Blaha devastuje pojem 'priatelia'

Autor: Martin Droppa | 11.12.2019 o 13:13 | Karma článku: 3,02 | Prečítané:  1136x

  Denne mi príde veľa e-mailov - a mnohé z nich, vyfabrikované nejakými "it-mechanizmami," sa začínajú oslovením:  'Milý priateľ.'  

 Teraz sa to akosi hromadí: Odrazu zisťujem, pre koho všetkého som 'prieteľ.' Jeden e-mail, ktorý mi prišiel dnes ráno, sa začína oslovením a textom: "Milý priateľ, posielame pár noviniek, správ o tom, čo robíme a vianočné prianie." Včera som dostal e-mail, začínajúci sa slovami: "Milé priateľky a priatelia..." Do toho som dostal odkaz na video, kde sa predvádza boľševik, súdruh Ľuboš Blaha. Klikol som a ihneď som začul, ako boľševik vraví: "Milí priatelia, keď sa povie..."  V tomto okamihu som video stopol a e-mail s odkazom naň som presunul do koša a kôš som ihneď, pre istotu, vymazal. U mňa nemá boľševik čo hľadať ani v koši. Alebo - oslovením 'priatelia' neraz začína(l) svoj program Screener na webe SME Peter Konečný. Prestal som ten program sledovať - ale pre niečo celkom iné. Tých príkladov, keď ma ktosi, koho vôbec nepoznám, ani osobne (ani on / ona mňa), osloví slovom 'priateľ,' je veľmi veľa a tiahnu sa naprieč celým spektrom spoločenského diania, nevynímajúc dokonca ani reklamu (hlavne v televízii) a mediálne výstupy všeobecne.  

 Kedysi nám bolo, hlavne v škole, hovorené, že priateľstvo medzi dvoma či viacerými ľuďmi (rôzneho alebo rovnakého pohlavia) je jednou z najušľachtilejších aj najdôležitejších citových väzieb. Bolo nám tvrdené, že priateľstvo sa získava neľahko - a že skutočné priateľstvo prekoná aj mnohé, neraz i veľmi ťažké, vážne prekážky. Tiež sme sa dozvedali, že človek zvyčajne nemá veľa priateľov, priateliek - len zopár, ale tí či tie už skutočne stoja za to a priateľský zväzok s nimi vydrží mnohé životné pohromy, búrky, krízy...  ...a vždy pretrvá, dokonca "až za hrob." Tiež sme sa dozvedali mnohé akoby definície skutočného priateľstva, premnohé jeho charakteristiky a vlastnosti. Počuli sme, napríklad, že: Len v nešťastí možno poznať ozajstných priateľov. Bolo nám vravené a vysvetľované, že priateľ je ten, ktorý pozná našu minulosť, verí v našu budúcnosť a má nás rád takého, akými sme dnes. A že najlepší priateľ o nás vie všetko možné i nemožné a stále nás má veľmi rád. A tak ďalej.  
 A dnes? Dnes dostanem e-mail, vyfabrikovaný na nejakom sekretariáte politickej strany, ktorá je akože v politike "päť dní aj s cestou," ktorej "politický špak ešte horí v popolníku na stanici" - aby som sa vyjadril zaužitou frázou z čias našej základnej vojenskej služby - a už som pre nich 'milý priateľ.' Nepoznajú ma, ani ja ich, nikdy sme sa osobne nestretli, ani sa nestretneme, nemám o nich najmenší záujem - ale už som pre nich 'priateľ.' Figa borová! Devalvácia, devastácia, dehonestácia významu, obsahu, zmyslu slov 'priateľ,' 'priatelia,' 'priateľstvo' a podobne nadobúda rozmery obludností.  
 'Priateľmi' a 'priateľkami' sa to len tak hemží aj na sociálnych sieťach, kde si kto chce pridá / nepridá koho chce medzi 'priateľov, priateľky.' 'Priateľmi' a 'priateľkami' priam prekypujú vzťahy medzi hlavne mladými ľuďmi. Nie - oni už nemajú 'frajerov' a 'frajerky' - oni majú 'priateľov' a 'priateľky.' Čo na tom, že neraz ich menia každé dva mesiace alebo aj častejšie - ako povestné ponožky? Nuž - nič na tom. Veď treba "kráčať s módou" - ale v skutočnosti nejde o nič iné, len o povrchnú "módnosť." O spoločenský efekt pre efekt.  
 Už som dosť starý na to, aby som mohol všeličo vo svojom živote hodnotiť, bilancovať, nad kadečím sa zamýšľať. Aj nad priateľstvami, i tými ešte z detstva. Bohužiaľ, zopár mojich vynikajúcich priateľov z detstva i z mladosti už nie je medzi nami. Zomreli. Myslievam na nich. Často. Mám priateľa, ešte od základnej školy, s ktorým sa často stretávam, v dlhých rozhovoroch sa alebo prechádzame, alebo sedíme v mojej pracovni. Ďalší môj priateľ je z čias štúdií. Po roku 1990 mi okolnosti, dianie, priniesli do života aj ľudí, z ktorých sa postupne stali moji priatelia - a aj ja som sa stal ich priateľom. Vznikli cenné priateľské väzby, prospešné pre nás všetkých, vždy a všade, v mnohom, vo všednom i v neobyčajnom, denne, už roky.  
 Záverom nesmiem zabudnúť na môjho priateľa zo všetkých priateľov najdôležitejšieho: na nášho otca. Na otca, ktorému vďačím a navždy budem vďačiť za mnohé, ak nie priam "za všetko." Za premnohé čo vo mne je, čo neraz pomaly odhaľujem - ako ukryté tajomstvá.  
 Skutočné priateľstvá sú niekde celkom inde a v niečom celkom inom, než vo vyfabrikovaných e-mailoch "na jedno kopyto," prázdnych ako duté makovice, z ktorých vrabce vyzobali mak. Takže, boľševik Blaha, politici a političky, kadejakí reklamní "mágovia" a spol., strčte si svoje 'priateľstvá' za klobúk a zapamätajte si, že ja som pre vás nikdy nebol, nie som a ani nebudem žiadnym priateľom, dokonca ani kamarátom.  
   Súvisiaci článok:  Blaha mi napľul do tváre  (vyše 3 640 prečítaní) - link.   


   

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček šéfredaktorky

Stačilo krátke prepáčte, naletel som volavke

Krajina má právo na politikov, ktorým môže veriť.


Už ste čítali?