reklama

Jemná polemika o debilizácii

• Pán Miroslav Nesrsta na webe SME blog zverejnil text spisovateľa Antona Laučeka, článok o debilizácii národa. Môj názor je miernejší. •

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Článok Anton Lauček "Debilizácia" národa, * ktorého autorom je slovenský spisovateľ Anton Lauček (7. apríl 1950, Ružomberok), a ktorý v prepise na webe SME blog 24. apríla 2020 zverejnil Miroslav Nesrsta, je rozsiahlou, ostrou a otvorenou kritikou toho, čo sa 'dnes' deje u nás v oblasti kultúry; od televíznych programov cez hudbu, filmy, literatúru i divadlo a napokon aj prežívanie voľného času. Štýl písania textu korešponduje s jeho obsahom - je až prepálene nahnevaný, ale často len prvoplánovo útočiaci 'na všetkých a na všetko.' To sa mi nepáči, podobne ako sa mi nepáči absencia objektívneho vyváženia názorov A. Laučeka i chýbajúci názor M. Nesrstu. Pán Nesrsta je vzdelaný, múdry, inteligentný človek s veľkým všeobecným prehľadom i bohatými životnými skúsenosťami. Aj preto mi v spomínanom článku chýba jeho názor na problematiku. Inak mám za to, že sa s obsahom textu A. Laučeka stotožňuje - a tomu sa mi akosi nechce veriť. 
 Nemusíme byť odbornými znalcami umenia ani kultúry v ich všeobecnom význame slov, aby sme si neuvedomili, že umenie ponúka pestré spektrum zážitkov pre každého - a to zážitkov v každom prípade kultúrnych, hodnotných, obohacujúcich, inšpirujúcich i - z pohľadu subjektívneho - výborných či aspoň dobrých. Na to A. Lauček a napokon i M. Nesrsta zabúdajú; neviem, či účelovo, naschvál. Ako človek, ktorý od raného detstva žije v symbióze s kultúrou a umením, ako človek, ktorý sa snaží - aj tu, na svojom blogu na webe SME blog - propagovať hodnotné, pozoruhodné, inšpirujúce umenie, som ostal po prečítaní textu A. Laučeka najskôr nahnevaný, potom už len veľmi sklamaný. Preto píšem túto reakciu. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
• Félicien Rops: Pornokrates (1878). •
• Félicien Rops: Pornokrates (1878). • (zdroj: • Zdroj: rijksmuseumamsterdam.blogspot.com •)

 Medzi základné princípy ľudskej existencie patrí i to, že človek je schopný výberu - v každom okamihu i v každej oblasti svojho života. To prísluší i k vzťahu človeka, jednotlivca, k umeniu a ku kultúre. Už v XVIII. storočí vznikol koncept dekadencie, nájdeme ho predovšetkým v textoch Charles-Louisa de Montesquieua, filozofa osvietenectva, ktorý tvrdil i to, že úpadok - dekadencia Rímskej ríše bol spôsobený jej morálnym rozkladom a rozpadom kultúrnych štandardov. Lenže dekadencia sa rýchlo stala regulérnym smerom v umení, predovšetkým v literatúre (napríklad v dielach Charlesa Pierre Baudelaria či Edgara Allana Poa, Jeana Nicolasa Arthura Rimbauda) a vo výtvarnom umení (napríklad v dielach Féliciena Victora Josepha Ropsa či Ramona Casasa i Carbó). Mnohé z umeleckých diel, ktoré vznikali nielen v tomto období, boli verejne škandalizované, odsudzované, vyhlasované za pornografiu a podobne. Napokon - spomeňme si aspoň na obrazy Henriho de Toulouse-Lautreca, ktorý zachytával scénky zo života baletiek, prostitútok, chudobných ľudí, herečiek, hercov. Ak prejdeme časom, nájdeme veľa umeleckých diel: obrazov, prózy i poézie, filmu, ale aj hudby, ktoré verejnosť na jednej strane kritizovala, odsudzovala, zatracovala - na druhej strane po nich prahla. Mnohé diela by sme dnešným jazykom nazvali 'bulvárnym odpadom' - spomeniem aspoň poéziu Françoisa Villona (ten žil v rokoch 1431 až 1463), známeho povaľača i zlodeja... Jeho básne, balady sa hromadne čítali hlavne v 'nízkych vrstvách,' sršia z nich i pejoratíva, nadávky, sexizmus. Spomeňme si na viaceré obrazy Pabla Picassa (1881 až 1973), ktoré vzbudzovali až frenetické protesty pre údajné 'úchylné' stvárnenie ľudskej nahoty. Spomeňme si na filmy Luisa Buñuela (1900 až 1983), ktoré katolícka cirkev žiadala zakázať a jej prívrženci dokonca podpálili pár kín, kde ich premietali. Spomeňme si napríklad na pár románov od Henryho Valentina Millera (1891 až 1980) - napríklad na jeho diela Obratník Raka či Obratník Kozorožca alebo na román Sexus, na knihu Lolita od Vladimira Vladimiroviča Nabokova (1899 až 1977)... Pochybuje dnes niekto o tom, že všetky tieto diela a desaťtisíce ďalších nie sú umením, že sú bezcennými? To vari nie! 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Pablo Picasso: Slečny z Avignonu (1907). •
• Pablo Picasso: Slečny z Avignonu (1907). • (zdroj: • Zdroj: www.moma.org •)

 Špeciálne spomeniem vzťah diktatúr k umeniu. Dobre vieme, že Adolf Hitler a jeho ideológovia priam zničujúco vyhlásili mnohé umelecké diela za "dekadentné umenie" a dokonca ich nacisti ak priamo nepálili na hraniciah v ohňoch, tak ich vystavovali "na posmech" pre organizované masy. Spomeniem i boľševickú - komunistickú diktatúru a jej ideológov, ktorí zakázali počúvať i hrať jazz, swing, ale i bigbeat či hardrock, šrotovali "nevhodné" knihy, v trezoroch väznili mnohé filmy. Ešte nedávno sme tu mali obludný prípad vodcu Banskobystrického samosprávneho kraja: Marián Kotleba sa rozhodol, že kraj nebude podporovať "dekadentné" Divadlo Štúdio tanca, lebo jeho predstavenia s moderným baletom boli pre tohto "znalca umenia" homosexuálnou, "teplošskou" pornografiou. •  
 Poslaním umelcov a umelkýň už pradávno nie je len púhe zachytávanie akejsi 'krásy' a 'pohodlného pokoja,' 'selaniek' a 'romanticko - bukolických' nálad. Umenie aj, obrazne povedané, znepokojuje, búri a poburuje, provokuje otázkami a vnímavých i nespokojných ľudí núti hľadať na ne odpovede. A či napokon samotná Biblia nie je taká? 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Plagát na film Ľud verzus Larry Flynt (réžia Miloš Forman, 1996). •
• Plagát na film Ľud verzus Larry Flynt (réžia Miloš Forman, 1996). • (zdroj: • Zdroj: www.sonypictures.com •)

 Zdôrazňujem - každý dospelý človek je zodpovedný sám za seba a je zodpovedný aj za svoje deti - a to aj čo sa týka jeho a ich výberu v oblasti umenia, kultúry. Dnes už, chvála Pánu Bohu, nikto nikoho nenúti nič sledovať v televízii, počúvať v rádiách, pozerať sa na to či ono, čítať to alebo ono. Doba prevratných technológií uľahčuje výber - a na výber je toho veľa. Nemusíme v televízii sledovať bezduché relácie dajme tomu o varení alebo o presilenom amatérskom speve - máme televízne stanice, vysielajúce umelecké filmy, dokumenty, prírodopisné seriály... Nemusíme z rádií počúvať to, čo sa nám nepáči - máme veľa možností vypočuť si to, čo skutočne chceme: z domácej fonotéky až po využitie internetových služieb nielen s hudbou i filmami, ale i s hovoreným slovom, so záznamom divadelných predstavení a tak ďalej. Nikto nikoho nenúti čítať brakovú literatúru - kníhkupectvá sú po stropy plné aj veľmi hodnotných kníh všetkých žánrov. Máme možnosti obrovských výberov - ale ak si niekto cielene vyberá len to, s čím je potom nespokojný, čo ho rozdráždi až tak, že srší sírou o debilizácii národa - je to jeho voľba. Nezdá sa mi ale, že by toto všetko, čo som spísal, páni Lauček a Nesrsta nevedeli. A ak už im naozaj nič nevyhovuje, potom odporúčam denne pozorovať Prírodu - v nej je naozaj všetko to, čo človek napokon pre svoju Dušu v Čase potrebuje. 
   Niečo pre pána Nesrstu z toho, čo má rád. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Mimochodom - v tomto čase opatrení a nariadení proti šíreniu vírusu Covid-19 skutočne netreba za hodnotnou kultúrou nikam chodiť. Vďaka internetu môžeme navštíviť i naše galérie, múzeá, výstavy, môžeme ako virtuálni diváci a diváčky sledovať projekcie z kina, koncerty, počúvať rozprávky, divadelné hry, hovorené slovo... Len si stačí vyb(e)rať. 
 * Miroslav Nesrsta: Anton Lauček "Debilizácia národa --- link.
 ___
 Súvisiace články: 
• V sobotu k vám príde kino --- link. •
• Ďalšie výborné filmy idú k nám --- link. •
• S 'tačpadmi i myškami' za kultúrou --- link. •

Martin Droppa

Martin Droppa

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  816
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Novinár, reportér, fotoreportér s viac než 35-ročnou praxou: Liptov, SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň; prevažne "na voľnej nohe." Mám rád literatúru, film, umenie, hudbu, prírodu, históriu II. svetovej vojny, objavovanie, Francúzsko, Poľsko a Sever. Som veľmi veľkým fanúšikom skupinyPink Floyd --- link.Na SMEblog blogujem od 2. 9. 2016.Žijem v Liptove.Kontakt: droppa.martin zavináč gmail.comMôj blog na webe Denníka N:Martin Droppa - Blog N --- link.Nájdete ma i v sieti Facebook:Martin Droppa --- link.Autor mojej profilovej fotografie:© Foto: Matúš Mydliar. Zoznam autorových rubrík:  fotografie ~ reportáž, žánrovéfilmy a kinematografiahudbafotografienezaradenévýtvarné umenieliteratúrasúkromnémoja poézianovinárske žánremoja próza

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu