Dokumentárne interpretácie vojny

Autor: Martin Droppa | 9.2.2020 o 16:16 | Karma článku: 3,41 | Prečítané:  167x

  Aký zmysel malo všetko to nesmierne utrpenie obetí nacizmu a fašizmu, ak spoločnosť ostáva naďalej nepoučená?  

 Francúzsky filozof Roland Barthes napísal, že fotografia je mechanickým opakovaním toho, čo sa existenciálne nikdy opakovať nemohlo. Dejiny aj Fotografia boli objavené v rovnakom storočí, avšak kým Dejiny sú skonštruovanou pamäťou, Fotografia je len prchavým svedectvom. O fotografii a o pamäti bude pásmo dokumentárnych filmov, ktoré pre bratislavské  Kino Lumière  pripravila a uvedie ho filmová historička  Eva Filová. 

 "V januári, presne 27. januára, sme si pripomenuli sedemdesiate piate výročie oslobodenia najväčšieho nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz - Birkenau, a aj preto sme sa rozhodli upriamiť pozornosť na vzťah filmu, filmového dokumentu, ku kultúrnej či osobnej pamäti," hovorí Eva Filová o februárovom programe cyklu Kraťasy z archívu v Kine Lumière a konkretizuje: "Ako vieme z histórie, totalitné režimy, ich predstavitelia a ideológovia, si minulosť a pamäť vždy prispôsobovali. Čo sa im nehodilo - to popreli, prekrútili, zamlčali. Lenže to isté, len v inej miere a v rôznych iných verejných priestoroch, sa deje aj dnes, v demokracii. Bohužiaľ, je to tak. Preto sa na príklade troch vybraných filmov pozrieme na rôzne - poetizujúce, naratívne - spôsoby narábania so spomienkami." Prvý film vo februárovom diele 'kraťasov' bude o vojnových hrôzach, zachytených sovietskymi fotografmi, sprevádzanými frontovými zápiskami dagestanského spisovateľa a básnika Effendiho Mansuroviča Kapijeva (1909 - 1944), ktorý počas Veľkej vlasteneckej vojny pôsobil ako vojenský korešpondent. V druhom filme budú pamätníci - medzi nimi aj Alfréd Wetzler (1918 - 1988), slovenský spisovateľ a antifašista, ktorému sa, spolu s Rudolfom Vrbom, vlastným menom Walter Rosenberg (1924 - 2006), podaril útek z Osvienčimu - spomínať na peklo, ktoré zažili v tomto tábore smrti. Tretí film je venovaný slovenskej fotografke Magdaléne Robinsonovej (1924 - 2006) zo Žiliny, ktorá bola počas vojny väznená v štyroch koncentračných táboroch, vrátane vyhladzovacieho tábora Auzchwitz - Birkenau. Film je prerozprávaním jej sugestívnych spomienok na vojnové aj na povojnové roky.  

Kraťasy z archívu: O fotografii a pamäti

Kino Lumière, Špitálska 4, Bratislava

pondelok - 17. februára 2020 o 18:20 hodine

    program  
     Pamäť  
Réžia Ivan Húšťava, 1975, 14 minút
Dokumentárny film o tvorbe sovietskych vojnových fotografov.
  
 "Je temno v mojej pamäti..." 
Réžia Miroslav Cimerman, 1986, 21 minút
Čísla sa vymazať dajú, spomienky nie. O holokauste, o transportoch a o preživších.
  
 Cesta Magdalény Robinsonovej  
Réžia Marek Šulík, 2008, 40 minút
„Aký zmysel malo utrpenie obetí nacizmu, ak spoločnosť ostáva nepoučená?“ Mozaikovito poskladaný príbeh fotografky zo Žiliny, ktorá prežila holokaust.
   
 Celkový čas projekcií: 75 minút + lektorský úvod Evy Filovej.  

 Videl som mnohé desiatky dokumentárnych filmov o II. svetovej vojne, aj o holokauste. Videl som stovky, stovky, stovky, tisícky fotografií z obdobia II. svetovej vojny, aj zo strašného holokaustu. Fotografoval som v troch koncentračných táboroch, vrátane vyhladzovacieho tábora smrti Auschwitz - Birkenau. To všetko vo mne, za tie dlhé roky, zanechalo výrazné stopy a postupne ma upriamilo k jasnému presvedčeniu o tom, že fašizmus, nacizmus a akékoľvek iné totalitné diktatúry sú, veľmi jednoducho povedané, mimoriadne zlé, smrteľne toxické. Také isté zlé, pre demokratickú spoločnosť neprijateľné, sú súčasné totalitné tendencie extrémistických strán a hnutí, lavírujúcich na hraniciach neofašizmu, neonacizmu, neoboľševizmu i (neo)komunizmu. Sú to zlé tendencie, v konečnom dôsledku presadzujúce totalitu, antidemokratický systém, v ktorom skôr či neskôr budú ľudia trpieť a napokon i zomierať - pre svoje iné alebo nesúhlasné názory, pre presvedčenia, prejavy spôsobov života...  
  Pre to všetko, a ešte pre veľa iného, som proti extrémistom, proti totalitným diktátom.  
  Z toho obrovského množstva dokumentov o vojne, ktoré som videl, aj kníh - memoárov, ktoré som o nej čítal, a hlavne fotografií z vojny, ktoré som videl, navždy mi v mysli, pred očami utkvela jedna: pre mňa a podľa mňa najdesivejšia, najhroznejšia, najsmutnejšia, dokonca najbeznádejnejšia. Strašná fotografia, zachytávajúca šialenú hrôzu nielen holokaustu, ale aj vojny a násilia ako takých. Obrovskú zväčšeninu tej fotografie nájdete v tábore Auschwitz - Birkenau, v jednej celkom prázdnej, surovej, ľadovej miestnosti jedného z tehlových väzenských barakov. Je to rozmazaná fotka, doslova 'momentka,' na ktorej sú zachytené nahé bežiace ženy, ktoré dozorcovia ženú do plynovej komory v tábore smrti Auschwitz - Birkenau. Snímka bola odfotografovaná tajne, neviem či je známy jej autor, autorka, jeho či jej osud. Isté je, že žiadna z anonymných, len tetovaním očíslovaných žien na veľmi expresívnej a súčasne naturalistickej snímke vyhladzovací tábor neprežila...  

 A potom prišiel definitívny koniec konca...  

     Kino Lumière  - program, info, vstupenky aj online --- link.  
   
  Aktuálne pozvanie do  Kina Lumière  na pondelok 10. II. 2020 --- link.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Jakub Benko

Mazurek ma inšpiroval. Prešlo ma to v Osvienčime (odomykáme)

Videl som ho usmievať sa na kremačné pece.


Už ste čítali?