach, v ušiach a v zátylku sochy Herr Beutelmeisa, sa valili budovateľské piesne, povely a častušky. Hladina niekdajšieho plesa bola umne vytvarovaná z modrého a belasého plexiskla, v ktorom boli zaliate sošky rýb, kačíc i spevavcov z umelého kameňa. Vďaka mechanizmu sa hladina pravidelne každých jedenásť minút zavlnila a sochy okolo Herr Beutelmeisa vydali čľapotavý zvuk a chladné vetry z dier viete kde. Jeden z neskúsených Psíčkov v predpuberte sa chcel labkou dotknúť syntetickej kačičky - ale zasiahol ho elektrický výboj a z úst Herr Beutelmeisa sa ozvalo: 'Achtung, achtung, alles verboten!' Môj iMozog dal nanočipsom pokyn Psíkovi, aby ihneď ospravedlňujúco zakňučal. Stalo sa tak doslova v milisekunde.  

 Bolo potrebné rozhliadnuť sa vôkol - na to sme mali zaplatený a presne vymedzený čas štrnásť minút. Na kvadrofonickom panoramatickom plátne premietali dokument o vysušovaní starého plesa a búraní všetkého vôkol a výstavbe nového resortu. Za nami bol vzorný les z na večnosť odolných smrekov a jedlí. Ich kmene boli z belasej hmoty a vetvy s ihličím zo svetloružovej. Niekdajší ríšski súdruhovia a dávne súdružky stále v niečom robia chybu. Stromy vyspevovali zo zabudovaných reproduktorov nahrávkami spevov vtáctva. Nahrávky vznikli v BRSCH - Berlínskych Ríšskych Štúdiách, na organových syntezátoroch značky Puhdysjodeln. Pod stromami skackali plyšové, nepremokavé zajace na baterky, po stromoch bystro liezli latexové samooplodňovacie transveverice. Jedna visela za chvost - došla jej ekoenergia z probiolítiového miniakumulátora. Pod blízkym stromom bola v klepci na kodiaky skutočná múmia dávneho ochranára Prírody a europoslanca, nešťastníka, ktorý v druhej dekáde XXI. storočia márne hľadal útočisko v starých Vysokých Tatrách. Múmia smrdela do diaľky - bola tryskami zavlažovaná gélovitou tekutinou s puchom morálnej skazenosti a pohŕdania autoritami Moci. iMozog vyslal signál, že pieta pri múmii je prísne zakázaná. Museli sme bez výhrad počúvať. Časový priestor pre náš pobyt v Der Šchtrbskwo Hochgebirgssee Resort vypršal. iTeleportovali sme sa šťastne ta, domov.  

 Pred svitaním som sa zobudil v mäkkej posteli. Všetci boli preč, len Psík pokojne búval vedľa mojej hlavy. iTeleportoval mi... Nie, Psík odfukoval a potriasal labkami, v sne bežiac za Psíčkou. Založil som do iPrístroja kompaktný disk a pustil som si hudbu - tesne nad hranicou počuteľnosti. Otváram okno a do komnaty s ranným vzduchom prúdi spev vtáčikov. Mieša sa s hudbou, vytvára to neopakovateľnú zvukovú koláž, ktorú mám tak rád. Započúval som sa do kompozície Meddle od Pink Floyd, premiešanej so spevom vtáctva. Vo vzdialenosti sa ozval vlak, potom sa spustil tichý Dážď. Psíček stále spinkal.  
  Súvisiaci článok: Soňa Mäkká: Štrbské pleso môže vyschnúť...  (Denník N) --- link.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Kollárovo Fun Radio vysielalo reklamu škole, na ktorej získal podozrivý titul

Koľko škola zaplatila, to neprezradila.


Už ste čítali?