reklama

Auschwitz Nummer fünfundsiebzig

• פֿינף און זיבעציקנומער אוישוויץ - Oświęcim numer siedemdziesiątpięć - אוישוויץ מספר שבעים וחמש - Auschwitz číslo sedemdesiatpäť •

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Dnes je ten deň, keď pred sedemdesiatimi piatimi rokmi, 27. januára 1945, vojaci Sovietskej armády oslobodili koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz - Birkenau. Konzentrationslager Auschwitz - Birkenau bol najväčší nacistický vyhladzovací tábor v dobe nacizmu, v dobe II. svetovej vojny. Výstavba tábora sa začala v októbri 1941 - stavali ho predovšetkým sovietski vojnoví zajatci. Do vyhladzovacieho koncentračného tábora Auschwitz - Birkenau bolo počas vojny deportovaných približne 2,5 milióna ľudí. Odhaduje sa, že asi 1,1 milióna z nich tam bolo zavraždených - asi 900 000 deportovaných hneď po príjazde do tábora poslali do plynových komôr alebo zastrelili. Ďalších asi 200 000 zomrelo na následky chorôb, podvýživy, týrania, lekárskych "pokusov" alebo neskoršieho splynovania. Auschwitz sa stal symbolom holokaustu - genocídy vyše 6 000 000 európskych Židov a ďalších obetí: Rómov, ruských a poľských nútených robotníkov, homosexuálov a iných "nepriateľov národného socializmu a nacistickej 'tretej ríše'." A tiež desaťtisícov nevinných ľudí, okradnutých, deportovaných z vojnového Slovenského štátu - a povraždených. 
 V sobotu 27. januára 1945 tábor oslobodila sovietska 322. strelecká divízia. Vojaci našli v tábore už len 7 600 preživších ľudí. Nemeckí nacisti totiž pred oslobodením tábora poslali viac než 58 000 ľudí na nútené práce do 'ríše' a na pochody smrti do iných táborov. Tých, ktorí neboli schopní pochodu, začali urýchlene vraždiť... 
 Od 1. novembra 2005 si vždy 27. januára pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Deje sa tak na základe vyhlásenia Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov na jeho 42. plenárnom zasadnutí. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

• ~ • ~ •

 Ako si má človek pripomínať tento deň - Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu? Čo má v taký deň spraviť - alebo robiť? Priznám sa, že neviem. A súčasne viem, že tento deň nemôžem nechať nepovšimnutým. Napriek tomu, že som sa narodil po II. svetovej vojne, holokaust som nezažil, ani ostatné vojnové útrapy, trýzne, utrpenia. A napriek tomu sa tá vojna okolo mňa 'obtiera,' napriek tomu sa ma holokaust bolestivo dotýka, pretože už veľmi dávno vnikol do mojich spomienok. Do mojich spomienok sa dostal, tak ako aj vojna, prostredníctvom rozprávania mojich rodičov, starej mamy, mojich najbližších, ktorí vojnu prežili. Dostal sa do nich aj prostredníctvom iných ľudí, ktorí vojnu, holokaust prežili. 
 Jedným z takýchto vzácnych ľudí bol Zoltán Lenský (30. apríl 1927, Liptovský Svätý Mikuláš - 19. júl 1997), známy a vážený interpret židovských piesní aj v jazyku jidiš. Jeho otec bol v roku 1942 za ilegálnu odbojovú činnosť popravený. Zoltán Lenský sa zapojil do Slovenského národného povstania. Pri jednej z bojových úloh padol do zajatia a po výsluchoch na gestape bol deportovaný do koncentračného tábora Oranienburg - Sachsenhausen. V apríli roku 1945 bol zaradený do pochodu smrti, počas ktorého sa dožil oslobodenia sovietskymi a poľskými vojakmi. Po návrate do rodiska sa dozvedel, že okrem brata mu už nežije nikto z rodiny, ani blízki; všetci boli deportovaní do nacistických koncentrákov a tam i zahynuli... 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Zoltán Lenský (v strede), Peter Toperczer a Mirka Křivánková v liptovskomikulášskej synagóge počas podujatia - koncertu Mosty - Gesharim 1995. •
• Zoltán Lenský (v strede), Peter Toperczer a Mirka Křivánková v liptovskomikulášskej synagóge počas podujatia - koncertu Mosty - Gesharim 1995. • (zdroj: • Foto: Filip Lašut. Zdroj: Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši •)

 Zoltán Lenský až do konca života koncertoval a spieval - na Slovensku i v zahraničí. Pravidelne sa zúčastňoval otvorenia kultúrnej časti, koncertu podujatia Mosty - Gesharim v liptovskomikulášskej synagóge. Spieval bez mikrofónu, bez ozvučenia, len s klavírnym doprovodom. Svoje vystúpenie na začiatku podujatia vždy otváral piesňou bez klavírneho sprievodu, modlitbou Eli, Eli - Bože môj, Bože môj, spievanou v jazyku jidiš.  

 Eli, Eli
Eli, Eli lomo azavtoni?
Eli, Eli lomo azavtoni?
In feier ub flam
hut men uns gebrent,
iberal gemacht
tzu shand un shpot
doch optzuvenden
hut uns keiner nit gekent,
fur dir, majne Gott,
mit dajne heuliger Toirah,
un dajne gebut.

Eli, Eli lomo azavtoni?
Tog un nacht, nor ich tracht
fun majne Gott.
Ich heat mit moireh up dajne Toirah,
dajne gebut.
​Rete mich, rete mich fun Gefahr
vee amol d' ovos fun bayzen gzar!
Hair majne gebait un majne gevajn,
helfen kenst du nor Gott alajn,
Shma Yisreol, Adonaj Eloheijnu
Adonaj Echod.

 Bože môj, Bože môj
Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
V ohni a v plameňoch
nás upálili
všade nás zahanbili,
nisto nás nepoznal,
pre Teba, Bože môj,
s Tvojím Svätým zákonom
a prikázaniami.

Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
Vo dne a v noci
len ja a môj Boh.
Bojím sa ťa, Tvojho Svätého zákona
a prikázaní.
Zachráň ma, uchráň ma od nebezpečenstva
ako ma raz uchrániš od svojho súdu!
Vypočuj moje modlitby a náreky.
Pomôcť môže iba Boh.

 Zoltán Lenský dospieval svoju modlidbu, do ktorej vždy vložil jedenu slohu - mrazivú, žalostnú, citlivú, ale aj burcujúcu, varujúcu. V tej slohe spevák vymenúval názvy koncentračných, vyhladzovacích nacistických táborov smrti: Auschwitz, Majdanek, Sobibor, Dachau, Buchenwald, Terezín, Sachsenhausen, Treblinka... Spevákov hlas znel synagógou a rozliehal sa aj ďaleko okolo nej. Modlitba od Zola Lenského patrí medzi moje najsilnejšie prenesené spomienky na holokaust a na všetky tie strašné hrôzy vojny. 
 V tento deň viac než zvyčajne myslím na všetkých, na všetkých nevinných a bezbranných, ktorí zahynuli v najstrašnejšej vojne sveta a jeho dejín - a ktorých som mohol spoznať len z rozprávania mojich najbližších. Myslím aj na tých, ktorí vojnu a holokaust prežili a bolo mi dopriate stretnúť sa s nimi. Nikdy, do smrti nezabudnem nezabudnúť. 
 Dnes všetky moje modlitby patria im všetkým. 
 Fedor Gál (Denník N - 27. január 2020):
 Vo svojich génoch nosíme bolesť a prázdno po blízkych a blížnych --- link 
 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Martin Droppa

Martin Droppa

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  816
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Novinár, reportér, fotoreportér s viac než 35-ročnou praxou: Liptov, SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň; prevažne "na voľnej nohe." Mám rád literatúru, film, umenie, hudbu, prírodu, históriu II. svetovej vojny, objavovanie, Francúzsko, Poľsko a Sever. Som veľmi veľkým fanúšikom skupinyPink Floyd --- link.Na SMEblog blogujem od 2. 9. 2016.Žijem v Liptove.Kontakt: droppa.martin zavináč gmail.comMôj blog na webe Denníka N:Martin Droppa - Blog N --- link.Nájdete ma i v sieti Facebook:Martin Droppa --- link.Autor mojej profilovej fotografie:© Foto: Matúš Mydliar. Zoznam autorových rubrík:  fotografie ~ reportáž, žánrovéfilmy a kinematografiahudbafotografienezaradenévýtvarné umenieliteratúrasúkromnémoja poézianovinárske žánremoja próza

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu