Vzácnosti i kuriozity z nášho filmu

Autor: Martin Droppa | 19.9.2019 o 20:40 | Karma článku: 1,58 | Prečítané:  175x

 V ére digitálneho kina sa pre Slovenský filmový ústav stala digitalizácia nášho kinematografického dedičstva nevyhnutnosťou.  

  Už v pondelok 23. septembra 2019 sa vo Filmotéke Kina Lumière začne dlhodobá prehliadka našich digitálne reštaurovaných filmov s názvom

Digitálne kino 1955 – 1975 

ktorá prinesie na strieborné plátno známeho bratislavského kina pozoruhodné krátke filmy i mnohé rarity z archívnych zbierok Slovenského filmového ústavu. Zámerom prehliadky je predstaviť diela v ich digitálne reštaurovanej podobe, pričom viaceré z nich takto uvidí verejnosť v kine vôbec prvý raz. Prvé pásmo v Kine Lumière na Špitálskej ulici číslo 4 v Bratislave uvedie filmy z rokov 1955 až 1958;  projekcia sa začne o 18:15 hodine. 

 V ére digitálneho kina sa pre inštitúcie filmového dedičstva stala digitalizácia kinematografických diel nevyhnutnosťou. Na túto požiadavku doby zareagoval aj Slovenský filmový ústav, ktorý v roku 2014, vďaka národnému projektu Digitálna audiovízia - spolufinancovaného z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja - vybudoval a sprevádzkoval pracovisko na digitalizáciu audiovizuálnych diel z ich 35-milimetrových a 16-milimetrových filmových pásov. Odvtedy v ňom digitalizuje a digitálne reštauruje vzácne slovenské audiovizuálne dedičstvo. Prehliadka Digitálne kino 1955 – 1975 vo Filmotéke Kina Lumière, ktoré v súčasnosti ako jediné kino na Slovensku cieľavedome uvádza filmy z ich pôvodných 35-milimetrových nosičov, má za cieľ upozorniť na potrebu digitalizovania filmov a predstaviť vybrané krátke diela, ktoré prešli týmto procesom. Okrem toho je cieľom prehliadky predstaviť divákom žánrovo i umelecky veľmi hodnotné a zaujímavé diela našej kinematografie. Mnohé z nich sú celkom neznáme alebo zabudnuté v čase.  
 „Takúto rozsiahlejšiu prehliadku pripravil Slovenský filmový ústav prvýkrát a jej zámerom je predstaviť kinematografické diela v ich digitálne reštaurovanej podobe, pričom viaceré z nich budú takto uvádzané v kine na verejnosti vôbec po prvý raz,“ hovorí odborný znalec a zostavovateľ prehliadky Marián Hausner - riaditeľ Národného filmového archívu Slovenského filmového ústavu - a vysvetľuje: „Z digitálnych kópií bude uvedených spolu až šesťdesiat päť filmov v desiatich chronologicky komponovaných programoch. Len treba zdôrazniť, že digitálne kópie kinematografických diel nenahrádzajú ich pôvodné filmové nosiče, iba rozširujú možnosti širokého sprístupňovania filmového dedičstva verejnosti.“   
   
  Uputávka na film  Tatranský národný park   (1:03 minúta).    

 Jednotlivé filmové pásma sú do programu Kina Lumière zaradené raz mesačne, radené sú podľa rokov ich vzniku. Tvoria ich najmä dokumentárne, ale i animované a reklamné filmy, pod mnohými z nich sú podpísaní významní slovenskí filmoví tvorcovia. „Pri zostavovaní pásiem nám išlo o čo najväčšiu rôznorodosť, a to v každom smere. V rámci prehliadky bude možné vidieť špičkové diela, napríklad Poznačení tmou Štefana Uhra, Fotografovanie obyvateľov domu Dušana Trančíka alebo Majstrovstvá sveta Milana Černáka, ale aj tie, čo by sa mohli označiť za kuriozity, ako sú filmové reklamy alebo dobové upútavky na hrané filmy,“ hovorí Marián Hausner a dopĺňa, že „napríklad hneď v prvom programe diváci uvidia aj tri filmové reklamy, ktoré propagujú nákup elektrospotrebičov.“ V prvom pásme z rokov 1955 až 1958 bude premietnutých osem zaujímavých i vzácnych filmov: Jablko poznania od režiséra Vlastimila Herolda, Prvá brázda od Štefana Uhra, Trať voľná od Petra Solana, Myjavský muzikant od Ladislava Kudelku, Čo povie matka od Petra Schulhoffa,Tatranský národný park od Karola Skřipského, Horské slnko od Dimitrija Plichtu a Ľudia na vode od Martina Hollého. Ide o filmy, staré viac než šesťdesiat rokov.  
 „Výstavným priestorom pre filmový archív je kinosála. Premietanie filmov z ich tradičných filmových nosičov sa v súčasnosti udržiava iba na niektorých prestížnych filmových festivaloch a v inštitúciách, ktoré sa zaoberajú filmovým dedičstvom,“ pripomína Marián Hausner, ktorý upozorňuje aj na dôležitosť procesu digitalizácie: „Predmetom digitalizácie a digitálneho reštaurovania sú kinematografické diela a nie samotné filmové pásy, prípadne magnetické zvukové pásy, ktoré do digitalizačného procesu vstupujú. Avšak iba ich uchovávanie a filmová obnova umožňujú pokračovať vo filmových premietaniach a sú aj predpokladom digitalizácie kinematografických diel a ich projekcií v súčasných digitálnych kinách.“  
 Podrobnosti o filmoch v prvom pásme prehliadky :  Digitálne kino 1955 - 1958  - link. 
 Kino Lumière - program, informácie, online predpredaj vstupeniek... - link.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Ako sa opovažujete, Vladimír Mečiar? (píše Michal Havran)

Stal sa a ostáva najvýznamnejším klamárom povojnového Československa.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Pellegrini robí užitočného idiota tunelárom

Z Naďa sa stal predmet desiatok textov a v pozornosti je aj Balciarov majetok.

Cynická obluda

Z Božej vôle otrava

Fanatický sektár presvedčený, že biblické názory sú objektívnou realitou. Čo môže byť vtipnejšie?


Už ste čítali?