Prvá navždy ostane prvou

Autor: Martin Droppa | 5.12.2019 o 14:14 | Karma článku: 7,67 | Prečítané:  3028x

  Tento článok je o ženách. O prvých ženách - ale nie je o našich prvých láskach. Naše prvé lásky si už len ukrývame v pamätiach.  

 Vznikla nová webstránka - www.prvezeny.sk - ktorá predstavuje životné príbehy významných Sloveniek, ktoré sa v našej histórii ako 'prvé' presadili v rôznych oblastiach spoločenského aj verejného života. Ich silné životné príbehy, plné odvahy, nezávislosti, vzdelanosti, inšpirujú i dnes. Stránka ponúka nové formáty - autorské texty, životopisy, odborné reflexie, fotografie, bonusové videá, brožúru na stiahnutie a ďalšie odkazy.  

 „Obsah webstránky bude postupne pribúdať, pričom očakávame, že prispievať budú aj samotní užívatelia stránky. Počas rešeršov, prípravy a realizácii filmov z kelekcie  Prvá  sme objavili nesmierne hodnotné a podnetné materiály - ale nie všetko z toho bolo vhodné pre filmové spracovanie. Bolo nám ľúto, že by toľko zaujímavých vecí nemalo uzrieť svetlo sveta,” povedala producentka spomínaného cyklu Barbara Janišová Feglová zo spoločnosti Hitchhiker Cinema, ktorá je partnerom celého projektu.  
 Ambíciou tvorcov je nadviazať na dokumentárne filmy, rozšíriť ich obsah a prehĺbiť tak záujem najmä mladých ľudí o vzdelanie a vnímanie hodnôt, súvisiacich s históriou Slovenska. Nová webstránka bude dlhodobo využiteľná na rôzne formy vzdelávania a formovanie povedomia o feminizme. Stránka mapuje životy a prínos ženských osobností a reflektuje dôležité otázky rodovej rovnosti v našej spoločnosti, úlohu žien v našej histórii a ich prínos k rozvoju našej kultúry, vedy či národnej identity. Usporiadanie informácií o dobe, reáliách, osudoch pomôže návštevníkovi webstránky chápať širšie kontexty s presahom do súčasnosti. "Môžu nás inšpirovať fakty o tom, čo tieto ženy dosiahli či priniesli vo svojich oboroch. V ich príbehoch ale vidíme aj to, ako sa menilo postavenie žien a pohľad na ich sebarealizáciu v rôznych oblastiach. Bez tých, ktoré posúvali pomyselnú hranicu toho, čo sa od ženy v spoločnosti očakáva, by ženy v súčasnosti nemali takú mieru slobody a možnosti realizovať sa v povolaniach, ktoré si vyberú. Poznať príbehy žien z histórie, ktoré sa presadili vo verejnom živote, dáva aj súčasným ženám pocit, že majú na čo nadviazať," povedala režisérka a scenáristka Zuzana Liová, ktorá v dokumentárnych filmoch spracovala životné osudy divadelnej režisérky Magdy Husákovej - Lokvencovej a feministky, spisovateľky Hany GregorovejĎalšie portréty približujú osobné príbehy špiónky Beatrix Čelkovej, fotografky Ireny Blühovejastronómky Ľudmily Pajdušákovejetnografky Sone Kovačevičovej, prekladateľky Zory Jesenskejbotaničky Izabely Textorisovejspeváčky a herečky Magdalény Schwingerovej a pilotky Ľudmily ŠapošnikovovejObsah webstránky v tejto fáze dopĺňajú nové portréty, zatiaľ len piatich významných, 'prvých' žien: významnej sochárky Erny Masarovičovejnašej diplomatky Maríny Paulínyfarárky Dariny Bancíkovej, olympioničky Matyldy Pálfyovej a lekárky Márie Bellovej.  
 Hnutie za zrovnoprávnenie žien je najdlhšia revolúcia v histórii ľudstva, a ako taká má aj svoje viac či menej známe revolucionárky. Keďže v dejepise sa učíme históriu moci a vojen, ženy v ňom často ostávajú neviditeľné. Považujem za dôležité a nevyhnutné poznať svoju históriu komplexne, nielen ako národ či ľudské spoločenstvo, ale aj z pohľadu ženy ženy, aby sme vedeli, odkiaľ ideme a čo nás spája. Aby sme vedeli, že veci ako vzdelanie, volebné právo, ekonomická samostatnosť nám neboli darované, ale sú práve výsledkom tejto dlhej revolúcie. Poznám množstvo inšpiratívnych žien v našej histórii, ale ak mám vybrať jednu, tak to bude moja rodáčka Božena Slančíková-Timrava. Jej dielo, názory a postoj k životu sú na tú dobu nevídané a jedinečné a pre mňa fascinujúce,“ povedala k projektu Oľga Pietruchová, odborníčka na rodovú rovnosť. Podporu projektu a jeho posolstvu vyjadrili mnohé osobnosti nášho verejného, spoločenského, kultúrneho života - ich vyjadrenia, názory k príslušným témam budú postupne pribúdať na špeciálnom facebook-profile  Prvá.  
 Koncepcia a náplň stránky vznikla v spolupráci občianskeho združenia Character – Film Development Association s režisérmi dokumentárnych filmov a s mnohými ďalšími odborníkmi a s autormi. Projekt  prípravy a realizácie webstránky v jeho jednotlivých fázach finančne podporilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky aj Bratislavský samosprávny kraj a Fond na podporu umenia. CyklusPrvá je sériou desiatich dokumentárnych portrétov žien, ktoré významne prispeli k dnešnému obrazu spoločnosti, kde je žena samozrejmosťou vo verejnej sfére. Zároveň je intímnou spomienkou na osobnosti alternatívnych ženských dejín, ktoré zostali popri známych mužských hrdinoch takmer neviditeľné. Reprezentatívnu kolekciu série na DVD vydal Slovenský filmový ústav, ktorý je, spolu s Rozhlasom a televíziou Slovenska, koprodukčným partnerom filmov.  

  povedali o ženách pre webstránku www.prvezeny.sk  

   Eva Borušovičová  - režisérka a spisovateľka:
„Napriek tomu, že žijeme v prevažne mužskom svete, kde sú držiteľmi moci viac muži než ženy, kde vzhliadame k obrazom maliarov – mužov, čítame klasikov – mužov, používame veci, ktoré vynašli a objavili prevažne muži, napriek tomu ma všetky najdôležitejšie veci v živote naučili ženy. Áno, tie ženy, ktoré ešte relatívne nedávno nemali právo voliť, nakladať so svojím majetkom a rozhodovať o sebe a svojich deťoch. Boli to ženy, ktoré ma naučili chodiť, hovoriť, zdraviť, premýšľať, čítať a písať, nebáť sa, rozumieť ľuďom, požičiavať predmety aj myšlienky, dodržiavať slovo, hľadať príčiny a následky, ale aj variť, odhadovať teplotu a objem, šoférovať, používať počítač a veriť v spravodlivosť a lásku. Ženy ma naučili, že niekedy najviac pomôže objatie a niekedy čokoláda a niekedy pomôže len zahryznúť sa a držať, ísť si za svojím, nenechať sa odradiť. Ženy tvoria polovicu ľudstva a bolo by nesmiernym mrhaním ich potenciálu nedívať sa na ne, nebrať si príklad, neučiť sa od nich. Občas premýšľam nad tým, v čom by sme ako ľudstvo boli dnes inde, keby sa vzdelanie a sebarealizácia dostala aj rovesníčkam Leonarda da Vinciho, Erazma Rotterdamského, Ľudovíta Štúra alebo Alberta Einsteina. Verím, že sa v tomto svet mení do harmonickejšej podoby, myslím, že to dnes v dobe technológií a hrozbe globálnych katastrof potrebujeme.
Tak preto je potrebné poznať príbehy žien, ktoré boli pred nami. Pretože nás môžu ešte veľa vecí naučiť. Pretože spoluvytvorili svet, ktorého sme súčasťou a ktorý máme v rukách.“

   Diana Fabiánová  - dokumentaristka:
„Ľudia odjakživa fungujú na kopírovaní správania svojich vzorov. Deti potrebujú pre väčšiu vnútornú istotu cítiť, že majú naporúdzi silný identifikačný vzor. Úspešné, odvážne chytré ženy sú pre dievčatká nenahraditeľnou motiváciou a oporou. Výnimočné ženy svojím životom, tvorbou, prácou posúvajú hranice pre nás všetky. Nastavujú zrkadlo kam až je možné zájsť, aké bariéry je možné prelomiť a uspieť tam, kde pred tým žiadna iná neuspela. Všetkým by nám malo záležať na tom, aby sme deťom poskytli pocit, že pohlavie nelimituje životné poslanie, nech je akékoľvek. Originalita, nápady a možnosti na ich úspešné zrealizovanie sú bezbrehé. Maternica je len tvorivou vstupnou bránou.“

   Jozef Gertli Danglár  - výtvarník:
„Existuje len jedna história  a aj tá by len ťažko mohla byť bez žien. Bez istej pozitívnej diskriminácie by ženy doteraz sedeli v aute na pravej strane (ako ja), čomu paradoxne pomohli vojny. Chlapi sa vyzabíjali a zrazu nemal kto pracovať a zistili sme, že aj ženy vedia vyrobiť tank alebo rádio, vypočítať dráhu rakety pri lete na mesiac, prípadne riadiť veci verejné. Podľa mňa však rozdeľovanie na profesijný alebo spoločenský význam žien a mužov patrí do minulosti, aj keď ten sedlácky mačizmus je asi stále hlboko zakorenený medzi mužmi, čo bude súvisieť skôr s tým, kde je kto umiestnený na osi inteligencia, empatia, vzdelanie a zadubenosť až idiotizmus.“
   
Michal Hvorecký  - spisovateľ, prekladateľ, publicista:
„Ženy zostávajú v slovenskej historickej pamäti naďalej na okraji. Ich významná účasť na zásadných zmenách v krajine zostáva málo preskúmaná. Aj preto sú projekty ako Prvá také dôležité. A zaslúžia si pokračovanie. V slovenskej histórii sa vyskytuje veľa inšpiratívnych žien. Z literárnej oblasti spomeniem z nedávnej minulosti napríklad Zoru Jesenskú alebo Hanu Ponickú. Obdivujem nielen ich dielo, ale aj občiansku odvahu.“
   
Uršula Kovalyk  - spisovateľka:
„Históriu netvoria len významné udalosti opisované mužmi, ale aj príbehy žien, ktoré mali svoje vnútorné poslanie, životný cieľ a prácu, ktorú vykonávali aj napriek tomu, že žili v spoločnosti, v ktorej bolo ich úsilie spochybňované, alebo prehliadané. Podľa mňa je dôležité poznať cestu, ktorou si tieto ženy prešli, aby sme my, ženy žijúce v súčasnosti, mohli nadviazať na ich posolstvá, prípadne pokračovať tam, kde ony skončili. Priekopníčky ženskej emancipácie nesmú ostať neviditeľné, lebo iba tak sa dostane ich odkaz k ušiam a srdciam nás - všetkých súčasníčok.“

   Zuzana Liová  - scenáristka a režisérka:
"Môžu nás inšpirovať fakty o tom, čo dosiahli či priniesli vo svojich oboroch. V ich príbehoch však vidíme aj to, ako sa menilo postavenie žien a pohľad na ich sebarealizáciu v rôznych odboroch. Bez tých, ktoré posúvali pomyselnú hranicu toho, čo sa od ženy v spoločnosti očakáva, by ženy v súčasnosti nemali takú mieru slobody a možnosti realizovať sa v povolaní, ktoré si vyberú.  Poznať príbehy žien z histórie, ktoré sa presadili vo verejnom živote, dáva aj súčasným ženám pocit, že majú na čo nadviazať."
   
Michal Patarák  - psychiater:
„História ľudstva dýcha dvoma pľúcami. Má mužskú a ženskú časť. A aj keď sa niekedy zdá, že jedny z tých pľúc mali slabší dych, tak sa to iba tak zdá. Často ten, kto nehovorí ústami, rozpráva k svetu iným spôsobom.“
   
Oľga Pietruchová  - odborníčka na rodovú rovnosť:
„Hnutie za zrovnoprávnenie žien je najdlhšia revolúcia v histórii ľudstva, a ako taká má aj svoje viac či menej známe revolucionárky. Keďže v dejepise sa učíme históriu moci a vojen, ženy v ňom často ostávajú neviditeľné. Považujem za dôležité a nevyhnutné poznať svoju históriu komplexne, nielen ako národ či ľudské spoločenstvo, ale aj ako ženy, aby sme vedeli, odkiaľ ideme a čo nás spája. Aby sme vedeli, že veci ako vzdelanie, volebné právo, ekonomická samostatnosť nám neboli darované, ale sú výsledkom dlhej revolúcie.“

   Milota Sidorová  - urbanistka:
„To, ako rozmýšľame a vnímame veci, neformuje len rodina či priatelia, ale poznanie našej kultúry a spoločenský kontext. Ten je definovaný jej príbehmi a postavami. Pokiaľ sú tieto len mužské, je všetkým jasné, že nereprezentujú celý príbeh. V histórii je absolútne minimum uznaných konkrétnych žien a ich príspevkov k fungovaniu spoločnosti. Niektoré krajiny alebo projekty sa k tomuto stavajú čelom, napríklad európsky projekt 
MoMoWo (Modernist Movement Women) spojil výskumníčky z oblasti architektúry, stavebníctva, dizajnu a počas štyroch rokov zozbierali históriu 100 žien, ktoré boli v týchto profesiách významné, ale zabudnuté. Ženy v minulosti mali oveľa horšie podmienky pre profesný a spoločenský úspech, teda ak neboli z prominentných rodín, či akceptované intelektuálky, umelkyne viď spisovateľky. Často sa stretávam s názorom, že ženy nič nedokázali.  To ale nie je pravda a projekty ako MoMoWo vyvracajú túto nevedomosť. Ak nepoznáme históriu žien, ako môžeme dávať dostatočný vzor, ambíciu ženám našej a ďalšej generácie? Chcem, aby naša spoločnosť plne využívala svoje talenty a kapacity. K tomu potrebujeme všetkých.“
   
Katarína Strýčková  - odborníčka na etiketu a protokol, autorka podcastovV ženskom rode:
„Pre mňa osobne boli vždy vzormi nebojácne, odhodlané a húževnaté ženy, ktoré búrajú stereotypy a svojou činnosťou a posolstvami motivujú ostatných. Keď si predstavím, aké náročné to mali ženy v minulosti, bez všetkých práv a možností slobodnej voľby, pomyselne skladám klobúk. Môj obdiv k nim a k tomu, čo dosiahli, ma povzbudzuje aj vo chvíľach, keď vidím, že ani dnes ešte nepadli všetky predsudky a bariéry. Myslím, že vedieť o inšpiratívnych ženách z histórie viac bude posilňujúce a správne pre nás všetkých.“

   Katka Štrbová  - kostýmová výtvarníčka:
„Práve som sa usvedčila z toho, že o ženách slovenskej histórie toho veľa  neviem , nie toľko ako o tých českých; čo mi je ľúto. Preto je pre mňa veľmi inšpiratívna vaša séria Prvá. Držím palce v pokračovaní a v objavovaní zaujímavých slovenských žien. Hovorím si, že by mohol v „našej rodinnej dielni“ vzniknúť  nejaký film o zaujímavej žene. Nedávno, pri skúmaní života Boženy Němcovej som napríklad natrafila na Annu Jurkovičovú Hurbanovú, zaujala ma.
   
Michal Vajdička  - divadelný režisér:
„Pre mňa je najviac inšpiratívna jednoznačne Božena Slančíková Timrava. To, ako sa dokázala presadiť, ako dokonale prečítala ľudské charaktery, a ako ich vedela s dávkou cinyzmu a humoru vykresliť, aký mala prehľad o spoločenských témach, hoci celý život strávila na Polichne. Keď sa bavíme o slovenskom poklade, tak mne sa jednoznačne vynorí jej tvár. Jej pohľad na svet je proste fascinujúci. A obdivujem aj jej spôsob rozprávania.“ 
   
  www.prvezeny.sk  --- odkaz, link.  
     Facebook  Prvá  --- link.  
     Súvisiaci článok:  Päťkrát o žene - a vždy o tej prvej  --- link.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček šéfredaktorky

Stačilo krátke prepáčte, naletel som volavke

Krajina má právo na politikov, ktorým môže veriť.


Už ste čítali?