• Na Slovensku existuje jedna obrovská nelegálna, čierna skládka odpad(k)ov, o ktorej síce všetci asi vieme, ale málokto si ju všíma. Určite jej väčšie či menšie časti nikto nenahlasuje prostredníctvom rôznych aplikácií, napríklad tej s názvom TrashOut. Pochybujem o tom, že by sa táto skládka stala predmetom pravidelného cvičenia Cross-Fit * v exteriéroch prírody, v teréne. Určite na ňu - teda na jej lokálne časti, roztrúsené skutočne po celom Slovensku - nikto neupozorňuje samosprávy ani vlastníkov či správcov pozemkov, na ktorých sa nachádza. Tú skládku tvoria milióny "drobností," povyhadzovaných hlavne popri našich cestách, ale aj v prírode: poza dediny a mestá, v priekopách - garádoch, na miestach, kde sa zvykneme v prírode (v lese, pri rieke) rekreovať, kde odpočívame. Veď sa na to pozrime: Tam pet-fľaša, hentam pet-fľaša, hentam plechovka od nápoja, tam plechovka od nápoja, tamto zas nelegálne ohnisko po opekačke v prírode a v ňom napchaté použité alobalové fólie (ale aj použité, plné detské plienky, i obhorené menštruačné vložky a v ohni spečené pet-fľaše, plechovky od piva). Inde nájdeme hŕbku či hŕbu vyhodených nepotrebností - pretože nejaký chrapúň robil upratovanie v garáži alebo v pivnici alebo renovoval kúpeľňu. Za záhumienkami našich dedín s vymydlenými euronámestíčkami vidíme povyhadzovaný odpad zo záhrad, aj rozmlátené sklá a rámy z parenísk, plastové fólie. Veľmi dobre to badať napríklad z vlaku, keď cestujete hlavne na jar. Samotnou kapitolou sú odpočívadlá pri našich cestách a diaľniciach. Sú obsypané, zavalené odpadkami od vodičov a posádok áut. A to nechcem písať o tonách ohorkov z cigariet, ani o krabičkách od cigariet, o obaloch zo sladkostí či slaností, ktorými sú posiate naše verejné priestranstvá a ich zákutia, okolia všetkých chodníkov - a nielen v mestách. V súčte všetky tieto odpadky po celom Slovensku, ktoré spomínam, určite dosahujú úctyhodnú váhu desaťtisícov ton. To nie je zanedbateľné. Ale - čo sa s takýmto odpadom, s takýmito odpadkami stane? Vo väčšine prípadov nič. Plechovky, nezálohované sklenené fľaše, pet-fľaše, mikroténové vrecká, igelitky... aj iné odpad(k)y v priekopách pri našich cestách, za dedinami, na odľahlých miestach za mestami... zarastú trávami, zasype ich lístie, zapadnú snehmi, vnoria sa do zeme - nespozorované. Vari nikto ich neregistruje, nezaoberá sa nimi - a nikto nemá čas, energiu, peniaze a napokon ani chuť na to, aby túto najväčšiu slovenskú čiernu, nelegálnu megaskládku (z)likvidoval. •
• Slovensko je doslova zavalené, priam zaplavené odpadkami, ako keby nejakou neutíchajúcou odpadkovou vlnou tsunami. Táto naša najväčšia čierna skládka odpadu, roztiahnutá naozaj po celej krajine, nikoho (kdeže štát!) nezaujíma a nikto jej nevenuje pozornosť. Zvykli sme si na to, že nás vôbec neprekvapí a nepohorší pohľad na auto, idúce pred nami, z ktorého okna ktosi vyhodí prázdnu plastovú fľašu alebo plechovku od nápoja, ohorok z cigarety, obal z cukríkov... Patrí to k slovenskému koloritu a tradíciám - tak ako halušky s bryndzou alebo trávnica na festivale vo Výchdnej. Jednoducho - boli sme, sme a navždy budeme bordelári, prasce, zasviňujúce svoju vlasť. Pomaly na každom krtinci máme osadený dvojkríž slotovskej účelovej pseudosamostatnosti a pred budovou Slovenskej národnej rady máme dankovský samosvojstojný stožiar - ale pod tými dvojkrížmi pomýlenej národnej hrdosti a pod tým bleskozvodom márnosti máme hlavne neporiadok, svinčík, odpadky, smeti, špinu, smrad... - v ktorých sa asi tak výborne cítime. •
• Tak si tu žijeme - v odpadkoch a v špine. Mnohí z nás, asi väčšina tých, ktorí majú vysoko nad tridsať, sú naďalej mentálne ukotvení, ukotvené v socializme. Na druhej strane hlavne naši mladí chcú mať slušné Slovensko (čo by bolo fajn), ale takmer nič nehovoria o čistom Slovensku. Môžeme kritizovať - aj na plné ústa kritizujeme - všetko, čo sa nám na Slovensku nepáči, ale to je asi tak všetko, na čo sa z nášho pohodlia zmôžeme. •
• Článok je doplnený fotografiami, ktoré som nasnímal na asi 200-metrovom úseku pri jednej z frekventovaných slevenských štátnych ciest mimo uzavretej obce. Odpadky, ktoré som pri ceste našiel, som, samozrejme (pre niekoho možno nepochopiteľne), vyzbieral, vytriedil do separovaného zberu, a čo sa nedalo separovať, to som vyhodil do nádoby na náš komunálny odpad. Viac som v tomto pre Prírodu spraviť nemohol. •