Najväčšia čierna skládka odpadu

Autor: Martin Droppa | 7.10.2019 o 14:41 | Karma článku: 5,24 | Prečítané:  2038x

  Je to skládka viditeľná, ale málokto si ju všíma. Všetci o nej vieme, ale nikto sa ňou nezaoberá. A nikto ju ani nechce navždy odstrániť.  

 Na Slovensku existuje jedna obrovská nelegálna, čierna skládka odpad(k)ov, o ktorej síce všetci asi vieme, ale málokto si ju všíma. Určite jej väčšie či menšie časti nikto nenahlasuje prostredníctvom rôznych aplikácií, napríklad tej s názvom TrashOut. Pochybujem o tom, že by sa táto skládka stala predmetom pravidelného cvičenia Cross-Fit v exteriéroch prírody, v teréne. Určite na ňu - teda na jej lokálne časti, roztrúsené skutočne po celom Slovensku - nikto neupozorňuje samosprávy ani vlastníkov či správcov pozemkov, na ktorých sa nachádza. Tú skládku tvoria milióny "drobností," povyhadzovaných hlavne popri našich cestách, ale aj v prírode: poza dediny a mestá, v priekopách - garádoch, na miestach, kde sa zvykneme v prírode (v lese, pri rieke) rekreovať, kde odpočívame. Veď sa na to pozrime: Tam pet-fľaša, hentam pet-fľaša, hentam plechovka od nápoja, tam plechovka od nápoja, tamto zas nelegálne ohnisko po opekačke v prírode a v ňom napchaté použité alobalové fólie (ale aj použité, plné detské plienky, i obhorené menštruačné vložky a v ohni spečené pet-fľaše, plechovky od piva). Inde nájdeme hŕbku či hŕbu vyhodených nepotrebností - pretože nejaký chrapúň robil upratovanie v garáži alebo v pivnici alebo renovoval kúpeľňu. Za záhumienkami našich dedín s vymydlenými euronámestíčkami vidíme povyhadzovaný odpad zo záhrad, aj rozmlátené sklá a rámy z parenísk, plastové fólie. Veľmi dobre to badať napríklad z vlaku, keď cestujete hlavne na jar. Samotnou kapitolou sú odpočívadlá pri našich cestách a diaľniciach. Sú obsypané, zavalené odpadkami od vodičov a posádok áut. A to nechcem písať o tonách ohorkov z cigariet, ani o krabičkách od cigariet, o obaloch zo sladkostí či slaností, ktorými sú posiate naše verejné priestranstvá a ich zákutia, okolia všetkých chodníkov - a nielen v mestách. V súčte všetky tieto odpadky po celom Slovensku, ktoré spomínam, určite dosahujú úctyhodnú váhu desaťtisícov ton. To nie je zanedbateľné. Ale - čo sa s takýmto odpadom, s takýmito odpadkami stane? Vo väčšine prípadov nič. Plechovky, nezálohované sklenené fľaše, pet-fľaše, mikroténové vrecká, igelitky... aj iné odpad(k)y v priekopách pri našich cestách, za dedinami, na odľahlých miestach za mestami... zarastú trávami, zasype ich lístie, zapadnú snehmi, vnoria sa do zeme - nespozorované. Vari nikto ich neregistruje, nezaoberá sa nimi - a nikto nemá čas, energiu, peniaze a napokon ani chuť na to, aby túto najväčšiu slovenskú čiernu, nelegálnu megaskládku (z)likvidoval.  

 Slovensko je doslova zavalené, priam zaplavené odpadkami, ako keby nejakou neutíchajúcou odpadkovou vlnou tsunami. Táto naša najväčšia čierna skládka odpadu, roztiahnutá naozaj po celej krajine, nikoho (kdeže štát!) nezaujíma a nikto jej nevenuje pozornosť. Zvykli sme si na to, že nás vôbec neprekvapí a nepohorší pohľad na auto, idúce pred nami, z ktorého okna ktosi vyhodí prázdnu plastovú fľašu alebo plechovku od nápoja, ohorok z cigarety, obal z cukríkov... Patrí to k slovenskému koloritu a tradíciám - tak ako halušky s bryndzou alebo trávnica na festivale vo Výchdnej. Jednoducho - boli sme, sme a navždy budeme bordelári, prasce, zasviňujúce svoju vlasť. Pomaly na každom krtinci máme osadený dvojkríž slotovskej účelovej pseudosamostatnosti a pred budovou Slovenskej národnej rady máme dankovský samosvojstojný stožiar - ale pod tými dvojkrížmi pomýlenej národnej hrdosti a pod tým bleskozvodom márnosti máme hlavne neporiadok, svinčík, odpadky, smeti, špinu, smrad... - v ktorých sa asi tak výborne cítime.  

 Tak si tu žijeme - v odpadkoch a v špine. Mnohí z nás, asi väčšina tých, ktorí majú vysoko nad tridsať, sú naďalej mentálne ukotvení, ukotvené v socializme. Na druhej strane hlavne naši mladí chcú mať slušné Slovensko (čo by bolo fajn), ale takmer nič nehovoria o čistom Slovensku. Môžeme kritizovať - aj na plné ústa kritizujeme - všetko, čo sa nám na Slovensku nepáči, ale to je asi tak všetko, na čo sa z nášho pohodlia zmôžeme.  
 Článok je doplnený fotografiami, ktoré som nasnímal na asi 200-metrovom úseku pri jednej z frekventovaných slevenských štátnych ciest mimo uzavretej obce. Odpadky, ktoré som pri ceste našiel, som, samozrejme (pre niekoho možno nepochopiteľne), vyzbieral, vytriedil do separovaného zberu, a čo sa nedalo separovať, to som vyhodil do nádoby na náš komunálny odpad. Viac som v tomto pre Prírodu spraviť nemohol. 

     * Rudolf Pado:  Pouličný Cross-Fit  --- link.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Koho a prečo si Trnka tajne nahrával na prokuratúre?

Informáciu potvrdil aj Daniel Lipšic.

Stĺpček Petra Schutza

To, že SDKÚ bránila Bubeníkovú, je ďalší kamienok do obrazu skazenosti strany

Správanie Mikloša nie je vierohodné.


Už ste čítali?