Staré, zlaté, krásne šesťdesiate

Autor: Martin Droppa | 9.9.2019 o 11:11 | Karma článku: 1,28 | Prečítané:  417x

  Zvykne sa vravieť, že v plodných šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia vznikli v našej kultúre jedinečné, možno najlepšie diela.  

 Určite je to pravda, netreba sa o tom explicitne presviedčať napríklad tým, že začnem v úvode tohto článku vymenúvať množstvo veľmi kvalitných a hodnotných literárnych diel, kníh, ktoré boli napísané a vyšli v šesťdesiatych rokoch. To isté platí o dramatických - divadelných dielach, dokonca - a nie v poslednom rade - aj o našej hudbe, či už popovej, bigbeatovej, ale i klasickej. Samozrejme - výnimkou nie je ani televízna tvorba a kinematografia: V šesťdesiatych rokoch XX. storočia vznikli v Československu zásadné, veľmi hodnotné filmy, ktoré sú dodnes neprekonané a patria do klenotnice nášho filmového umenia, a to s presahom aj do celej Európy i sveta (o čom svedčia napríklad naše oscarové filmy, či filmy nominované na Oscara, a filmy, ktoré zožali úspechy i ocenenia na premnohých prestížnych filmových festivaloch, prehliadkach a podujatiach hlavne v európskom zahraničí).    

 Treba napísať, že veľmi plodným a na mimoriadnu kvalitu hodnotným umeleckým dielam zo šesťdesiatych rokov XX. storočia u nás predchádzalo doslova obdobie temna, ktoré sa postupne začalo po komunistickom puči - prevrate vo februári 1948 a vyvrcholilo v podstate v celej dekáde, v rokoch päťdesiatych, keď vznikali prevažne "budovateľské diela" a pre umenie bolo príznačné to, že bolo čo najviac naplnené ideologicky poplatnými dielami; nielen v kinematografii. Výrazné "ozveny" tohto obdobia zasiahli i do šesťdesiatych rokov - a to predovšetkým v ideologickom cenzúrovaní mnohých diel a v tom, že veľa filmov bolo neraz ihneď po premiére stiahnutých z kinodistribúcie a uzavretých do trezorov; na dobrých dvadsať i viac rokov. Napríklad film Obchod na korze: Film získal Oscara, Ida Kamińska bola za výkon v ňom nominovaná na cenu Oscar za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe za rok 1966, film získal Veľkú cenu na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes (1965), dve ceny newyorských filmových kritikov (za najlepšiu réžiu a za najlepší cudzojazyčný film, 1966), Ida Kamińska získala cenu Zlatý glóbus (1967), film dokonca v roku 1965 získal aj Štátnu cenu Klementa Gottwalda pre Jána Kadára, Elmara Klosa, Jozefa Kronera a Idu Kamińsku). Napokon ale stačilo málo a jediné: režisér Ján Kadár v roku 1968 emigroval do USA a Obchod na korze sa dostal na index, medzi režimom zakázané. Proti filmu ostro, kriticky vystupoval Gustáv Husák, onedlho budúci prezident Československa. Na to, aby sa umelecké diela dostali na index, stačilo málo - napríklad, že niekto z ich tvorcov emigroval na Západ.   
 A treba napísať aj to, že už tridsiaty rok žijeme v slobodnej, demokratickej spoločnosti, v ktorej neplatí cenzúra, v ktorej je ústavne zaručená sloboda slova, že naši umelci zo všetkých umeleckých oblastí a ich smerov môžu slobodne tvoriť - bez obáv, že niekto bude ich diela cenzurovať a následne dokonca zakazovať ich predstavovanie na verejnosti. Treba na to myslieť, treba si to uvedomovať a treba si to vážiť, ale je potrebné aj stále za to bojovať - pretože nikde nie je napísané, vylúčené, že sa to 'pomaly plynúc k jednému dňu' nemôže otočiť, zvrtnúť do stavu neslobody - nielen umeleckej, tvorivej. Rôzne pokusy a snahy o to sme už v týchto tridsiatich rokoch zaznamenali. Spomeňme si napríklad na snahu Mariana Kotlebu (vtedy predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja) "odstaviť" Divadlo Štúdio tanca v Banskej Bystrici, spomeňme si na mnohé, prostredníctvom vládnej moci štátne zásahy do našich kultúrnych verejnoprávnych inštitúcií, ale aj na rôzne odvolávania "pre štátnu moc nepohodlných ľudí" na rôznych postoch v slovenských kultúrnych inštitúciách.  

•   •   •

 V dňoch od 10. do 12. septembra 2019 sa v Slovinskej kinematéke v Ľubľane predstaví blok  siedmich pozoruhodných slovenských krátkometrážnych diel zo 'zlatého obdobia' šesťdesiatych rokov XX. storočia, ktoré sa s úspechom predstavili už na viacerých zahraničných podujatiach s klasickými filmami. Pri príležitosti podujatia, príznačne nazvanom Dni česko-slovenského filmu diváci v Ľubľane - metropole Slovinska, uvidia aj tri slovenské celovečerné diela. V pásme krátkometrážnych filmov pod spoločným názvom Stopy experimentu v slovenskom krátkom filme  budú uvedené filmy Voda a práca (1963) Martina Slivku, Prišiel k nám Old Shatterhand (1966) Dušana Hanáka, Hr. Peklo (1967) Vlada Kubenka, Križovatky (1965) Ladislava Kudelku, Fotografovanie obyvateľov domu (1968) Dušana Trančíka, Oko (1968) Juraja Bindzára a 6,2 (1972) Milana Černáka. Tento výber vychádza z pásma filmov, ktoré sa minulý rok predstavili na prestížnom Medzinárodnom festivale krátkeho filmu v Oberhausene pri príležitosti 55. výročia vzniku Slovenského filmového ústavu a v apríli ich uviedlo medzinárodne etablované kino Tuškanac v Záhrebe - hlavnom meste Chorvátska, ležiacom na rieke Sáva, vtekajúcej do Dunaja.  

 „Výber filmov zachytáva najvýraznejšie stopy experimentovania v slovenskej krátkometrážnej tvorbe - predovšetkým 'zlatého obdobia' šesťdesiatych rokov, keď sa oslabilo politické zasahovanie a byrokratické riadenie umeleckej tvorby v znárodnenej československej kinematografii,“ hovorí Martin Kaňuch - kurátor programu zo Slovenského filmového ústavu - dodávajúc: „Prvýkrát od povojnového reštartu slovenského filmu v roku 1945 sa najmä u mladých filmových tvorcov začali prejavovať isté experimentálne tendencie; sledovať sa dajú najmä v dielach Dušana Hanáka, Juraja Jakubiska a Dušana Trančíka. Ale aj tvorcovia staršej generácie, dokumentaristi Vlado Kubenko, Ladislav Kudelka či Martin Slivka, začali hľadať iné možnosti práce s filmovým obrazom, hudbou či zvukom, začali objavovať možnosti, ako sa vyhýbať reprezentácii, rozprávaniu, ilustratívnosti.“   

 Súčasťou podujatia Dni česko-slovenského filmu budú aj projekcie troch celovečerných filmov. Premietnuté bude prelomové dielo československej kinematografie, film režiséra Štefana Uhra Slnko v sieti (1962): lyrický príbeh nesmelej lásky dvoch mladých ľudí autenticky zachytávajúci emocionálne dozrievanie súdobej mládeže. Pripravené sú aj dva filmy Juraja Jakubiska, a to podobenstvo o svete násilia, cynizmu a beznádeje, v ktorom ľudia prežívajú len vďaka princípu hry a filozofie radosti Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) a kritická tragikomédia Sedím na konári a je mi dobre (1989), rozprávajúca príbeh dvoch charakterovo rozdielnych priateľov a jedného dievčaťa bez domova. Každý z nich sa krátko po skončení II. svetovej vojny snaží svojím spôsobom - a aj svojsky - naplniť predstavu o šťastí.  
 Slovinská kinematéka v Ľubľane vznikla v roku 1996 so zámerom napĺňať vzdelávacie a kultúrne poslanie v oblasti kinematografie. Na týchto princípoch je postavený i program jej kina: uvádza cykly, retrospektívy v spolupráci s medzinárodnými inštitúciami. Podujatie Dni česko-slovenského filmu Slovinská kinematéka v Ľubľane organizuje spolu so Slovenským filmovým ústavom a s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Ľubľane. Lektorsky a odborne ho uvedie Kristína Aschenbrennerová z Národného kinematografického centra Slovenského filmového ústavu. Podujatie bude dôstojne reprezentovať našu kinematografiu.  

•   •   •

 Okrem prezentácie klasických slovenských diel v Slovinskej kinematéke v Ľubľane sa v septembri predstaví slovenský krátkometrážny film Milana Černáka Majstrovstvá sveta (1970) v parížskej kinematéke La Cinémathèque du Documentaire. Film bude uvedený v rámci programového cyklu Plus vite, plus haut, plus fortvenovaného dokumentárnym filmom s tematikou športu. Projekcia snímky, ktorá zachytáva majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970 vo Vysokých Tatrách, sa uskutoční 21. septembra 2019. Na podujatí bude režisér filmu Milan Černák a strihačka filmu Margita Černáková. Národné kinematografické centrum SFÚ na ňom zastúpi Kristína Aschenbrennerová. 
       Súvisiaci článok:  Maestro a Spalovac  --- link.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?