Ivan - dieťa vojny a iné

Autor: Martin Droppa | 28.10.2019 o 1:11 | (upravené 28.10.2019 o 11:22) Karma článku: 1,22 | Prečítané:  385x

 Ivan žije v samote, v utrpení, vo svete nenávisti, pomsty, smrti. Ivan sa odcudzuje všetkému a všetkým - bez náznaku túžby žiť a prežiť.  

  Už   v utorok 29. októbra 2019   známe bratislavské  Kino Lumière  otvára

retrospektívu filmov
Andreja Tarkovského

jedného z najvýznamnejších režisérov svetovej kinematografie. Prehliadku o 18:30 hodine slávnostne otvorí projekcia jeho filmového debutu Ivanovo detstvo (1962). V tento deň budú uvedené i Tarkovského študentské filmy. Ďalších šesť Tarkovského dlhometrážnych hraných filmov Kino Lumière uvedie v novembri 2019. Diváci tak budú môcť vidieť úplnú filmografiu ruského režiséra, ktorý zomrel vo francúzskej emigrácii.  

  „Tarkovského dlhometrážny debut pre kiná Ivanovo detstvo v čase svojho vzniku výrazne zarezonoval na medzinárodnej scéne,“ hovorí Michal Michalovič - kurátor Filmotéky – študijnej sály Slovenského filmového ústavu v Kine Lumière. Film prostredníctvom pozoruhodnej subjektívnej kamery, asociatívnej montáže a sústredenia sa na výtvarnú stránku rozpráva príbeh jedenásťročného „dieťaťa vojny,“ ktorého údelom sa stala neprístupná samota v utrpení a horkosti, úplné privlastnenie svetom nenávisti, pomsty, rizika a smrti, odcudzenie sa všetkému a všetkým bez náznaku túžby žiť a prežiť.  
  „Film Ivanovo detstvo vyvolal polemické reakcie. V talianskom denníku L’Unità vyšiel na film značne kritický článok, ale v medzinárodnej diskusii sa diela i režiséra zastal napríklad aj vplyvný francúzsky filozof Jean-Paul Sartre. V roku 1962 film získal na 23. medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach Zlatého leva sv. Marka - ex aequo s filmom Rodinná kronika režiséra Valeria Zurliniho - a k jeho odkazu a jeho vplyvu na vlastnú tvorbu sa prihlásili takí svetoví režiséri ako Ingmar Bergman, Sergej Paradžanov a Krzysztof Kieślowski,“ predstavuje debut Andreja Tarkovského Michal Michalovič.  

  O čom film Ivanovo detstvo je? Siahol som do Česko-Slovenskej filmovej databázy, kde sa o tomto filme píše, citujem a dopĺňam: 
"Film vypráví příběh jedenáctiletého 'dítěte války,' jehož údělem se stala nepřístupná samota v utrpení a hořkosti, úplné přivlastnění světem nenávisti, pomsty, rizika a smrti, odcizení se všemu a všem bez náznaku touhy žít a přežít. Ivan přestal být dítětem ve chvíli, kdy mu fašisti před očima zavraždili matku. V černobílém obraze, mistrovsky zvládnutém kameramanem Vladimírem Jusovem, rezonuje Andřeje Tarkovského poetická stylizace ruské přírody, v detailech, makrodetailech válkou krutě postižené krajiny, v mnohých, všeříkajících siluetách stromů: frontových zuhelnatělých pahýlech, v něžných břízách v týlu, v skrytých významech plynutí vody v řece, na hladině močálu, v odraze chvějící se hvězdy v hloubce studny, v pomalu se kutálejících jablíčkách, vypadlých z auta a ohryzaných koňmi... Snové vodní třepetání se při Ivanově běhu s děvčátkem mělkou vodou rýmuje s úsměvy a radostnou dynamikou, plnou půvabu a volnosti prosluněného prostoru, zatímco kontrastní svět války má stroze odměřenou dynamiku jakoby spoutaných, ostražitých, sebekontrolujících kroků a gest. Znamenitá je epizoda se šíleným starcem uprostřed vypálené dědiny, který vedle zmateně kroužící, přivázané slípky, zamyká vrátka bez plotu - je to surrealistická vize, která je realitou, podobně jako pochmurná krajina, kterou plave loďka se strnule sedícími oběšenci. Tragický patos neodčinitelnosti viny všech za všechny je autorem spoluprožitý s mravním stoicismem. Historii lidstva dle něj formují výboje lidského ducha, umění, obětavá snaha lidí o zachování člověčenství v člověku. V následujících dílech Andrej Tarkovskij reagoval na hrozbu možné apokalypsy lidstva ještě více osobněji a naléhavěji. Představitel Ivana (Nikolaj Burljajev, 3. VIII. 1946, Moskva, ZSSR) hraje v jeho druhém filmě Andrej Rublev - mladého zvonaře, fanatika tvorby Rubleva (1360 - 1430), nejvýznamnějšího malíře pravoslavných ikon a fresek ruského středověku."  

     Uputávka na film  Ivanovo detstvo  (2:01 minúty).  

 Projekcia filmu Ivanovo detstvo prichádza včas aj preto, lebo nám núka porovnanie aspoň troch najznámejších filmov o detstve a vojne. Môžeme porovnať film Ivanovo detstvo, film Choď a pozeraj sa (réžia Elem Klimov, 1985) a film Pomaľované vtáča (réžia Václav Marhoul, 2019). V diele  Ivanovo detstvo nájneme nemálo poetična, množstvo symbolov, metafor a symboliky, 'skrytých obrazov,' pomenej priameho zobrazenia hrôz vojny a nacistickej okupácie Sovietskeho zväzu. Vo filme Choď a pozeraj sa ubúda, takmer niet symbolov, metafor, skutočná krása v ňom absentuje, mier je nahradený vojnou - šialeným vojnovým besnením, násilím a hrôzami až nepredstaviteľnými, ktoré sú zobrazené veľmi priamo, neskryto, mnohé bez akýchkoľvek snáh násilie na ľuďoch zobraziť mierne, v náznaku. A napokon sa núka Pomaľované vtáča - film, ktorý je, ako Ivanovo detstvo, čiernobiely, jeho dej, zložený z voľne naviazaných epizód, plynie v obrazoch často dopĺňaných pohľadmi na pokojnú krajinu 'bez vojny,' ktorou sa túla prenasledovaný, nikým neprijímaný, odvšadiaľ vyháňaný, zneužívaný Chlapec, hľadajúci rodičov a domov, z ktorého bol vytrhnutý. Násilie v tomto filme je zobrazované v náznakoch, neraz len cez zvukovú stopu - a predsa divák vie, čo sa v skutočnosti v príbehu deje. Všetky tri filmy stvárňujú 'tú istú vojnu' - a predsa inú: ale skutočnú, nevymyslenú, zažitú i prežitú, surovú, drastickú, šialenú vojnu bez zľutovania aj k tým najmenším, k deťom. Vojnu so všetkým, čo navždy kruto, zle ovplyvní dieťa, zanechá v ňom hrozné sny a vízie, strach, obavy, i depresie a insomniu... až do smrti.  
      Aktualita: film  Pomaľované  vtáča  ocenili na MFF v Chicagu  --- link.   
     Hudobná uputávka na film  Ivanovo detstvo  (5:38 minút).  

 V úvode prehliadky v Kine Lumière bude premietnuté aj pásmo Tarkovského školských filmov z obdobia jeho štúdia v ročníku významného sovietskeho režiséra Michaila Romma na moskovskej filmovej škole VGIK (Всесоюзный государственный институт кинематографии - Všezväzový štátny inštitút kinematografie - Gerasimovova všeruská štátna univerzita kinematografie v Moskve). Okrem ročníkových prác Zabijaci (1956) a Dnes sa nikam nejde (1958) diváci uvidia i Tarkovského absolventský film Valec a husle (1960), ktorý natočil samostatne. „Týmto dojímavým príbehom malého chlapca, huslistu, a robotníka - vodiča valca, sa začala režisérova scenáristická spolupráca s Andrejom Michalkovom - Končalovským, a tiež spolupráca s kameramanom Vadimom Jusovom. Obaja pracovali i na filme Ivanovo detstvo. Film Valec a husle získal prvú cenu na festivale študentských filmov v New Yorku a otvoril Tarkovskému bránu do sveta veľkého filmu,“ hovorí literárny vedec, prekladateľ, básnik a rusista Valerij Kupka, ktorý bude mať počas retrospektívnej prehliadky v Kine Lumière v utorok 12. novembra o 18:20 hodine odbornú, fundovanú prednášku s výstižným názvom Návrat času, strateného v pamäti zrkadla (Andrej Tarkovskij: Zrkadlo).  
 V novembri retrospektíva ponúkne ostatných šesť Tarkovského filmov. Historická freska Andrej Rublev (1966) otvára tému vzťahu umelca a jeho tvorby, ale i kontaktu s Bohom. Jeho sci-fi filmy Solaris (1972), nakrútený podľa rovnomennej predlohy Stanisława Lema, a Stalker (1979), ktorý vznikol na motívy novely Piknik pri ceste bratov Arkadija a Borisa Strugackovcov, sa zaoberajú otázkou zmyslu ľudskej existencie. Premietnuté bude i Tarkovského najautobiografickejšie dielo - Zrkadlo (1974), kde spomína na detstvo a na matku ako na určujúcu osobu svojho života. Súčasťou prehliadky budú aj dva režisérove posledné filmy Nostalgia (1983) a Obeť (1986), ktoré nakrútil už mimo Sovietskeho zväzu a spolupracoval na nich so západnými producentmi a filmármi. V oboch filmoch sa Tarkovskij dotýka témy blížiaceho sa konca sveta a postoja človeka k nemu.  

 Podľa Michala Michaloviča: „Andrej Tarkovskij na ploche siedmich dlhometrážnych hraných filmov pre kiná dokázal nielen klásť otázky o najhlbších veciach v živote človeka - o zmysle života a umenia, o vzťahu človeka k tomu, čo ho presahuje, o mieste človeka v predmetnom svete, ale aj za ním - a dokázal o tom i mnohom inom uvažovať prostredníctvom filmových postáv, ale aj vytvoriť jedinečný štýl filmového výrazu.“  
 V súvislosti s retrospektívou vyjde v Slovenskom filmovom ústave aj publikácia, nazvaná stroho:  Andrej Tarkovskij  - ktorú editorsky pripravil Michal Michalovič. Na Tarkovského tvorbu sa autori publikovaných štúdií pozerajú z rôznych perspektív. Anglický spisovateľ a režisér Sean Martin prechádza základnými biografickými súvislosťami Tarkovského života, český spisovateľ, esejista a prekladateľ Petr Král vo svojom texte ponúka vyhranenú filozoficko-poetickú interpretáciu režisérových filmov, a slovenský estetik a teoretik filmu Juraj Oniščenko sa venuje uchopeniu fenoménu času a tematizuje dualitu skutočnosti a sna v Tarkovského filmovej tvorbe. Publikáciu dopĺňajú informácie o Tarkovského živote a filmoch od Valerija Kupku.„Práve rôznorodosťou prístupov autorov predkladaných textov pomôže publikácia čitateľovi poodkryť mohutnosť a rozľahlosť Tarkovského diela a pootvorí mu cestu k nemu,“ charakterizuje očakávanú, hodnotnú knihu Michal Michalovič.  
  Kompletnú retrospektívu všetkých filmov Andreja Tarkovského organizuje Slovenský filmový ústav v plodnej a úzkej spolupráci s Veľvyslanectvom Ruskej federácie v Slovenskej republike, s Ruským centrom vedy a kultúry v Bratislave, so spoločnosťami Mosfilm a Ruscico, s filmovou školou VGIK v Moskve a so Švédskym filmovým inštitútom.   

 

  Program prehliadky filmov Andreja Tarkovského  

29.10. 2019  (utorok) - 18:30 hod.:  Ivanovo detstvo  (réžia Andrej Tarkovskij, 1962, 95 minút)
29.10.  (utorok) - 20:30 hod.:  Andrej Tarkovskij - študentské filmy (r. Alexander Gordon, Marika Beiku, 1956 - 1960, 95 min.)
5. 11.  (utorok) - 18:20 hod.:  Andrej Rubľev  (r. Andrej Tarkovskij, 1966, 183 min.)
7. 11.  (štvrtok) - 18:20 hod.:  Solaris  (r. Andrej Tarkovskij, 1972, 167 min.)
12.11. (utorok) - 18:20 hod.:  prednáška: Doc. PhDr. Valerij Kupka, CSc.: Návrat času, strateného v pamäti zrkadla (Andrej Tarkovskij: Zrkadlo)  (60 min.)
12.11.  (utorok) - 19:20 hod.:  Zrkadlo  (r. Andrej Tarkovskij, 1974, 107 min.)
14.11.  (štvrtok) - 18:20 hod.:  Stalker  (r. Andrej Tarkovskij, 1979, 162 min.)
19.11.  (utorok) - 18:20 hod.:  Nostalgia  (r. Andrej Tarkovskij, 1983, 127 min.)
21.11.  (štvrtok) - 18:20 hod.:  Obeť  (r. Andrej Tarkovskij, 1986, 149 min.)

     *  Zdroj:  Česko-Slovenská filmová databáze  --- link. 
     Súvisiaci článok:  Ivanuška - syn pluku  --- link. 
    Kino Lumière  - program, info, online predpredaj vstupeniek...  --- link. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Ako sa opovažujete, Vladimír Mečiar? (píše Michal Havran)

Stal sa a ostáva najvýznamnejším klamárom povojnového Československa.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Pellegrini robí užitočného idiota tunelárom

Z Naďa sa stal predmet desiatok textov a v pozornosti je aj Balciarov majetok.

Blog Transparency International

Čo o morálke sudcov hovorí, keď kopírujú motivačné listy

Je to fakt veľa žiadať od sudcov, aby mali charakter neopisovať?


Už ste čítali?