Bezcitnosť v sociálnej sieti

Autor: Martin Droppa | 17.9.2019 o 4:44 | Karma článku: 2,43 | Prečítané:  880x

  Sťažujeme sa, že je všade povrchnosť, bulvár, pachtenie sa za plytkými senzáciami, opisná agresivita, výslovné násilie aj číra bezcitnosť.  

 Sťažujeme sa na to všetko, a sťažujeme sa na oveľa viac, čo nám akože prekáža a nevyhovuje v tejto dobe internetu a sociálnch sietí, kde sa informácie o akejkoľvek - ale hlavne zlej, nešťastnej, tragickej udalosti šíria rýchlejšie než sa oná udalosť udeje alebo dokoná. Bulvár a postupná, stále masívnejšia a agresívnejšia bulvarizácia preniká do našich životov a obklopuje nás. Mnohí s tým nesúhlasia, nechcú sa tomu poddať - ale mienka, názor a hlavne zvrátenosť akýchsi zvrhlých ľudských potrieb sú silnejšie. Jedinci v spoločnosti hrubnú, stávajú sa stále agresívnejšími - a stále agresívnejšie sú aj reakcie okolia na to, čo sa deje. Sociálne siete, ten v podstate diabolský produkt internetu, k tomu, bohužiaľ, veľmi prispievajú.  
 Samozrejme - všetko je o ľuďoch a v ľuďoch. Sú ľudia (a mám dojem, že ich, bohužiaľ, stále rýchlo pribúda), ktorí bažia, túžia po každodennej dávke nejakej senzácie, najlepšie rámcovanej akoukoľvek tragédiou - podľa možnosti ľudskou. A sú ľudia, ktorí im to ochotne, doslova s radosťou, denne predložia, naservírujú:"Nech sa páči!"  To, že pri tom častokrát ide o konanie bezohľadné, neetické, netaktné, konanie, ktoré môže mnohým veľmi ublížiť - tak to už akosi nikoho nezaujíma. Nezapadá to totiž do dobre vychodených koľají spomenutej bulvarizácie verejného priestoru a jej veľmi negatívnych vplyvov na naše životy.  

 Opíšem príbeh, ktorý sa skutočne stal - a nie je jediný, v podstate takmer denne nájdeme prostredníctvom internetu a správ, ktoré sa k nám dostanú, aj keď o ne vôbec nestojíme, takých príbehov desiatky, ak nie stovky. Podrobnosti, mená ani presný opis udalosti neuvediem - na jednej strane totiž nechcem jatriť niečie ťažké rany od či do života, na strane druhej to nepovažujem za potrebné a podstatné, pretože ide "len" o ilustračný príklad toho, akí ľudia sú medzi nami a akých ľudí svojou bezcitnosťou "úspešne" oslovjú.  
 Stala sa dopravná nehoda. Čelne sa zrazili dva automobily. V jednom z nich zahynul človek. Na miesto nehody ihneď prišli (uvediem ich v abecednom poradí): hasiči, policajti, zdravotnícki záchranári. Každý bez odkladu robil svoju náročnú, zodpovednú, potrebnú prácu. Jeden z nich, volajme ho Ámos, podľa mňa bohužiaľ a celkom zbytočne, aj akúsi "nadprácu." Pán Ámos je správcom - administrátorom vlastnej, verejne dostupnej webstránky a stránky na sociálnej sieti. Pán Ámos neváhal a čo najskôr, najrýchlejšie zverejnil na svojej stránke fotografie havarovaných áut a text, z ktorého vyberám podstatné:
"Podľa zatiaľ neoficiálnych informácií, všetko nasvedčuje k tomu, že obeť dopravnej nehody úmyselne prešla s osobným autom do protismeru, za účelom čelnej zrážky (...) Čo bolo za takýmto konaním (uvedené celé krstné meno obete) už rieši polícia. Rodine vyslovujeme úprimnú sústrasť. (...) Nehoda si vyžiadala jednu obeť mladého vodiča. Jazdite opatrne!!!"
Pristavme sa hneď pri tomto úvodnom texte, akože správe. Kto dal právo a oprávnenie pánovi Ámosovi, aby zverejňoval neoficiálne informácie z miesta tragickej dopravnej nehody - a to pred uzavretím celého vyšetrovania nehody? Odpoveď je jednoduchá: Nikto. Kto dal právo a oprávnenie pánovi Ámosovi, aby písal o úmysle obete nehody? Nikto. Kto dal pánovi Ámosovi právo a oprávnenie zverejniť celé krstné meno obete nehody? Nikto. Alebo - spýtajme sa inak: Informoval pán Ámos pozostalých či rodinných príslušníkov obete nehody priamo z miesta nehody o tom, čo chce zverejniť na internete? Nuž - asi nie. A ak áno - dali mu k tomu súhlas? Pochybujem. Pochybujem i o tom, že pán Ámos priamo z miesta nehody kontaktoval pozostalých či rodinných príslušníkov obete nehody. To ani nebolo v jeho kompetencii. 

 Tým, že pán Ámos zverejnil celé krstné meno obete nehody, "dosiahol to," že ktokoľvek, kto si na verejnosti prečítal parte - smútočné oznámenie o úmrtí človeka - mohol si ho ľahko stotožniť s obeťou nehody: so samovrahom, ako sa dočítame ďalej. Už preto sa dá považovať konanie pána Ámosa za vrcholne neetické. Domnievam sa, že neexistujú pozostalí či príbuzní po zomrelej osobe, ktorí by na jej parte napísali, že spáchala samovraždu.  

 Poďme ďalej. Netrvalo dlho a ihneď sa v komentároch pod správou od pána Ámosa objavila otázka: "Kto to bol, neviete?" A vzápätí odpoveď - celé krstné meno i priezvisko obete. Zaujímavé - pán Ámos tento príspevok, ako administrátor, nevymazal. V košatej diskusii sa objavil aj iný príspevok - jedna pani poukázala na to, že zverejňovanie takýchto citlivých informácií aj s menom obete je neetické a 'určite by sa to nepáčilo nikomu, keby išlo o niekoho z jeho rodiny, z príbuzných.' Tento príspevok pán Ámos z diskusie odstránil. To už sa v diskusii otvorene, zo všetkých strán, hrnuli príspevky o tom, že obeť nehody chcela a úmyselne spáchala samovraždu. Do diskusie vstúpil aj pán, nazvime ho Richard. Pán Richard napísal: "Nemusí ísť o samovraždu, to ukáže až pitva, prípadne obhliadka vraku vozidla. Napríklad dostal infarkt." Na to pán Ámos reagoval veľmi podráždene: "Ste múdry, pán Richard, ak niekto zanechá list na rozlúčku, asi to predsa len bude samovražda, nemyslite?" Pán Richard sa ospravedlnil: "O tom liste som sa nedočítal, pochopte ma." 

 Teraz sa pristavme pri diskusii pod správou pána Ámosa. Ako je možné, že pán Ámos - správca, administrátor svojej webovej stránky a svojej stránky na sociálnej sieti, dovolil, pripustil, aby bolo zverejnené celé meno i priezvisko obete dopravnej nehody? A ako mohol dopustiť, pripustiť, súhlasiť s tým, aby sa verejne písalo o tom, že obeť nehody spáchala samovraždu? A - to hlavné - kto mu udelil súhlas, dal právo na to, aby verejnosť informoval o rozlúčkovom liste obete nehody? Nikto. A to všetko, pripomínam, pred ukončením oficiálneho vyšetrovania nehody, pred spísaním policajných a hlavne lekárskych záznamov a správ, pred oficiálnym upovedomením pozostalých a príbuzných obete.  
 Priznám sa, že všetko, čo opisujem a popisujem, vzbudilo vo mne na jednej strane prirodzenú ľútosť z tragédie, súcit s pozostalými - a na druhej strane vlnu odporu až hnusu z toho, ako ktosi, bez štipky empatie, súcitu, slušnosti, zato s prebytkom akejsi pomýlenej až zvrátenej túžby či čoho po pochybnej 'čítanosti' a 'senzácii,' po 'lajkoch' a 'emotikonoch' vždy a za každú cenu dokáže bez hanby a bezohľadne zneužiť tragédiu človeka a napokon i jeho najbližších. Skutočne je univerzálna bezohľadnosť to, čo mnohých denne napĺňa akousi prázdnou, tupou spokojnosťou? Prečo mnohí z nás denne "vyrábajú" také správy, ako pán Ámos, a verejne ich šíria - a prečo im mnohí a mnohé tlieskajú, doslova im to, s prepáčením, "žerú," ako sa vraví? Kde je tá ľudská slušnosť, ohľaduplnosť, takt, morálka, etika? A napokon - ale nie nakoniec! - kde je tá naša toľko prezentovaná kresťanská láska, kresťanský súcit, kresťanské porozumenie, pochopenie, pomoc...? Neviem, pýtam sa - čo si o tom myslíte?  

 Nechcem a nebudem ďalej moralizovať - veď úsudok nech si spravia čitateľky, čitatelia sami. Na záver - spravil som niečo iné: Oslovil som zodpovedné osoby na najvyšších potrebných inštitúciách, pod ktoré spadajú naši hasiči, naša polícia aj naše zdravotnícke záchranárske zložky (aj neštátne). Poslal som im zverejnenú správu od pána Ámosa, diskusiu k nej aj odkazy - linky na príslušnú webstránku a sociálnu sieť pána Ámosa. Požiadal som každého, nech sa k správe vyjadrí a nech mi odpovie na celkom jednoduchú otázku: Je alebo nie je konanie pána Ámosa v tomto prípade etické a profesionálne, prípustné? Všetky odpovede sa dajú zhrnúť do týchto konštatovaní: "S vyjadreniami pána Ámosa sa nestotožňujeme. Informácie o udalostiach, ktoré sú v našej pôsobnosti, vždy zverejňujeme podľa stanovených zásad s najväčším ohľadom na pozostalých." "Konanie pána Ámosa nebudeme komentovať. V našej spoločnosti komunikáciu s médiami, vrátane komunikácie na sociálnych sieťach, reguluje interná smernica, v zmysle ktorej môžu so všetkými médiami aj so sociálnymi sieťami komunikovať iba osoby na to oprávnené." "Konanie pána Ámosa jednoznačne považujeme za mimoriadne neetické." "Správa pána Ámosa je jeho súkromnou iniciatívou, ale považujeme ju za neetickú a neberúcu ohľad na pozostalých po obeti tragickej nehody."  
  A to je už naozaj všetko.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Ako sa opovažujete, Vladimír Mečiar? (píše Michal Havran)

Stal sa a ostáva najvýznamnejším klamárom povojnového Československa.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Pellegrini robí užitočného idiota tunelárom

Z Naďa sa stal predmet desiatok textov a v pozornosti je aj Balciarov majetok.

Cynická obluda

Z Božej vôle otrava

Fanatický sektár presvedčený, že biblické názory sú objektívnou realitou. Čo môže byť vtipnejšie?


Už ste čítali?