reklama

Zvíťazili všetci - ale kto vyhral?

• Pred rokmi som si zmyslel - vymyslel, že budem organizovať 'literárnu súťaž pre všetkých, ktorí píšu a myslia si, že píšu výborne.' •

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

 Stalo sa tak, ako som si to v predstavách naplánoval. V roku 2014 som vyhlásil prvý ročník regionálnej literárnej súťaže, ktorá dostala názov KongenScript. Vyhlásil som ju v úzkej spolupráci s Martinom Kráľom - riaditeľom neziskovej organizácie Kongen kult, ktorá sa sústreďuje predovšetkým na organizovanie kultúrnych a spoločenských podujatí v Liptve. Neziskovka Kongen kult je známa napríklad organizovaním hlavne hudobného festivalu 'pre priateľov a dobrých ľudí' KongenFest - vlani sa v rekreačnom areáli hotela a kempingu Borová Sihoť pri Liptovskom Hrádku uskutočnil jeho už ôsmy ročník. 
 Hlavným cieľom Literárnej súťaže KongenScript od začiatku bolo - a ostáva to aj do budúcnosti - podporovanie neprofesionálnych autorov a autoriek literatúry v okrese Liptovský Mikuláš, a to s presahom na celé Slovensko. Propozície súťaže sú totiž postavené tak, že do súťaže sa môže zapojiť každý autor, každá autorka s trvalým alebo s prechodným pobytom v okrese Liptovský Mikuláš, alebo ak v okrese Liptovský Mikuláš študuje alebo pracuje. Spodná veková hranica účastníčok, účastníkov súťaže je 14 rokov, horná veková hranica nie je limitovaná. Súťaž má kategórie 'poézia' a 'próza' a tematické kategórie. 
• Článok obsahuje ukážky z ocenenej poézie i prózy z tohto ročníka súťaže. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
• Logo 5. ročníka Literárnej súťaže KongenScript. Jeho autorom je Ondrej Jób - dizajnér písma a grafik. Príležitostné logo s vpísanou číslicou '5.' v písmene 'O' je modifikáciou základného loga súťaže. •
• Logo 5. ročníka Literárnej súťaže KongenScript. Jeho autorom je Ondrej Jób - dizajnér písma a grafik. Príležitostné logo s vpísanou číslicou '5.' v písmene 'O' je modifikáciou základného loga súťaže. • (zdroj: • Zdroj: archív blogera. •)

 Úprimne? Som veľmi rád, že sa súťaž KongenScript dožila piatich narodenín. Nie je to o tom, že by som pochyboval o mojich zámeroch a cieľoch, keď sme s ňou spolu s Martinom 'Kongenom' Kráľom začínali. Moja radosť pramení hlavne z toho, že rok čo rok, pravidelne akoby "objavujeme" nové autorky, nových autorov - a (a to doslova) nové talenty. Za päť rokov existencie súťaže sa do nej prihlásilo spolu presne 55 účastníčok a účastníkov - niektorí či niektoré z nich už majú za sebou aj prvé publikovanie svojej tvorby - ako prózy, tak aj poézie. Som presvedčený o tom, že o niekom, kto začal či začala v našej súťaži, s najväčšou pravdepodobnosťou budeme počuť, čítať v kontexte pôvodnej, súčasnej slovenskej prózy, poézie alebo iných literárnych žánrov. V neposlednom rade ma teší aj to, že sa súťaž stretla s pravidelným pochopením a veľkou pomocou našich partnerov: predovšetkým primátora Liptovského Hrádku Branislava Trégera, primátora Liptovského Mikuláša Jána Blcháča, samospráv Liptovského Hrádku i Liptovského Mikuláša a partnerov - v abecednom poradí: Art Štúdio Liptovský Hrádok, Borová Sihoť, Repro Servis - tlačiareň a grafické štúdio, Slovenský filmový ústav - predajňa Klapka.sk, Vydavateľstvo Absynt. 
 Hlavnou vecnou cenou súťaže KongenScript je každým rokom elektronická čítačka kníh. 
• Vo štvrtok 30. januára 2020 sme vyhlasovali výsledky už 5. ročníka Literárnej súťaže KongenScript. Do tohto ročníka súťaže sa prihlásilo spolu 20 autoriek a autorov. Príspevky poslali do kategórií 'próza' a 'poézia' a do dvoch tematických kategórií: 'Rok Milana Rastislava Štefánika' a 'Ja, my a 30. výročie Novembra 1989.' Spolu poslali do súťaže 102 príspevkov. Ceny a ocenenia na základe rozhodnutia poroty získalo spolu 15 autoriek a autorov. Okrem toho - čo je pravidlom a špecifikom našej súťaže - hodnotné vecné ceny; knihy a nosiče s filmami, získal každý účastník, každá účastníčka súťaže. Slávnosť vyhodnotenia Literárnej súťaže KongenScript 2019 v Dome kultúry v Liptovskom Hrádku otvoril precítený prednes vybratých básní zo súťaže v podaní celoštátne oceňovanej recitátorky Marcely Kollárovej, študentky Gymnázia v Liptovskom Hrádku pod pedagogickým vedením Tatiany Mravcovej. 
 • Porota 5. ročníka Literárnej súťaže KongenScript --- link. •
 Je mojou nepísanou povinnosťou podrobne informovať o tom, kto získal ceny a ocenenia v 5. ročníku Literárnej súťaže KongenScript - a to aj preto, lebo informáciu o vyhlásení súťaže som zverejnil i tu, na mojom blogu. Okrem toho zverejňujem aj niekoľko ocenených prác. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Úplné výsledky Literárnej súťaže KongenScript 2019 

  Hlavná cena Literárnej súťaže KongenScript 2019:
Sarah Čajková (Liptovská Porúbka) - za kolekciu poézie
 Kategória 'poézia:'
Hlavná cena: Dominika Hatiarová (Liptovský Hrádok)
Ceny:
Martin Androvič (Liptovský Mikuláš)
Jana Badinková (Liptovský Mikuláš)
Roman Baláž (Liptovský Mikuláš)
 Kategória 'próza:'
Hlavná cena: Roman Baláž (Liptovský Mikuláš)
Ceny:
Marek Baláž (Liptovský Mikuláš)
Dominika Hatiarová (Liptovský Hrádok)
Veronika Mikulová (Liptovský Mikuláš)
Rudolf Pado (Liptovský Mikuláš) *
Peter Švihra (Liptovský Mikuláš)
 Kategória 'Rok Milana Rastislava Štefánika:'
Hlavná cena: nebola udelená
Ceny:
Veronika Mikulová (Liptovský Mikuláš)
Sarah Strapoňová (Liptovský Hrádok)
 Kategória 'Ja, my a 30. výročie Novembra 1989:'
Hlavná cena: Rudolf Pado (Liptovský Mikuláš) **
Ceny:
Roman Baláž (Liptovský Mikuláš)
Mária Fuziová (Liptovský Hrádok)
Ester Koroľová (Liptovský Hrádok)
Vladimír Škuta (Liptovský Hrádok)
 Ocenenie primátora Liptovského Hrádku Branislava Trégera:
Václav Papež ml. (Liptovský Peter) za kolekciu poézie
 Ocenenie Mesta Liptovský Hrádok:
Ester Koroľová (Liptovský Hrádok) za báseň Trinásta komnata Štefánika
 Ocenenie primátora Liptovského Mikuláša Jána Blcháča:
Roman Baláž (Liptovský Mikuláš) za prózu
 Ocenenie Mesta Liptovský Mikuláš:
Sarah Čajková (Liptovská Porúbka) za kolekciu poézie
 Uznanie 5. ročníka Literárnej súťaže KongenScript:
Pavel Lenko (Malužiná) za poéziu
 Mimoriadna cena Literárnej súťaže KongenScript:
 za opakované úspechy vo všetkých piatich ročníkoch súťaže:
Roman Baláž (Liptovský Mikuláš)
  ___
Poznámka:
Rudolf Pado získal cenu a hlavnú cenu za texty, publikované na webe SME blog:
 * Rudolf Pado: S rakovinou na chrbte --- link.
 ** Rudolf Pado: Vojna na prahu novembrového výročia --- link.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• 5. ročník Literárnej súťaže KongenScript. Po mojej pravici Sarah Čajková - víťazka hlavnej ceny Literárnej súťaže KongenScript 2019 a Ocenenia Mesta Liptovský Mikuláš. Zľava Ján Blcháč - primátor Liptovského Mikuláša a Branislav Tréger - primátor Liptovského Hrádku. •
• 5. ročník Literárnej súťaže KongenScript. Po mojej pravici Sarah Čajková - víťazka hlavnej ceny Literárnej súťaže KongenScript 2019 a Ocenenia Mesta Liptovský Mikuláš. Zľava Ján Blcháč - primátor Liptovského Mikuláša a Branislav Tréger - primátor Liptovského Hrádku. • (zdroj: • Foto: © Mária Škutová •)

  Sarah Čajková: vojnina druhá tvár (vojna nemá druhú tvár)
najlepší vek ho báda a ničí
väzeň, s ktorým sám žalár hraničí
 strhané háby zelenej maľby,
 v sebe nosí.
 na hlave má čosi;
 (prišli prvé znaky paľby).
strach mu po celej hlave brní.
strach sem strach tam
oči sa mu privierajú,
drží ich na živote.
hľadí na svet prižmúrene,
v diaľke báda;
 nevidí?
 vidí.
(apsolutizmus, despotizmus)
mŕtvosť sveta v priamom prenose,
nič mu neunikde v tomto chaose.
hlas-ito prahne po mieri.
tvár sa mu strhne,
už len chvíľku,
už to príde, keď
mu dôjde kým je.
zabiják sa mu mihá pred očami,
strieľa, bije, uchádza úbočiami.
(ZJEDOL BY CELÝ MIER aj s prídavkom.)
schopný je všetkého možného
no z boja má strach;
z toho ne-osožného.
jemné rádio, po tichých večeroch
skutočné ticho po bočných výstreloch
bežný svet ho čaká, nečaká.
upriami sa na posledný v(z)dych,
pozrie vedľa seba, priam sa naľaká.
strach, to je zosobnenie tohto vtáka.
bez krídeľ kráča,
prevaľuje nohu na nohu,
a zosobnené vtáča
beží a píše túto slohu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Rudolf Pado s jednou z cien 5. ročníka Literárnej súťaže KongenScript. •
• Rudolf Pado s jednou z cien 5. ročníka Literárnej súťaže KongenScript. • (zdroj: • Foto: © Mária Škutová •)
• Roman Baláž za opakované úspechy vo všetkých piatich ročníkoch Literárnej súťaže KongenScript získal výpravnú knihu fotografií prezidenta Václava Havla od fotografa Tomkiho Němca. •
• Roman Baláž za opakované úspechy vo všetkých piatich ročníkoch Literárnej súťaže KongenScript získal výpravnú knihu fotografií prezidenta Václava Havla od fotografa Tomkiho Němca. • (zdroj: • Foto: © Mária Škutová •)

 Roman Baláž: Sloboda pre moju dcéru
"Čau, oci."
"Ahoj, už si doma?"
"Skončili sme skôr, odpadla nám posledná hodina."
"Ako bolo v škole?"
"Dobre..."
Poznám svoju dcérku. Jej odpoveď znamená, že sa niečo deje. 'Dobre' tým tónom povie len keď ju niečo trápi.
"Idem sa učiť. Máme toho veľa..."
Vošla do svojej izby a zavrela za sebou dvere. Dala mi jasne najavo, že viac už k tomu nepovie. Rozčuľuje ma, keď neviem aký má problém, ale musím byť trpezlivý. Pomaly to z nej vylezie...
---
Deň sa mi vliekol pomaly. Je podvečer a to dievča je stále ticho. Nejde mi to z mysle.
"Už vieš, čo bolo v škole?"
Manželka vystihla chvíľu, keď sme boli v izbe sami.
"Mne nepovedala nič."
"Asi nechce, aby si to šiel riešiť. Pozná ťa."
"Ublížil jej niekto?"
Zľakol som sa a zároveň som sa cítil hlúpo. Manželka už niečo vie - a ja sa to dozviem, ako vždy, posledný!
"Nie, nikto jej neublížil, ale má nejaký problém s učiteľkou. Viac mi nepovedala. Len počkajme, povie to sama."
---
Omamne voňavá rybacia nátierka na zemiakovom chlebe, čierny čaj s citrónom. Moje obľúbené jedlo z detstva. Sedíme za stolom a konečne večeriame. Už som sa nevedel dočkať, kedy sa dozviem, čo sa deje. Každý prežúval a nič nenasvedčovalo tomu, že sa rozprúdi nejaký rozhovor. 'Musím začať,' pomyslel som si.
"Dnes som sa v robote nabehal. Nemal som čas ani na kávu."
Pracujem na polovičný úväzok. Len doobeda. Naše dve dievčatká ráno odveziem do školy a do škôlky a idem pracovať. Ale niekedy je to o život.
"Ja som sa tiež ani nezastavila. Jedno skončím, a už musím riešiť ďalšie..."
Manželka sa ku mne v rozhovore pripojila. Má toho naozaj veľa. V robote aj doma, ale takmer nikdy sa nesťažuje. Teraz to povedala účelovo. Čakám, či sa k nám pripojí aj staršia dcérka.
"Naša učka si zasa zmyslela, že na školskej slávnosti budeme spievať takú blbú pieseň. V jednej pasáži mám mať sólo, ale ja tam nejdem!"
Pripojila sa. Pozrel som sa na manželku. Usmievala sa na mňa a pokojne si odhryzla ďalšie sústo.
"Pustím vám ju."
Dcérka vstala od stola a doniesla tablet.
"Počúvajte..."
Túto pieseň nepoznám. Speváka áno, ale o tejto skladbe som doteraz nevedel. Melódia nie je ničím výnimočná, ale text ma zaujal.
"No?"
Dcérka so založenými rukami čakala na našu reakciu. Ani sa neposadila. Musel som sa ovládať, aby som sa nezačal smiať. Bol som rád, že sa v podstate nič nedeje a ona vyzerala s tým výrazom v tvári a s tými rukami komicky. Ako taká parná lokomotíva. Napadlo mi, že ešte si s ňou zažijeme! Má štrnásť a je v puberte. Niekedy nás tak vyobracia, že až!
"Je to pieseň s hlbokým textom. Asi o to ti ide."
"Presne o to! Ja to spievať nebudem!" odpovedala mi nahnevane a prudko si sadla. Skoro z tej stoličky spadla. To som už nevydržal a nahlas som sa zasmial.
"Ešte sa mi smejte," takmer začala plakať.
"Prepáč mi, ale poznám ťa. Neverím, že si sa jej bála povedať, že to nechceš spievať."
"Povedala som jej to, ale ona? Vysmiala ma, že som detinská a nepochopila som text tej piesne!"
"A povedala si, ako to vnímaš?"
"Nie! Nedala mi priestor! Iba mávla rukou!"
"Ale ja to chcem počuť, aj maminka..."
Pozrel som sa na manželku. Tá vstala a objala ju.
"Oci, veď on sa v tej piesni pýta Boha, prečo spí, zatiaľ čo mu stádo ľudí pasú satani. Ja také veci nechcem spievať."
"Prečo? Je to len pieseň."
"Ale ja sa nechcem Boha na také veci pýtať."
"Cítiš to tak, a ja s tebou súhlasím. Ak chceš, zajtra ráno za tou učiteľkou pôjdeme spolu a vytvorím ti priestor, aby si jej to takto vysvetlila."
Zamyslela sa. Prižmúrila oči a zahľadela sa do neznáma.
"Nie. Keď som jej to chcela vysvetliť, nedala mi šancu. Vysvetli jej to ty sám. Nech si to teraz zlízne ona."
Uškrnula sa a pozrela sa na mamu. Tá jej súhlasne pokyvovala hlavou. Nechápal som tieto ich tajomné ženské pohľady, ale tešil som sa, že moja dcéra má svoj názor a stojí si za ním. A že ja stojím za ňou.
---
"Vstávame, už je pol siedmej!"
Každé ráno v pracovné dni budím svoje dievčatá v rovnakom čase. Tento deň som vstal skôr. Oholený, oblečený v bielej košeli, s kravatou, v klasických nohaviciach a v saku som čakal na svoje dievčatká, kým budeme môcť ísť.
"Teda oci, ty sa nezdáš."
Vo výťahu si ma tá staršia obzrela a takto zareagovala. Mal som na rukách už aj zlaté prstene a náramok. Nenosím to bežne. Tiež som sa navoňal drahým parfumom, ktorý mám na zvláštne príležitosti. Rozhovor s dcérinou učiteľkou taká udalosť v mojich očiach je.
Najprv sme tú maličkú zaviezli do škôlky. Odtiaľ sme spoločne so staršou išli do školy, ktorú navštevuje. Vždy ráno je tam, dookola, hustá premávka, a ja ani nemám kde zaparkovať. Išli sme však o niečo skôr, a tak tam bolo ešte niekoľko voľných miest. Vo vestibule sme sa rozlúčili a ja som zamieril ku zborovni, kde má vždy nejaký učiteľ službu. Dal som si zavolať dcérkinu učiteľku.
Po chvíľke sa otvorili dvere a vyšla pekne upravená žena v strednom veku. Osobne poznám len dcérkinu triednu učiteľku. Z videnia som poznal aj ostatných, ale nikdy som sa doteraz nerozprával s nikým iným. Zamierila ku mne. Napriek tomu, že bolo ráno, vyzerala sviežo a energia z nej doslova sršala. Ale v očiach mala akúsi neistotu.
"Dobrý deň," pozdravil som sa a hneď som sa aj predstavil.
Odzdravila sa a tiež sa mi predstavila. Mala silný, trochu nepríjemný hlas.
"Prišiel som kvôli dcérke. Podľa toho, čo mi hovorila, ste sa vzájomne nepochopili a mrzí ju to. Chcela s vami o tom hovoriť, ale nedali ste jej na to priestor. Údajne ste povedali niečo, čo sa jej osobne dotklo. Chcem sa opýtať - ako to bolo a v čom je problém?"
"Už chápem. Organizujem školskú slávnosť a vybrala som ju na spev, pretože pekne spieva."
"Poviem vám to na rovinu. Je taká smelšia a nemala zábranu mi povedať, že ona to nechce spievať, pretože s tým textom nesúhlasí."
"A to je problém? Nevidím dôvod, prečo by tú pieseň nemohla spievať. Veď text piesne vystihuje myšlienku toho podujatia. Doba, kedy sme sa báli vyjadriť, je už dávno preč! Bude to práve tridsať rokov, odkedy tu máme slobodu a demokraciu! Považovala som ju za dostatočne zrelú a jej reakcia mi príde detinská. A to je to, čo som jej aj povedala," vysvetľovala mi učiteľka.
Pozeral som sa jej priamo do očí. Bola presvedčená o svojej pravde. O svojej slobode. Odvolávala sa na ňu, na slobodu a na demokraciu, lenže podľa mňa asi celkom nechápala, o čom pravá sloboda je.
"Správala sa k vám moja dcéra nejako neúctivo? Zvýšila hlas, alebo sa chovala drzo?"
"To nie, ale nemôžem predsa riešiť pocity každého dieťaťa. Kde by som na to nabrala čas? Určite to chápete."
"Samozrejme, rozumiem, máte toho veľa. Ale chcem sa vás opýtať - máte teraz dojem, že sa k vám správam neúctivo?"
"To nie, ale nechápem, prečo sa na to pýtate."
"Pretože si vás vážim a vážim si aj prácu, ktorú vykonávate. Každý pedagóg má moju úctu. Tak som sa aj na dnešné stretnutie s vami pripravil. Je to, podľa mňa, namieste. V kontakte s inými ľuďmi, a zvlášť s tými, ktorí sú vo všeobecnej úcte, by sme sa mali všetci riadiť podľa určitých pravidiel slušnosti. Napríklad s lekármi, s učiteľmi alebo s predstaviteľmi mesta, či dokonca vlády. Súhlasíte?"
"Áno, tak by to malo byť, ale poviem vám, že dnes si deti dovolia do nás všetko, čo im napadne."
"Svoje dieťa vediem tak, aby sa ku všetkým chovalo úctivo. A som rád, že sa tak správa aj k vám. Pre mňa a moju rodinu je však najvyššia autorita Boh. Ak sa moje dieťa slobodne rozhodlo, že sa nebude nevhodne rozprávať s Bohom, tak ja jej rozhodnutie podporím. A od vás očakávam, že v tejto demokratickej a slobodnej krajine nebudete deti nútiť ísť proti ich svedomiu."
"Samozrejme. Ale mohla mi to pokojne povedať aj sama. Ak dovolíte, mám povinnosti. Budem už musieť ísť... ...dovidenia."
S úsmevom a pokojne som sa odzdravil. Ale nemal som z toho celého dobrý pocit. Vo mne samom niečo nebolo v poriadku. Ako keby som po tomto rozhovore potreboval ešte niečo, čo by ma v myšlienke slobody a demokracie ustálilo a upokojilo. Zamyslený som sadol do auta. Naštartoval som, pohol som sa. Blížil som sa ku križovatke a až na poslednú chvíľu som zabrzdil. Bola tam 'stopka.' Práve v tom momente popred mňa prešlo auto. V slobodnej a demokratickej krajine ten vodič išiel podľa pravidiel, ale ja som ich takmer porušil. Mohlo to mať katastrofálne následky... To je pre mňa tá pravá sloboda! Slobodne sa rozhodovať ako ísť životom, čomu veriť, koho nasledovať - ale zároveň sa držať pravidiel, ktoré zaručia bezpečie a slobodu nielen mne, ale aj všetkým ostatným.

 Pavel Lenko: Za horou
Krása liptovských dolín
ľaká sa pohľadu bezlesných holín.
Peň je zamyslenie, ale aj smútok.
Bol to dobrý, alebo zlý skutok?

Strom je najkrajší na lúke, pekný v lese,
bystrina, lúčny chodník, kvet, zrkadlí prírodu v kráse.
Už strácam o hodnote dedičstva vieru,
zbohatlík na čerstvých pňoch, nemá nikdy mieru.

Pravdou zostáva, že cit a rozum je devízou,
nebrať čo patrí pokoleniam naďalej ostáva výzvou.
Dobu techniky, rev spiľovacích píl, les zdoláva s posledných síl,
plače flóra, trpí fauna, ako rana krvácajúcich žíl.

"Bolo to scestie," raz povie dedo vnukovi,
vtedy podnikavci konaním tvrdili koristnícke zákony.
Nenávratne pominul cvengot zvoncov, pramenitých studničiek,
či dojímavá ozvena lúčnych pesničiek.

Oj ako ľahko ostali dedičstvám neverní,
v postavení čelných boli k životu nezrelí.
Vekmi príroda je paňou a vládkyňou ročných chvíľ,
v necitlivosti k nej, žiaľ s osudom lesných víl.

 Sarah Strapoňová: Rok Milana Rastislava Štefánika
 Prejav z celoštátnej súťaže v rétorike Mládež a odkaz Alexandra Dubčeka.
Vážení prítomní!
Malý veľký muž. Postavou malý, neustále sužovaný chorobami, často vo finančných problémoch, ale veľký svojou činorodosťou, húževnatosťou, pracovitosťou a motiváciou pre ostatných. S vôľou z kalenej ocele. Milan Rastislav Štefánik.
Aj napriek nešťastnému osudu v podstate šťastná postava slovenských dejín. Kým viaceré iné osobnosti ľudí rozdeľujú, k Štefánikovi sa hlásia predstavitelia všetkých politických aj apolitických prúdov.
V ostatnom období s veľkým záujmom sledujem spoločenské aj politické dianie na Slovensku, aj v spojitosti s osobnosťou, ktorého veľkosť a zásluhy si konečne začíname uvedomovať. Veď anketa 'Najväčší Slovák,’ v ktorej získal prvenstvo aj vďaka môjmu hlasu, je toho dôkazom. Bola som však zároveň prekvapená, že sme si minulý rok na Slovensku, čo je z môjho pohľadu zahanbujúce, sté výročie vzniku prvej Československej republiky nepripomínali 28. októbra, v deň jej zrodu, ale až o dva dni neskôr, 30. októbra. V škole sme mali voľno a ja som si mohla samoštúdiom doplniť medzery vo vedomostiach o našich slovenských dejinách a sledovaním priamych prenosov z osláv si vytvoriť na naše dejinné udalosti aj osobný názor.
Je určite nevyhnutné zdôrazniť, že bez vzniku Československa v roku 1918 by nevznikla ani súčasná Slovenská republika. Dalo sa očakávať, že z úst českých politikov sa bude najčastejšie zdôrazňovať mená Tomáš Garrigue Masaryk alebo Edvard Beneš. Som však na pochybách, či sme tým, že sme si pripomínali jednorazovým štátnym sviatkom práve storočnicu Martinskej deklarácie, sami Slováci neznížili dôležitosť Štefánika v tak dôležitých dejinných udalostiach.
Pripomeňme si teda spoločne ten najdôležitejší moment, ktorým Milan Rastislav Štefánik prispel ku vzniku prvej Československej republiky. Štefánik sa hneď na začiatku prvej svetovej vojny zapojil do boja za oslobodenie s jasnou víziou, že len porážka Rakúsko-Uhorska môže niečo zmeniť na postavení Slovákov. Pochopil, že o výsledku vojny rozhodujú štátnici a generáli, a že tých najviac presvedčí vlastná armáda. Prekvapila ma informácia, že Masaryk chcel spočiatku dosiahnuť oslobodenie predovšetkým písaním článkov a kníh a svoj postoj neskôr zmenil práve pod vplyvom Štefánika, ktorý bo jeho žiakom. O tom, ako Štefánik chápal význam československej armády, potvrdzujú aj jeho slová, ktoré predniesol ku svojim krajanom v USA v roku 1917: ,,Spojenci prisľúbili nám Čechom a Slovákom slobodu. My si ju však musíme vybojovať, musíme vyliať určité kvantum krvi, aby sme dokázali, že sme slobody hodní.“ Od začiatku chápal, že vlastná armáda sa počíta viac ako Česi a Slováci bojujúci v rámci cudzích armád.
Zamysleli ste sa nad tým, aké musel mať Štefánik, tento 65 kilogramov vážiaci a len 168 centimetrov vysoký muž, diplomatické a komunikačné schopnosti? V Rusku, kam bol v lete 1916 vyslaný, sa mu podarilo sformovať Československé légie z vojnových českých a slovenských zajatcov. Bolo to približne 71 tisíc vojakov! O rok neskôr bolo vytvorené československé vojsko vo Francúzsku a už v marci 1918 prijal Štefánika predseda talianskej vlády a onedlho sa začali formovať československé oddiely v Taliansku. O tri mesiace už cestoval do USA, aby aj tam organizoval légie. Viete si vôbec predstaviť, aké obrovské množstvo úsilia musel vynaložiť na to, aby zmobilizoval až stotisíc ľudí ísť dobrovoľne bojovať za právo na vlastný štát?! Vojaci po boku spojencov bojovali a umierali. Veď v Československých légiách padlo vyše 5 000 mužov!
Nuž teda, Štefánik nebol nerealistický rojko, ktorý prenecháva prácu iným, ale bol jedným z najschopnejších realizátorov vzniku našej armády. Veď práve existencia našej armády bola hlavným argumentom našich politikov na predkladanie požiadaviek predstaviteľom víťazných štátov. Títo sa po vojne zišli v Paríži s cieľom rozhodnúť o novej tvári Európy. Slovenským a českým politikom sa tak pred spojencami ľahšie dokazovali naše oprávnené požiadavky na vlastný štát.
Medzivojnová Československá republika vytvorila unikátne podmienky na to, aby sa v nej Slováci dotvorili na moderný európsky národ, s vlastnou inteligenciou, s kultúrnymi inštitúciami a školstvom. Otvoril sa nám celý svet! Vznik prvého Československa bol v kontexte svojej doby pre Slovákov šťastím. A preto som presvedčená, že práve 28. október, deň založenia tohto štátu, by mal byť štátnym sviatkom a stálou pripomienkou aj na také osobnosti, akou bol Miroslav Rastislav Štefánik. Za tridsaťdeväť rokov svojho života toho vykonal toľko, že by na neho Slováci nemali zabudnúť.
Štefánika často prirovnávajú k padajúcej hviezde, ktorá rozsvecuje hviezdnu oblohu. Bol to muž mimoriadnej doby a zomrel tiež neobyčajným spôsobom - pred sto rokmi, pri havárii lietadla v máji 1919, keď sa vracal z Francúzska na Slovensko. Vrátil sa, aby zostal... Tragická nehoda bola možno náhoda, možno osud. Nemohol by žiť v obyčajných časoch, nemohol by sa uspokojiť s pozíciou prvého česko-slovenského ministra vojny bez vojny. On - astronóm, politik, diplomat, cestovateľ, generál francúzskej armády, vedec, vynálezca, vojak, letec a najmä legenda nášho národa.
Ďakujem za pozornosť.

 Dominika Hatiarová: Zapálené slnečnice
minulosť
a prílišná cnosť,
za časom, kedy báli ste sa tmy a hadov
a vaša koža nesmrdela zradou.
za časom kedy neboli ste príliš trpké
a lieky jedli iba proti kašľu a chrípke
a cítili sa nedotknuto.

dnes
upaľujete malé salemské čarodejnice
na hranici svojich pier
a máte po krk detských hier.

v piatok večer
tvárite sa ako abstinenti
a tajne, za rohom, ako fbi agenti
do seba lejete jednu guráž za druhou
a svet sa vám zlieva jej zásluhou.

v noci
potrebujete viac piluliek na spanie
aby ste sa vôbec nezobudili,
pretože pod mostom je celkom kosa,
hlavne keď sloboda vám behá bosá
po chrbte podobne ako mráz.

ráno
v diaľke hučí horská dráha,
ale vám po mozgu behá iba tráva.

na raňajky
po perník nechodíte do pekárne,
ale plazíte sa do černoty,
potkýnajúc sa o skutočné hodnoty.

večer
vám v žilách koluje dúha,
skutočná modrá krv.
vaše meno zapísané v rodnom liste
hneď vedľa liekov proti úzkosti.
vy všetci bez chrbtovej kosti.

dennodenne
ste zahrabaní
v skle s nápisom štyridsať promile,
rakovinu počítate na krabičky
a to je celá vaša matematika.

kedysi
z vás boli slnečnice na poli,

ale vaša cesta za slnkom
vás spálila a vás bolí,
že už z vás nie sú pekné dámy,
a že ostali ste stáť sami,
stratení a holí.
 ___
poznámka autorky:
...len som tým chcela povedať, že každý človek na tejto Zemi je nádherná bytosť, a že nemá zmysel byť na niečom závislý, pretože závislosti vo vás zapália plameň, ktorý sa bude šíriť neuveriteľnou rýchlosťou a skôr či neskôr vás celých pohltí a je ťažké uhasiť ho skôr, než vás premení na prach. Zamerajte sa na pozitívne veci, pretože svet je krásny taký, aký je - a sme to práve my, ktorí ho robíme takým výnimočným! Nenechajte sa spáliť, ale zamerajte sa na veci, ktoré vás robia šťastnými a ostaňte slnečnicami, ktoré budú žiariť na kilometre ďaleko!
Báseň bola napísaná po zhliadnutí Protidrogového vlaku - Revolution Train.
 ___
• Video z vyhlásenia výsledkov 5. ročníka súťaže KongenScript (4:27 minúty) --- link. •

Martin Droppa

Martin Droppa

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  816
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Novinár, reportér, fotoreportér s viac než 35-ročnou praxou: Liptov, SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň; prevažne "na voľnej nohe." Mám rád literatúru, film, umenie, hudbu, prírodu, históriu II. svetovej vojny, objavovanie, Francúzsko, Poľsko a Sever. Som veľmi veľkým fanúšikom skupinyPink Floyd --- link.Na SMEblog blogujem od 2. 9. 2016.Žijem v Liptove.Kontakt: droppa.martin zavináč gmail.comMôj blog na webe Denníka N:Martin Droppa - Blog N --- link.Nájdete ma i v sieti Facebook:Martin Droppa --- link.Autor mojej profilovej fotografie:© Foto: Matúš Mydliar. Zoznam autorových rubrík:  fotografie ~ reportáž, žánrovéfilmy a kinematografiahudbafotografienezaradenévýtvarné umenieliteratúrasúkromnémoja poézianovinárske žánremoja próza

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu