Kódex blogera? Čert ho ber!

Autor: Martin Droppa | 5.12.2019 o 6:06 | (upravené 5.12.2019 o 7:07) Karma článku: 1,88 | Prečítané:  624x

  Do akej miery sme ochotní dodržiavať skutočné zákony a predpisy, keď nie sme schopní rešpektovať ani len jednoduché pravidlá?  

 Na webe SME blog blogujem od začiatku septembra 2016 - to znamená tri roky aj tri mesiace. Za ten čas som na blogu zverejnil 525 článkov (nie blogov!). Keď som si blog zakladal, musel som súhlasiť s tým, že budem dodržiavať  Kódex blogera.  
     Kódex blogera na  SME blog  je tu --- link.  
  V Kódexe sa píše, hneď na začiatku, citujem: "Všetci blogeri sa pri registrácii zaväzujú dodržiavať tento Kódex blogera." Ďalej sa v Kódexe píše, citujem: "Blog - súbor textov jedného autora, zverejnených pod doménou blog.sme.sk. Bloger - autor textov, zaregistrovaný v systéme blog.sme.sk." Prevádzkovateľ webu SME blog  je Vydavateľstvo Petit Press, a. s.  

  Pretože som sa pri registrácii na SME blog zaviazal, že budem dodržiavať Kódex blogera, tak sa snažím dodržiavať ho čo najlepšie ako to len ide, ako to viem. Ale - zisťujem, že na webe SME blog nie je málo takých blogerov a blogeriek, ktorí a ktoré si z Kódexu blogera nič nerobia, Kódex - presnejšie niektoré jeho časti - skoro vôbec nedodržiavajú. Nedodržiavajú ho v podstate v opakujúcich sa prípadoch. Pokúsim sa upozorniť na tie najčastejšie "blogerské prehrešky" - a súčasne napíšem pár rád či tipov "ako na to," aby bolo naše blogovanie v poriadku - teda v súlade s Kódexom blogera.  
  Jedným z prvých prehreškov pri písaní článkov na blog je, že blogeri / -ky napíšu NADPIS ČLÁNKU VEĽKÝMI PÍSMENAMI - teda VERZÁLKAMI. Nadpis nesmie byť písaný VEĽKÝMI PÍSMENAMI. Takže nadpis  VOLIŤ A ČI NEVOLIŤ?  je napísaný nesprávne - správne má byť  Voliť a či nevoliť?  Za nadpisy - titulky článkov, nedávame bodku (.). Nadpisy nesmú obsahovať vulgárne slová, ani ich náznaky, skratky, vyhviezdičkované písmená v nich a pod.  

  Ďalej sa zmienim o opakovanej chybe niektorých blogerov i blogeriek - aj keď ich nie je veľa. Na 'titulku,' teda na titulnú, hlavnú stránku webu SME blog (teda do sekcií 'Všetky články,' 'Výber SME,' 'VIP blogeri' a na web www.sme.sk) nepatria články, texty, obsahujúce vulgarizmy. Vulgarizmy ani v ich náznakoch či skratkách nepatria ani do perexov - teda do úvodov - článkov. Ďalej - máme tu zopár blogeriek a blogerov, ktoré / ktorí píšu poviedky a hlavne poéziu - a to poéziu v rôznych formách: napríklad ako epigramy, ako riekanky, rôzne "povedačky," aforizmy a pod. Dokonca sa nájdu aj takí, ktorí zbásnia kuchársky recept. Ale - pozor! Poézia aj próza musia byť zaradené do rubrík 'poézia' alebo 'próza.' Takže "všetečná riekanka v nárečí" nesmie byť v rubrike 'politika' - má byť v rubrike 'poézia.' Podobne epigramy (epigram je druh poézie) nesmú byť v rubrike 'spoločnosť,' ale majú byť v rubrike 'poézia.' Aj zbásnené kuchárske recepty majú byť v rubrike 'poézia' - a nie v rubrike 'nezaradené' (veď je jasné, kde majú byť zaradené). Záverom doplním, že poézia ani próza nemajú byť zverejnené na 'titulke' webu SME blog - ale len v rubrikách 'súkromné.' Budem konkrétny - aj ja na svojom blogu zverejňujem vlastnú poéziu alebo prózu - a zaraďujem ju do mnou vytvorenej rubriky 'moja poézia a próza' (odkaz na ňu je v rámci môjho profilu na blogu) a následne do spoločnej rubriky 'poézia' alebo 'próza' a zverejňujem ju mimo 'titulky' - len na mojom súkromnom blogu v rámci celého webu SME blog.  
  To, o čom píšem, nie je žiadna veda a nie je problém dodržiavať to a rešpektovať tak Kódex blogera ako istú normu, predpis. Napokon - k rešpektovaniu a dodržiavaniu Kódexu blogera sme sa zaviazali, takže Kódex dodržiavajme a rešpektujme. Je to také jednoduché, aké jednoduché je plnenie si povinnosti zapnúť si pred jazdou v aute bezpečnostné pásy.  

 Čítajúc rôzne články od mnohých blogeriek a blogerov na webe SME blog zisťujem, že asi najčastejšími starosťami či problémami, s ktorými zápasíme, je naša blogerská povinnosť uviesť pod publikovanými fotografiami alebo obrázkami ich autorov (autorky) a zdroje, odkiaľ pochádzajú. Kódex blogera vyslovene hovorí o tom, že, citujem: "Bloger nesmie používať vo svojich textoch obrázky, zvukovoobrazové záznamy alebo audiovizuálne diela ani ich časti, pokiaľ mu držiteľ autorských práv alebo obdobných práv neudelil súhlas na ich použitie (či už osobne alebo v pravidlách stanovujúcich použitie chránených diel). Vo všetkých prípadoch je bloger povinný uviesť pôvodný zdroj, odkiaľ obrázok (alebo iný predmet práv tretích osôb) pochádza (uviesť ako zdroj slovo internet nestačí)." Sústreďme sa na poslednú vetu - je dôležitá. Samozrejme, najlepšie je, keď článok doplníme, ilustrujeme vlastnými fotografiami alebo obrázkami, ale nie vždy sa to dá. Ak do článku dáme svoje fotky či obrázky, je samozrejmé, že do položky 'zdroj' uvedieme svoje meno a priezvisko. Napokon - sú to naše fotky a obrázky, nemáme sa prečo za ne pred čitateľskou verejnosťou hanbiť. Ale čo v takom prípade, keď nevieme, kto je autorom, autorkou fotografie? Priznám sa, že s týmto problémom neraz dlho zápasím. Zvyknem ho vyriešiť tak, že použijem fotografie, ktoré si vyhľadám v relevantnom a serióznom zdroji - napríklad v servise agentúr TASR či SITA, AP a pod. Tam je každá fotografia podrobne popísaná, vrátane mena jej autora, autorky. Neraz potrebujem fotografiu - portrét človeka, o ktorom píšem. Na internete nájdem veľa jeho portrétov, ale zvyčajne nikde nie je uvedený ich autor či autorka. Vtedy musím trpezlivo hľadať ďalej. Aj podľa článkov na rôznych weboch. Seriózne domáce i zahraničné weby zverejňujú aj mená autorov alebo autoriek fotografií, dokonca aj agentúrny zdroj, odkiaľ fotky sú. Ak si vyberiem vhodnú (kvalitou, rozlíšením, kompozíciou a pod.) fotografiu, ale neviem, kto ju nasnímal, tak potom príde dlhý čas hľadania a porovnávania. Všimnem si, čo má portrétovaná osoba oblečené, v akom prostredí je odfotografovaná - a porovnávam. Napokon "naďabím" na webstránku, kde je fotografia "môjho človeka" zverejnená s celým menom autora, autorky fotky. Je zrejmé, že i ostatné fotografie portrétovanej osoby pochádzajú od tohto istého fotografa, fotografky. A mám to, čo potrebujem. Ako zdroj potom uvediem príslušnú tlačovú či inú agentúru či pôvodnú webstránku, na ktorej predmetná fotografia je.  
 Často píšem o kinematografii, o filmoch. V prípade slovenských alebo československých filmov, ktoré sú v bohatom portfóliu Slovenského filmového ústavu - jeho fotoarchívu, je to jednoduché. Zaplatil som si servis Slovenského filmového ústavu a vďaka tomu získavam fotografie, fotosky alebo zábery z filmov, prípadne reprodukcie filmových plagátov, na ktoré má tento ústav autorské práva. V takom prípade stačí, keď k popisu fotografie, plagátu a pod. ako zdroj uvediem © Slovenský filmový ústav – fotoarchív. Komplikovanejšie je to s novými filmami a s filmami zahraničnými. Uvádzať ako zdroj záberov či fotosiek, plagátov z filmov napríklad Česko-Slovenskú filmovú databázu (www.csfd.cz) alebo web www.imdb.com a podobne nie je správne, dokonca je to podľa Kódexu blogera neprípustné. Tak ako Wikipedia či "internet," "facebook" a podobne, ani tieto weby nie sú zdrojom záberov, fotosiek, plagátov z filmov. Zdrojom sú pôvodné produkčné alebo distribučné filmové spoločnosti. Podobne je to aj so slovenskými alebo slovensko-koprodukčnými filmami, ktoré do kín nedistribuuje Slovenský filmový ústav. Niekedy situáciu riešim tak, že o zábery z filmu požiadam priamo distribučnú spoločnosť filmu - naostatok som tak spravil, keď som na blog písal sériu článkov o filme Pomaľované vtáča. Moja rada blogerom a blogerkám na záver: Treba vytrvalo hľadať a - hlavne - treba byť svedomitými.  
 Myslím si, že písanie článkov, textov na blogy neraz nie je ľahká práca - ak ju človek chce robiť svedomito, poctivo. A ako inak, než poctivo a svedomito ju má robiť? Napokon - veď ide o vizitku samotného blogera, samotnej blogerky. Podľa mňa sa tá blogerská (a napokon aj novinárska a reportérska) svedomitosť a poctivosť začína už v bode dodržiavania pravidiel. Tak ako dodržiavame pravidlá spisovnej slovenčiny, jej gramatiku - tak by sme mali, nie mali, ale musíme dodržiavať aj Kódex blogera. Napokon - väčšina blogeriek a blogerov Kódex blogera dodržiava. Tak prečo by nemal platiť i pre ostatných? Veď aj v našich bežných životoch akékoľvek, všetky zákony a predpisy platia pre všetkých rovnako.  
     Súvisiaci článok:  To predsa nefotografoval archív!  --- link.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček šéfredaktorky

Stačilo krátke prepáčte, naletel som volavke

Krajina má právo na politikov, ktorým môže veriť.


Už ste čítali?