reklama

Naučiť sa po rómsky? A prečo nie?

• Platí: Prindžáras ajse phurane te goďaver lava so manuša phenen: So buter čibenca džánas te vakerel, oda sam buter manušenca. •

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

 Je to takto: Te sikľárel románes? A soske te na? Prindžáras ajse phurane te goďaver lava so manuša phenen: "So buter čibenca džánas te vakerel, oda sam buter manušenca."
Alebo aj takto: Te naučinel pes románes? A soske na? "Veď furt placinel koda znamo purikano príslovie, že keci čiba džanas, tak ajcivar sám manuša."
O čo ide? O preklad nadpisu článku a perexu do rómčiny: Naučiť sa po rómsky? A prečo nie? "Veď stále platí staré známe príslovie, že koľko jazykov vieme, toľkokrát sme ľuďmi."
V prvom prípade ide o preklad do východoslovenského dialektu Rómov Romungerov, bez použitia porómčených slovenských slov. Dialekt Romungerov je u nás najrozšírenejšia rómčina už od dávnych čias Československa, pretože práve z výchdného Slovenska pochádza najviac Rómov, ktorí dodnes obývajú ako Slovenskú republiku, tak i Českú republiku. 
V druhom prípade ide o preklad do jednoduchej rómčiny z východného Slovenska, ktorú tam dnes používajú hlavne mladí ľudia, preklad je so slovenskými a poslovenčenými výrazmi.
Lenže - ani jeden, ani druhý preklad nie je presným prekladom uvedeného do rómčiny. Rómčina totiž veľa slov nemá, alebo má slová, ktoré sú v slovenskom preklade mierne iné. Takže to, čo je v prvom aj v druhom prípade napísané po rómsky, v presnejšom, doslovnom slovenskom preklade znamená:
Naučiť sa po rómsky? A prečo nie? Poznáme staré a múdre slová, čo (ktoré) ľudia hovoria: "Čím viac jazykmi vieme rozprávať, tým viac sme ľuďmi." 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
• Rómske deti v škole (ilustračná fotografia). • (• Foto: Jiří Kopáč. Zdroj: www.denik.cz •)
• Rómske deti v škole (ilustračná fotografia). • (• Foto: Jiří Kopáč. Zdroj: www.denik.cz •) 

Rómsky jazyk a rómske dialekty na Slovensku

 "Rómovia, žijúci na Slovensku, sa členia na štyri základné vetvy. Každá vetva má svoj vlastný dialekt. Ale stále sú základné slová, výrazy, ktoré sú rovnaké či podobné v každom alebo vo väčšine rómskych dialektov. Odlišujú sa iba koncovkami alebo prízvukom pri výslovnosti slova. Ale jednotný rómsky jazyk neexistuje," vysvetľuje Roman Baláž, môj priateľ - neprofesionálny rómsky spisovateľ, autor predovšetkým poviedok, ale i poézie, a uvádza príklady: "Mnohé rómske slová majú niekoľko významov. Napríklad slovo 'dade' - po slovensky otec - sa používa na oslovenie otca, ale zároveň aj na oslovenie malého chlapca, dieťatko mužského pohlavia: 'dade,' 'dadečko.' Samozrejme, aj v rómčine sú slová, ktoré majú niekoľko významov - a tie sa odlišne používajú v rôznych dialektoch. Tieto slová a ich rôzny význam v dialektoch sú však Rómom všeobecne známe. Kvôli správnemu pochopeniu sa ale v reči mimo domu alebo rodu radšej nepoužívajú a sú nahrádzané slovenským výrazom." Ako príklad priateľ Roman uvádza slovenské slovo 'okno,' alebo 'oblok' - v rómskom jazyku 'chev.' Ale výrazom 'chev' sa v rómskych dialektoch označuje okrem okna aj otvor, diera alebo ženský pohlavný orgán. To má za následok, že toto slovo sa často v od seba odlišných dialektoch nahrádza slovenským slovom 'okno,' 'oblok.' "Ak teda chceme, aby niekto otvoril okná, nepovieme 'phraven e cheva,' ale 'phraven e blaka,' alebo 'phraven e okny' - doslovne 'otvorte okná' alebo 'otvorte obloky,'" vraví Roman a dodáva, že v rómčine sa v ostatnej dobe často používajú i porómčené slovenské slová a slovné spojenia: "Nové generácie Rómov to preberajú ako materinský rómsky jazyk. Povedia 'otvorinen e okny' - ale s pôvodným rómskym 'phraven e cheva' to už nemá nič spoločné." Zaujímavé je, že sa rómsky jazyk nevyvíja samostatne, vlastným smerom, ale preberá nové, moderné výrazy z jazyka majoritnej spoločnosti. A ak, tak sa nanajvýš zmení v týchto slovách koncovka a prízvuk - a to s ohľadom na používanie dialektu, ovplyvneného nárečím majoritnej spoločnosti, žijúcej na danom území. Preberanie slov z iných jazykov ale nie je príznačné len pre rómčinu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rómske vetvy na Slovensku a ich dialekty

 Na Slovensku žijú štyri základné, počtom obyvateľov najrozšírenejšie skupiny Rómov:
 1. Rumungre, respektíve Rumungero alebo Slovačike Roma
Rumungre tvoria najpočetnejšiu skupinu Rómov na Slovensku. Vo svojom dialekte používajú najviac slovenských alebo poslovenčených slov, ale často sa v ich jazyku vyskytujú aj maďarské či z maďarského jazyka porómčené výrazy. Vychádza to z ich približne tristoročného spolužitia so slovenskou a s uhorskou majoritou. Toto spolužitie sa odrazilo aj v pôvodných rómskych tradíciách, vo zvykoch, dokonca aj v hudbe, pretkanej slovenským a maďarským folklórom. Rumungere na Slovensku hovoria tromi dialektami: východoslovenským, stredoslovenským a západoslovenským dialektom.
 2. Vlašskí, olašskí Rómovia, respektíve Vlachi
Títo hovoria vlašskými dialektmi, v ktorých najviac prebratých slov pochádza z rumunského jazyka a tiež z jazykov balkánskych krajín. Ich zvyky, tradície a hodnoty sú pôvodné a prísne dodržiavané. Dodnes uzatvárajú manželstvá iba v rámci vetvy a s inými Rómami udržiavajú len zdvorilostné a obchodné kontakty. Vlachi hovoria dvomi základnými dialektami: severným (Srbsko, Moldavsko) a južným dialektom (Turecko, Balkán).
 3. Ungikro Roma alebo maďarskí Rómovia
Hovoria južnými dialektmi, takmer všetky ich prebraté slová pochádzajú z maďarského jazyka. Ich spôsob života je podobný Rumungrom - slovenským Rómom, avšak ich kultúrne prvky sú ovplyvnené maďarskou majoritou. Na územie dnešného Slovenska sa dostali z území, ktoré kedysi patrili Uhorsku, neskôr Maďarsku.
 4. Sinti, respektíve Sintovia alebo Nemcikáne
Je to početne najmenej sa vyskytujúca skupina Rómov, žijúcich na Slovensku. V dialekte Sintov sa používajú v prebratých slovách najčastejšie germánske výrazy. Ich dialekt sa v najväčšej miere líši od ostatných rómskych dialektov, používaných na Slovensku. V dodržiavaní tradícií a zvykov sú Sinti podobne prísni a dôslední tak, ako vlašskí Rómovia. U Sintov platia prísne pravidlá správania sa, obliekania sa, dokonca mnohé veci, ale i jedlá, zamestnania a podobne označujú, považujú za nečisté - teda za 'prásto.' Za nečistého môže byť vyhlásený aj jednotlivec či celá domácnosť, dokonca i rod, ak sa dopustí niečoho nečistého. To so sebou prináša rôzne vážne následky. Vždy o tom rozhoduje "rada starších," ktorá môže následne veľmi hanlivé, potupné označenie 'prásto' aj zrušiť.
Najrozšírenejší a zároveň aj najzrozumiteľnejší dialekt, používaný na Slovensku aj v Česku, je východoslovenský dialekt Romungerov. Je to dané tým, že skupina tejto vetvy Rómov z východného Slovenska bola najchudobnejšia a jej členovia vždy museli za obživou migrovať. Tak sa ich dialekt rozšíril po území celého bývalého Československa a rozumejú mu aj ostatní Rómovia z iných vetiev, pretože Romungre sa na novom území, kam prišli, pridružovali k tamojším, už dlhšie alebo dlhodobo usadeným Rómom. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Rómske dievčatko v školskom záujmovom krúžku. •
• Rómske dievčatko v školskom záujmovom krúžku. • (zdroj: • Foto: Martin Droppa •)

 Prečo o tom píšem? Pretože od začiatku októbra 2019 je na Slovensku - v Prešove - možné študovať kodifikovaný rómsky jazyk a literatúru. Prešovská univerzita v Prešove v tomto akademickom roku otvorila nový študijný program: rómsky jazyk a literatúra. Cieľom programu je príprava kvalifikovaných učiteľov a pokrytie neustále sa zvyšujúcej potreby vzdelávacieho procesu rómskej národnostnej menšiny. Rómsky jazyk a literatúru na Prešovskej univerzite v Prešove aktuálne už študuje deväť študentiek a študentov. 
 Prešovská univerzita v Prešove má v oblasti rómskych štúdií niekoľkoročné skúsenosti. Tie vyústili v roku 2011 do vzniku Ústavu rómskych štúdií, ktorý je aktuálne súčasťou Centra jazykov a kultúr národnostných menšín Prešovskej univerzity. Ústav sa orientoval predovšetkým na vedecko-výskumnú činnosť, pričom pedagogická činnosť tvorila len doplnkovú časť jeho aktivít. "Pokračovaním tohto trendu na Prešovskej univerzite bola snaha akreditovať aj samostatný študijný program. Ale výrazným administratívnym obmedzením v tomto smere bola absencia nielen identického alebo podobného programu na inej vysokej škole na Slovensku, ale i absencia samostatného študijného oboru romológia alebo romistika," priblížil dôvody vzniku programu Alexander Mušinka - antropológ Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. 
 "Vzhľadom na tradíciu národnostného školstva na našej univerzite sme sa rozhodli pripraviť a predložiť na akreditáciu študijný program pedagogického zamerania rómsky jazyk a literatúra v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov. Aktuálne v tomto smere poskytujme vzdelávanie pre maďarskú, rusínsku a ukrajinskú národnostnú menšinu," ozrejmil realizáciu zámeru Peter Kónya - rektor Prešovskej univerzity, potešený tým, že v minulom roku sa univerzite podarilo tento študijný program akreditovať a následne spustiť výučbu už v tomto aktuálnom akademickom roku. 
 Zámerom tejto univerzitnej aktivity je príprava učiteľov, ktorí budú schopní kvalifikovane vyučovať rómsky jazyk na základných a na stredných školách na Slovensku, ako aj snaha pokryť stále sa zvyšujúce potreby vzdelávacieho procesu a potreby, vychádzajúce z praxe. Akreditácia nového študijného programu je výsledkom práce nielen akademického prostredia na Prešovskej univerzite, v rámci ktorého bol pripravený komplexný akreditačný spis, ale aj aktivít Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. "Je dôležité, že v prostredí východného Slovenska sa po tridsiatich rokoch od Nežnej revolúcie začnú učiť a pripravovať pedagógovia práve pre potreby regionálneho školstva. Ovládanie štandardizovanej rómčiny neposlúži len ako predmet výuky, ale aj ako vhodný prostriedok pre kvalitnejšiu výučbu a kontakt školy s rodinami rómskych detí. Za tento dôležitý krok treba poďakovať ako rektorovi Prešovskej univerzity profesorovi Petrovi Kónyovi, tak i doktorovi Alexandrovi Mušinkovi," povedal pri otvorení študijného programu rómsky jazyk a literatúra v Prešove Peter Krajňák - štátny tajomník slovenského ministerstva školstva. 
 Nový študijný program si v tomto akademickom roku zvolilo deväť študentov študentiek. Ich motivácia a dôvody sú rôzne. "Tento odbor som sa rozhodla študovať preto, lebo si chcem prehĺbiť poznatky z teórie, hlavne z kodifikovaného rómskeho jazyka, ale i z histórie rómskeho etnika, ktorá je veľmi bohatá. Tiež si myslím, že mi to uľahčí uplatniť sa na trhu práce," hovorí Natália Frencová, ktorá nateraz pracuje v metodicko-pedagogickom centre na národnom projekteŠkola otvorená všetkým. Jej slová doplnila Mária Balogová, ktorá si myslí, že jej štúdium uľahčí život v rómskej komunite, ako aj pri práci s deťmi a s mládežou, pretože pôsobí ako dobrovoľníčka a radkyňa v skautingu. "Štúdium rómskeho jazyka mi odporučila riaditeľka školy, na ktorej pôsobím, aby som získal kvalifikáciu a mohol vykonávať pedagogickú činnosť na škole," priblížil svoju motiváciu Martin Mišenko z Rakús, ktorý pracuje na strednej škole ako majster odborného výcviku v odbore výroba konfekcie, a priznal, že kodifikovaná rómčina je oveľa náročnejšia, než hovorová. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Alexander Mušinka •
• Alexander Mušinka • (zdroj: • Foto: Gabriel Kuchta / Deník N. Zdroj: wwwdennikn.sk •)

Ide o prvý pokus svojho druhu u nás

  Na záver nedlhý autorský rozhovor k téme s doktorom Alexandrom Mušinkom. 

 Pre koho hlavne je štúdium kodifikovanej rómčiny určené? 
"Pre všetkých záujemcov o rómsky jazyk, literatúru a reálie. Ide primárne o ľudí, ktorí majú záujem v budúcnosti učiť rómsky jazyk v základných a stredných školách. Avšak s uvedenou špecializáciou sa dokážu uplatiť v ďaleko širšej sfére - podobne ako so slovenčinou: v štátnej správe a v samospráve, v médiách, v kultúrnych inštitúciách, vo vede a podobne. Samozrejme - primárne v prostredí, kde sú prítomní Rómovia alebo rómske témy."
 Čo všetko sa v rámci štúdia už vyučuje a bude sa vyučovať? 
"Všetko, čo sa vyučuje štandardne aj v iných jazykových špecializáciách. Všetky predmety z jazyka, z literatúry, dejiny, reálie. Samozrejme - so zameraním na Rómov, ale v širšom interdisciplinárnom kontexte. Je to štandardný učebný obor 'Učiteľstvo všeobecne vzdelávacích predmetov,' takže v tomto smere nejede o nič 'unikátne.' Unikátne je iba to, že v prípade Rómov ide o prvý pokus svojho druhu u nás."
 O aké štúdium ide, koľko rokov trvá? 
"Zatiaľ je to bakalárske štúdium, ktoré trvá tri roky. Následne bude možné pokračovať v magisterskom štúdiu, čo sú ďalšie dva roky. Plánujeme v budúcnosti ešte pripraviť aj doktorandské štúdium a takzvané rozširujúce štúdium - a to pre tých absolventov. ktorí už majú ukončené iné pedagogické vzdelanie, ale chceli by si ho rozšíriť o špecializáciu na rómsky jazyk a rómsku literatúru."
 Môžu sa absolventi tohto štúdia uplatniť aj v zahraničí, dajme tomu v Českej republike? 
"V určitých oblastiach áno. Neviem, aká je legislatíva v Českej republike ohľadom akceptácie pedagogických zamestnancov, ale v princípe v tom veľký problém nevidím. Ale to je skôr otázka, ktorú treba smerovať na české ministerstvo školstva."
 Súvisiaci článok: Rómske deti idú zo školy --- link. 
______
 V rubrike 'moja poézia a próza' som zverejnil novú báseň: bezsenná izba --- link. 

Martin Droppa

Martin Droppa

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  816
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Novinár, reportér, fotoreportér s viac než 35-ročnou praxou: Liptov, SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň; prevažne "na voľnej nohe." Mám rád literatúru, film, umenie, hudbu, prírodu, históriu II. svetovej vojny, objavovanie, Francúzsko, Poľsko a Sever. Som veľmi veľkým fanúšikom skupinyPink Floyd --- link.Na SMEblog blogujem od 2. 9. 2016.Žijem v Liptove.Kontakt: droppa.martin zavináč gmail.comMôj blog na webe Denníka N:Martin Droppa - Blog N --- link.Nájdete ma i v sieti Facebook:Martin Droppa --- link.Autor mojej profilovej fotografie:© Foto: Matúš Mydliar. Zoznam autorových rubrík:  fotografie ~ reportáž, žánrovéfilmy a kinematografiahudbafotografienezaradenévýtvarné umenieliteratúrasúkromnémoja poézianovinárske žánremoja próza

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

88 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

75 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu