Agresivita, arogancia, nenávisť...

Autor: Martin Droppa | 22.2.2020 o 0:11 | Karma článku: 6,65 | Prečítané:  1743x

...pohŕdanie, posmech, výsmech... Aj také je Slovensko, i teraz - dva roky po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

  Bohužiaľ, musím smutne skonštatovať, že ani teraz, dva roky po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, archeologičky Martiny Kušnírovej, neverím tomu, že všetci Slováci a všetky Slovenky dokonale, dôkladne precitli a uvedomili si, v akom štáte stále žijú a - hlavne - kto a ako tento štát riadi, ovláda a vedie - a kam ho vedie. Veď stačí len zľahka, jedným očkom sledovať predvolebné preferencie a vieme o čom píšem, čo mám na mysli.  
  Napokon - o čosi múdrejší budeme už v nedeľu 1. marca či v pondelok 2. marca 2020, po vyhlásení definitívnych, platných výsledkov parlamentných volieb 2020. Neuvidíme len to, koľko percent a poslaneckých mandátov získala ktorá strana, ale - a to hlavne - uvidíme, aká bola volebná účasť. Uvidíme, koľko oprávnených voličov a voličiek sa na voľby jednoducho vykašľalo: koľkým občanom vôbec, ale vôbec nezáleží na budúcnosti Slovenska pre nich, pre ich deti, pre ich vnúčence, budúcich potomkov. A uvidíme aj to, koľkým ľuďom je onen povestný 'odkaz Jána a Martiny' hlboko ukradnutý, ľahostajný.  

  Zdá sa mi, že spoločnosť stále viac hrubne, stáva sa neprijateľnou pre obyčajného, jednoduchého slušného človeka. Zdá sa mi, že stále väčší priestor získavajú ľudia zlí, nenávistní, agresívni aj arogantní, schopní len výsmechu na adresu každého a všetkého, koho nepovažujú za 'svojho,' za hodné ich 'hodnôt' nenávisti a zla. Zdá sa mi, že tí, ktorí nenávidia - ale aj tie, ktoré nenávidia, sú stále aspoň o polovicu konskej dĺžky vpredu pred ľuďmi slušnými. Byť slušným ako keby už nebolo potrebné, dôležité, žiadané. Len raz za nejaký čas sa slušní ľudia vzoprú a prejavia sa, pokojne demonštrujú svoje slušné názory. Tak ako teraz - týždeň pred voľbami, na druhé výročie násilnej smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.  
  Zdá sa mi, že nežijeme v slušnej spoločnosti, ale že žijeme v spoločnosti, kde sa do popredia neúnavne derú: agresivita, arogancia, nenávisť, pohŕdanie, posmech, výsmech... Trošku odbočím - spomeniem čerstvý ilustračný príklad z Prahy, kde statný taxikár bez ľútosti, bez štipky súcitu, bez empatie, bez pochopenia jednoducho z auta taxislužby na cestu vyhodil slepú, nevidiacu ženu aj s jej vodiacim psíkom. Slepeckú palicu za ňou dodatočne vyšmaril z okna auta. * Tento prípad zdá sa mi mimoriadne príznačným aj pre našu spoločnosť, pre náš verejný, hlavne internetový priestor. Ten prípad akoby nám odkazoval: 'Všetci vy, slabší a slabí, bezbranní a pokojne slušní - nemáte tu čo robiť, practe sa nám z ciest, nezdržiavajte, vypadnite, toto je náš svet, krajina a svet len pre nás!' A teraz sa vrátim na Slovensko. Na Slovensko plné arogantne spupných pseudopolitikov a pseudopolitičiek, zvolávajúcich ku každému s prepáčením prdu tlačové stretnutia, na ktorých nadávajú novinárskej obci a politickej opozícii. Na Slovensko, plné nohsledov týchto pseudopolitičiek a pseudopolitikov, ktorým stále hlasnejšie, naliehavejšie búši politický umieráčik. Na Slovensko, kde sa módou stalo vrieskať nenávistné výkriky z vlečky nákladného auta, kde sa nemalé percentá voličiek a voličov zabávajú na primitívnej prízemnosti, na akože 'vtipoch,' ktoré by si svojho času nedovolil vypustiť z úst ani Vladimír Mečiar na bratislavských Pasienkoch. A potom sa dočítate o tom, ako sa mladý muž - kandidát za poslanca v našom parlamente, so svalnatým telom v zelenom tričku, vytešoval, keď na vlastné oči videl plynovú komoru na ľudí a spaľovacie pece na ľudí vo vyhladzovacom koncentračnom tábore smrti Auschwitz - Birkenau... ...a ono, to potešenie, mu ostalo dodnes... ...a sú ľudia, ktorí mu tlieskajú a sú ním nadšení i nadšené - budú ho radostne voliť.  
  A potom sú tu ľudia, ktorí človeka, ktorého vôbec nepoznajú, bez príčiny, bez akéhokoľvek dôvodu dokážu dourážať a vysmievať sa z neho. Pokojne napíšu, že je sviňa, prasa, už neschopný kanec, napíšu plno táranín - len aby človeku ublížili - a dôstojné dôchodkyne, vychovávajúce vnúčence, to opakujú ako verklíky, ako modlitbičky pred spaním a freneticky im tlieskajú; presne tak, ako iné dôchodkyne a iní dôchodcovia tlieskajú napríklad tomu svalosilovi v zelenom tričku, keď niečo vykríkne dajme tomu na adresu liberálov. Mnohí si myslia, že človeka urazia, potupia, zosmiešnia - ale nie, nefunguje to tak. Zosmiešnia akurát tak seba a svoj fanklub, ktorý je len na ich úrovni, pretože 'vrana k vrane sadá - rovný rovného si hľadá,' ako vieme. Vlastne - aký je rozdiel medzi týmito "dôstojnými dôchodcami a dôchodkyňami" a medzi tými, ktorí tak nadšene tlieskajú mládencom v zelených tričkách a, dajme tomu, blond-študentke zo Spiša či farárovi zo Žakoviec? Žiadny. Alebo - rozdiel je len vo forme a v prejave ich nenávistí, ale obsah tých nenávistí ostáva rovnaký.  
  Zdá sa mi, že spoločnosť stále viac hrubne, stáva sa neprijateľnou pre obyčajného, jednoduchého slušného človeka. Zdá sa mi, že stále väčší priestor získavajú ľudia zlí, nenávistní, agresívni aj arogantní, Máme ešte týždeň na to, aby sme zistili, ako je to naozaj, ako sme na tom v skutočnosti. Či pripustíme, dovolíme, aby sa naďalej šírila Slovenskom agresívna zloba, korunovaná nenávisť a napokon len pesimizmus - alebo či s tým všetkým dokážeme spraviť aspoň znesiteľný poriadok s perspektívou dlhšou než budú nasledujúce štyri roky. S perspektívou pre tých, ktorí prídu po nás, pre naše potomstvo.  
   •  Súvisiaci článok:  Koho (si) (ne)zvoliť(?)  - vyše 1 270 prečítaní --- link.  
   •  * Řidič Boltu vyhodil z auta nevidomou ženu...  --- link.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?