Cigánsky guláš

Autor: Martin Droppa | 20.1.2020 o 2:34 | Karma článku: 10,29 | Prečítané:  9610x

  Cigánsky guláš je sýte jedlo, ktoré sa varí z troch druhov mias a z prísad. Článok ale nie je o tom, ako sa chutný pokrm pripravuje.  

  Zdá sa, že v ostatných dňoch je takmer všade akoby "prekotlebované." O kotlebovcoch - presnejšie proti kotlebovcom - píšu novinári, publicisti, spisovatelia i teológ(ovia), blogeri, blogerky, sporadicky aj nejaký politik. Teda tohto času opozičný politik. Dá sa napísať niečo nové, čo tu ešte nebolo? Asi len veľmi ťažko.   
  Tento článok je o predvolebnom cigánskom guláši - nemastnom, neslanom, pripálenom, prekorenenom, riedkom, z nekvalitných surovín. Tento článok je o tom, ako poniektorí politici práve teraz - štyridsať dní (!!!) pred parlamentnými voľbami "objavili" rómske témy a - a to predovšetkým - začali na nich stavať svoje predvolebné kampane, doslova kortešačky. Ale ich predvolebný cigánsky guláš je naozaj nechutný, pretože hlavnými ingredienciami v ňom sú neúprimnosť, populizmus, povrchnosť, útočenie na emócie verejnosti, ale aj vypočítavosť - obyčajný politický kalkul. Bohužiaľ, je to tak, a je to neveselé.  

  Asi všetci vieme, čo sa vlani či v ostatných týždňch stalo - a má to súvis s agresívnymi rómskymi útočníkmi. Vieme o Hranovnici, kde Rómovia napadli dve hliadky štátnych policajtov, vieme o Richnave, o Važci, o Sládkovičove, kde napadli zdravotnícku záchranárku a záchranára, o  Kokave nad Rimavicou, o Maškovej, kde Rómovia napadli štyroch obyvateľov obce, z toho jedného policajta. Vieme o tom z rôznych správ v rôznych médiách. Na to, aby sme to vedeli, nepotrebujeme sledovať webstránku kotlebovcov - a už vôbec nepotrebujeme počúvať ich reči o tom, ako práve oni - oni jediní - zabezpečia na celom Slovensku bezpečie pre všetkých občanov, dokonca "aj pre slušných Cigánov," ako sa kotlebovci vyjadrujú. Nepotrebujeme počúvať plamenné reči Ondreja Ďuricu - ich 'hovorcu strany a bývalého profesionálneho vojaka' - o tom, ako: "My v Ľudovej strane Naše Slovensko sme pripravení prevziať zodpovednosť za bezpečnosť všetkých slušných ľudí" a o tom, že: "S nami príde na Slovensko zákon a poriadok pre všetkých." Mimochodom - reči toho Ondreja Ďuricu, ktorý je na kandidátke kotlebovcov na dvanástom mieste, toho Ondreja Ďuricu, ktorý bol vedúcou osobnosťou hudobnej skupiny Biely odpor, ktorý bol (vlastne stále je, i ako sólový spevák) spájaný s podporou neonacizmu, s otvorenou prezentáciou neonacistických myšlienok.  
  Napokon - pozrime sa pozornejšie na to, 'kto je kto' u kotlebovcov.  

  Aby bolo všetkým jasné, nad slnko jasnejšie - a aj kotlebovcom či ich sympatizantom a sympatizantkám - jednoznačne, rázne a dôsledne odsudzujem násile - a to akékoľvek násilie, páchané kýmkoľvek na hocikom. Preto odsudzujem aj všetky útoky Rómov - či už na Nerómov, alebo, a to dokonca, aj na Rómov. Jednoducho - zastávam myšlienku, že všetci ľudia sa majú správať slušne a už vôbec nemajú na nikoho fyzicky (ani verbálne) útočiť, napádať ho, byť agresívnymi, násilníckymi. Súčasne mi je veľmi ľúto, že nielen v prípadoch, ktoré spomínam vyššie - a z ktorých kotlebovci tak populisticky ťažia - Rómovia niekoho napadli, i ťažko zranili, ale aj pripravili o život. Je mi to ľúto, mrzí ma to. Ale na to, aby tieto prípady boli riadne vyšetrené, vinníci odsúdení, potrestaní - tak na to tu máme štátny aparát: políciu, vyšetrovateľov, sudcov, väzenia. Dozor nad verejným priestorom a ani trest nemôže a ani nesmie brať do rúk nikto iný, žiadne 'dobrovoľné hliadky,' skupiny 'strážcov poriadku,' rôzne 'oddiely' silákov v maskáčoch a podobne. Na to tu máme, opakujem, príslušníkov štátnej polície, ale i polícií obecných, mestských. Súčasne viem, že mnohé konflikty, aj s veľmi ťažkými, fatálnymi následkami, vznikajú vtedy, keď sú útočníci pod vplyvom alkoholu, pod vplyvom rôznych drog, keď sú v amokoch zúrivosti a podobne. A som si vedomý i toho, že ako štátna, tak ani mestská či obecná polícia nemôže mať bez prestávky hliadky všade a vždy. Ale to nemôžu mať ani kotlebovci a im podobné skupiny - a to ani v prípade, že by kotlebovci po voľbách ovládli rezort vnútra (vôbec sa netaja tým, že ho chcú).  
  Samozrejme - bezpečnosť každého jednotlivca v štáte je veľmi dôležitá, je tak dôležitá, ako je napokon dôležitá aj bezpečnosť štátu samotného.  
  Je pár týždňov do parlamentných volieb 2020, a ja sa priznávam k nemalej miere osobnej zmätenosti a napokon i bezradnosti. Kotlebovci dlhodobo, v podstate viac než jedno volebné obdobie, úspešne v prieskumoch útočia na ak nie druhú, tak tretiu priečku volebných preferencií. Darí sa im - pretože dlhodobo chodia medzi ľudí, hlavne tam, kde sú väčšie rómske komunity a s tým spojené rôzne problémy. Kotlebovci 'riešia veci' spoza rečníckych pultov a stolov - ale skutočné a reálne riešenia neponúkajú. Pretože ich nemajú - tak ako nemajú (ešte dnes) solídny, seriózny predvolebný program, nemajú tím odborníkov, nemajú ani "tieňovú vládu." Veď načo by im to všetko bolo - keď im stačí ovládať 'umenie rétoriky' a oslovovať tak davy? Bezradný i zmätený som aj z toho, lebo sa sám seba pýtam, či som spravil dosť pre to, aby sa ľuďom otvorili oči, aby seriózne rozmýšľali, premýšľali nad tým, či skutočne chcú, aby najbližšie štyri roky - a ešte dlhšie - sedeli v našom parlamente práve kotlebovci a práve v takom bohatom počte. Či ľudia, voliči a voličky, triezvo uvažujú nad tým, kto má spolu-vládnuť Slovensku, v ktorom majú vyrastať ich deti, vnúčatá, práve dnes celkom mladá generácia. Viem, možno sú moje slová pesimistické, ale tak to teraz vidím, vnímam.  
  Na druhej strane vidím, ako v ostatných týždňoch s rastúcou popularitou kotlebovcov, či s ich podporou, rastie aj verejný odpor, protesty proti nim. Ľudia sa prebúdzajú a v uliciach, na námestiach, pred vstupom do sál, kde kotlebovci mítingujú, sa odvážne stavajú na druhú stranu barikády. Nesúhlasia s prejavmi zla, neznášanlivosti, nenávisti, triviálneho odmietania 'všetkého neslovenského, neslovanského a nebieleho,' ktorým sa kotlebovci a ich fans ako stenou obklopujú. Vidím ten slušný, pokojný a dôkladný protikotlebovský odpor - a tak si vravím, že vari nie je všetko beznádejne stratené... Veď uvidíme 1. marca 2020.  
  A čo ostatné naše politické strany - koaličné, opozičné - a agenda kotlebovcov a kotlebovci samotní? Nuž, je mi to veľmi ľúto, ale nič. Prázdne nič. Akási "hrádza proti extrémizmu" zlyhala, ex-premiér Robert Fico má prejavy ako keby mu ich písal spomenutý Ondrej Ďurica, Béla Bugár len mlčí... A "opozičníci" sú slabí ako tretí raz vylúhovaný detský čajík. Párkrát sa mihli niekde pri rómskej osade, čosi povedali na kameru - a to je vlastne všetko.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Jakub Benko

Mazurek ma inšpiroval. Prešlo ma to v Osvienčime (odomykáme)

Videl som ho usmievať sa na kremačné pece.


Už ste čítali?