Levočská stopka kotlebovcom

Autor: Martin Droppa | 21.1.2020 o 23:23 | (upravené 22.1.2020 o 11:11) Karma článku: 4,64 | Prečítané:  502x

  Z Levoče prišla dnes (21. 1. t. r.) takmer výborná správa. Míting kotlebovcov verejnosť odmietla a činovníkov strany vypískala.  

  Vieme, čo sa stalo. Dnes, 21. januára 2020, na neskoršiu popoludňajšiu hodinu zvolali kotlebovci "predvolebné stretnutie s predstaviteľmi ĽS Naše Slovensko." Rovno na námestie, v strede krás a pamätihodností Levoče. Očakávali ľudí, ktorí ich budú počúvať a budú im tlieskať. Stalo sa - ľudia prišli, vraj (podľa agentúrnych správ) ich bolo až dvetisíc - číslom 2 000. A možno aj viac, alebo o čosi menej. To je jedno. Lenže - stalo sa nečakané a nevídané: Táto masa ľudí kotlebovcov vypískala a jasnými, odmietavými, hlasnými protestmi - ale slušne, bez násilia, agresívnych prejavov - im stretnutie jednoducho zrušila a kotlebovcov takpovediac z Levoče vyhnala. Člen ĽSNS Milan Mazurek, súdom uznaný za vinného z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia a právoplatne zbavený poslaneckého mandátu poslanca v NR SR, svoj prejav v Levoči ani poriadne nezačal a už ho ľudia rázne odmietli. Vypískali ho. Milan Mazurek to vzdal, odišiel z pódia a kotlebovci celé stretnutie zrušili.   

  Akokoľvek dobrá či aspoň povzbudzujúca je táto správa z Levoče, treba si uvedomiť, že jedna v podstate neveľká "bitka" zďaleka nie je víťazstvom v celej "bitke" - a už vôbec nie "vo vojne." Napokon - ústup kotlebovcov z Levoče mohol byť len obstojným taktickým manévrom. Veď načo by sa namáhali, kričali, prekrikovali - nie sú hlúpi, aby nepochopili situáciu.  
  Kotlebovci veľmi dobre vedia, že tak ako teraz - tak im nikdy "slnko nesvietilo," nikdy sa im tak ako teraz na verejnosti - na mítingoch - nedarilo. V podstate "jedna Levoča hore - dolu," keď dobre vieme, že kotlebovci majú len do konca tohto týždňa (!) ďalších päť (!!!) mítingov s verejnosťou. Otázka znie, či ich na tieto a na ďalšie verejné stretnutia príde vypískať toľko ľudí ako ich bolo v Levoči. Alebo aspoň polovica, nech aj štvrtinka z nich... Pochybujem, neverím. A v tom je ten háčik, obrazne povedané: 'Jedna Levoča jar nerobí.' A či si kotlebovci z jedného neúspechu, aj keď tak výrazného, akým bol ten levočský, niečo robia - nevedno. Ale je možné, že celkom nič - pretože kotlebovci idú po Slovensku ďalej.  
  Na druhej strane - dnešná Levoča, odkiaľ sa kotlebovci museli stiahnuť, upozorňuje na niečo optimistické, pozitívne. Je ním náhla masová a verejná protikotlebovská organizovanosť prekvapujúceho, nemalého počtu ľudí, ktorí si kotlebovcov v našej politike už neželajú. Lenže poraziť kotlebovcov možno len demokraticky - vo voľbách - vo voľbách do NR SR, ktoré budú 29. februára tohto roku. A poraziť ich môže v podstate každá volička, každý volič, ktorí prídu voliť a nebudú voliť kotlebovcov. To je predsa logické. Ak dokázalo dvetisíc ľudí v Levoči vypískať kotlebovcov a poslať ich za mestské hradby - koľko ľudí, voličov, dokáže "vypískať" kotlebovcov a tých, s ktorými by kotlebovci kolaborovali, možno išli do koalície, z parlamentu? Možno ani nie tak veľa, ako by sme si mysleli. Stačí jedno, podstatné: Ísť voliť. Nebyť nerozhodným, váhavým, defetistickým, nemávnuť nad všetkým rukou, nehádzať flintu do žita. Príklad z Levoče nám ukázal, že keď sa chce, tak to ide. Len treba skutočne chcieť.  
  Sú ľudia, ktorí tvrdia, že nemá zmysel ísť voliť, že niet koho voliť, že všetci politici, poslanci... sú rovnakí: zlí, zlodeji, podvodné "sľubotechny" a podobne. Nie, nie je to pravda. V ponuke je dnes niekoľko relevantných politických strán - ale nie kotlebovci - ktoré majú veľkú šancu dostať sa do parlamentu. Každá z tých strán má kandidátku, na ktorej je spolu 150 kandidátov a kandidátok. Nech mi nikto netvrdí, že z toľkého množstva mien nedokáže dať preferenčné hlasy niektorým, ktorých možno aj pozná, pozná ich prácu, postoje, názory, myšlienky... ...možno aj ich životný príbeh. Jednoducho neverím tomu, že niet koho voliť.  
     Súvisiaci článok:  Cigánsky guláš  (vyše 9 180 prečítaní) --- link.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Jakub Benko

Mazurek ma inšpiroval. Prešlo ma to v Osvienčime (odomykáme)

Videl som ho usmievať sa na kremačné pece.


Už ste čítali?