Uhorková sezóna č. 4

Autor: Martin Droppa | 10.8.2019 o 15:25 | (upravené 10.8.2019 o 21:51) Karma článku: 1,26 | Prečítané:  407x

  Bloger nemá uhorkovú sezónu. Dnes ponúkam pestrejší výber mojich postrehov - o Veľkom M. aj o drogách, aj o zeleni v mestách.  

 Vraví sa, že letné prázdniny sú pre novinárov, médiá, uhorkovou sezónou. Pokúsim sa tú tohtoročnú občas vyplniť tým, čo ma zaujalo - a zľahka to okomentovať.  

  Nečakaný návrat Veľkého M.  

 Bolo to v stredu 30. septembra 1998 - tri dni po prelomových voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Voľby síce zas vyhralo Hnutie za demokratické Slovensko na čele s V. M. (Veľký M.), ale každému, aj jemu, bolo jasné, že sa Veľkému M. nepodarí zostaviť vládu. Jeho Hnutie získalo "až" 27 % hlasov, ale jeho vládni partneri pohoreli: Združenie robotníkov Slovenska Jána Ľuptáka sa do parlamentu nedostalo a Slovenská národná strana Jána Slotu nezískala ani 10 % hlasov. S Veľkým M. už nikto nechcel ísť do politiky, ani do vlády. A tak Veľký M. využil priazeň jemu naklonenej vtedajšej Slovenskej televízie, vystúpil pred národom v live-programe Ako ďalej, pán premiér - a tam odrapoval svoj dodnes populárny hip-hop-song S Pánom Bohom, idem od vás. Všetkým nám z obrazovky zamával, spakruky si zotrel slzu z líca a stratil sa. Na takmer 21 rokov. A teraz sa náhle, nečakane vynoril.  
 Ako tak čítam, všetci (alebo takmer všetci) kedysi "jeho verní a hlavne verné" sa Veľkého M. dnes stránia. Bočia od neho a akoby sa k nemu ani nepriznávali. Prečo? Veď boli časy, keď za Veľkým M. doslova tiahol celý národ. Najlepšia je osobná spomienka. Bolo to presne 13. septembra 1998, keď som sa ako spravodajcaHospodárskych novín zúčastnil poklepávania základného kameňa nového diaľničného úseku Hybe - Važec - Važec - Mengusovce. V podstate išlo o to, že úsek diaľnice už bol takmer hotový (a predražený o viac než 200 000 000 Sk (vyše 6 638 700 eur), ale bolo potrebné dať ho verejne "do prevádzky." Odovzdať do užívania, povedali by sme. To bolo v čase, keď Veľký M. otváral diaľničné úseky 'takmer každý tretí deň.' A malo to šmrnc, pretože raz na slávnosť zavolal topmodelku Claudiu Schiffer, inokedy herca Jeana-Paula Belmonda. Práve Belmondo mal prísť pomôcť robiť Veľkému M. slávu na otvorenie úseku diaľnice od Hýb do Mengusoviec a späť. Ale neprišiel. Namiesto neho prišiel jeho syn, automobilový pretekár Paul Belmondo.  
 Lialo, bolo chladno, padal vytrvalý a hustý dážď. Svahy, zvažujúce sa k diaľničnému úseku, kde sa mala "celá tá paráda" odohrávať, ešte neboli zarastené trávou ani stromčekmi. Boli pokryté okrovým, mazľavým blatom, do ktorého sa "ľud Veľkého M." zabáral povyše členkov. Priestor na novom, čiernom asfalte, kde sa mal akt prestrihnutia pásky, rovnajúci sa odovzdaniu diaľničného úseku ľudu, konať, bol vymedzený, verejnosť sa naň nedostala. Veľký M., jeho suita, hostia a spol. áno, a aj my, novinári. Mal som dosť času sledovať to, čo sa dialo vôkol. V tom daždi a v tom ťažkom ílovitom blate stáli stovky a stovky hlavne fanúšičiek, ale i fanúšikov Veľkého M. Vekový priemer 'fans' Veľkého M. som odhadoval na 65 - 75 rokov. Veľký M. mal vtedy 56 rokov a tiahli za ním hlavne ženy vo vyššom veku než mala vtedy jeho matka - prischol im prívlastok 'babky demokratky;' na mítingy s Veľkým M. chodili ozbrojené dáždnikmi a bezhlavo útočili na akýchkoľvek oponentov Veľkého M. Keď Veľký M. vystúpil pred nimi na pódium, mnohé omdlievali, upadali do takmer kómatického tranzu. Zdravotníci a záchranári, ktorí tam boli v službe, by vedeli rozprávať ako to bolo, napríklad na bratislavských Pasienkoch. Pri otváraní diaľničného úseku to nebolo také vyhrotené, ale stačilo mi, čo som videl: Ženy v rokoch, aj staré babky, sa tlačili dopredu, každá chcela na vlastné oči vidieť Veľkého M. z čo najbližšia. To nebolo všetko. V rukách držali fotografie usmiateho Veľkého M. (zväčša to boli portréty Veľkébo M., ktoré oficiálne nafotil inak skvelý fotograf Tibor Huszár) - ako nejaké ikony, nejaké obrázky svätca. Držali ich medzi palcami a prstami, zopnutými ako keby v modlitbe. Portrétom Veľkého M. smerom von, do priestoru, k Veľkému M. Aby videl, aby si všimol. Bol som zaskočený - niečo také som, okrem na náboženských zhromaždeniach, nevidel. A to som ešte netušil, ako sa 'fans' doslova poruje o zvyšky stuhy, ktorú Veľký M. prestrihol a "otvoril" tým diaľnicu. Na to sa už nedalo pozerať.  
 Dnes má Veľký M. 77 rokov a jeho dávne fanúšičky (ak ešte žijú) o dobrých vyše pätnásť rokov viac.  Dá sa povedať, že väčšina pôvodnej volebnej základne Veľkého M. už neexistuje. Kto ho teda vo februári 2020 bude voliť, ak skutočne vstúpi do politiky? Dnešní dvadsiatnici - tridsiatnici? Asi ťažko. Dnešní päťdesiatnici - šesťdesiatnici? Optimisticky pochybujem. Jeho rovesníčky a rovesníci? Možno. Podľa mňa ale nejde o to, kto bude Veľkého M. voliť. Myslím si, že ide o niečo iné. Veľký M. má v pláne vstúpiť do politického ringu preto, aby sa spojil s Robertom Ficom, s Andrejom Dankom, s Marianom Kotlebom, so Štefanom Harabinom. Alebo so všetkými naraz. Veľký M. je toho schopný - tak ako bol i je schopný všetkého. My, ktorí sme ho zažili a prežili pri jeho moci, vieme svoje, nenahovárajme si, že nie. A ešte jedna veľmi dôležitá vec: Veľký M. je Majster v lavírovaní a v zavádzaní, v klamstve. On je schopný povedať, že dnes o jednej v noci boli štyri hodiny ráno - a zajtra povie, že on tvrdil, že o jednej hodine v noci bolo jedenásť hodín pred polnocou. A povie to tak presvedčivo, že davy  ľudia voličky, voliči uveria. Preto - dávajte (si) veľký pozor na Veľkého M.!  

  Kde nič nie je, tam lsd ani marihuana nepomôžu  

 Keď sa prevalilo, že dnes 35-ročný inžinier Michal Truban, predseda politického hnutia Progresívne Slovensko, si kedysi zapálil marihuanovú cigaretu - teda jointa (je mi jedno či jedného alebo nie jedného) a keď sa potom prevalilo, že vyskúšal aj lsd (je mi jedno koľkokrát), spomenul som si na filmový muzikál Hair (1979, réžia Miloš Forman). V ňom je jedna milá pesnička s názvom Hashish (ktorá sa uvádza spolu s pesničkou Donna). Tu je jej text:
Hashish - Cocaine - Marijuana - Opium - lsd - dmt - stp, blt - a&p, irt - apc, Alcohol - Cigarettes, Shoe Polish, Cough Syrup, Peyote - Equinol, Dexamil, Camposine, Chemadrine, Thorazine, Trilophon, Dexadrine, Benzedrine, Methedrine - s. e. x. and y. o. u. - Wauw!
Osviežil som si ju v pamäti a povedal som si:  'Nuž, má chlapec čo dobiehať :-)'  
 

 Ak mám byť úprimný - je mi jedno, kto pred vyše desiatimi rokmi vyfajčil koľko jointov a koľkokrát experimentoval s lsd. Viniť ho za to, zosmiešňovať, teraz - po toľkých rokoch - to je smiešne. Aj keď ide o politika. To je ako keby sme 'dnes' dospelému mužovi v politike vyčítali, že keď bol chlapcom, tak chodil na hrušky do farskej záhrady. To je ako keby sme 'dnes' na neho ukazovali prstom a kričali:  'Čo ten chce v politike! Veď kedysi kradol farárovi zo stromov ovocie!' A najzábavnejšie na tom je to, že sa tu robí cirkus pre pár jointov alebo nejakej dávky lsd v prípade "politického novica" a že ten cirkus robia aj tí (politici), ktorí preukazne pijú (alkohol) ako dúhy, slopú aj v parlamentnom bufete a podobne. Robí sa tu cirkus pre vyše desaťročnú ojedinelú skúsenosť mladého človeka s marihuanou a ešte menšiu skúsenosť s lsd. Smiešne v štáte, kde spotreba tvrdého alkoholu na obyvateľa (vrátane detí) stúpa, kde stúpa spotreba tvrdých drog a kde je marihuana 'normálkou' pre väčšinu mládeže. Ale problém sa volá Michal Truban. Je to také slovenské - smiešne a pokrytecké.  
 Situácia je vážna - ako sa píše v téme o drogách v týždenníku Trend č. 28 z 18. júla 2019:
"Slovensko opäť ovládajú drogy ako v divokých 90. rokoch. Podľa odborníkov pribúda závislých, podobne ako na vrchole niekdajšej drogovej epidémie. Kým vtedy bol problém s heroínom, dnes sa dostávajú do popredia iné drogy. V hlavnom meste je najmä medzi manažérmi rozšírený kokaín. Na Slovensku nebolo nikdy toľko bieleho prášku ako dnes. Hovoria to lekári aj štatistiky, podľa ktorých pribúda užívateľov kokaínu. Rozšírený je medzi manažérmi, právnikmi či podnikateľmi. Aj keď policajti registrujú užívateľov tejto drogy 'vyššej vrstvy' aj v Nitrianskom či Prešovskom kraji, dopyt je najmä v hlavnom meste. Tu je totiž najviac ľudí, ktorí si ju môžu dovoliť. (...) Gram kokaínu stojí 80 až 120 eur - v závislosti od regiónu (...) V mnohých hlavných mestách - aj v Bratislave - dorazí droga ku klientovi rýchlejšie než v donáškovej službe objednaná pizza. (...) Podľa štatistík Slovenská republika na závislostiach (daň z tabakových výrobkov, daň z alkoholu, daň z hazardu) ročne zarobí 1 246 000 000 eur. Pritom štátne výdavky na liečbu len týchto závislostí sú ročne na úrovni 29 010 000 eur."
Už vám je zrejmé, prečo štát akosi "nič nerobí" so slovenským alkoholizmom alebo so závislosťami na tabakových výrobkoch či na hazardných hrách?   
 Vrátim sa na skok k politikom. Spomínate si na úplné začiatky strany Sloboda a Solidarita? Bolo to začiatkom roku 2009 a vtedy išiel nový politický subjekt pred verejnosť aj s cieľom či s programovým plánom legalizovať u nás marihuanu. Na zámer sa postupne zabudlo - a keby dnes Richard Sulík predstúpil pred verejnosť s predvolebným "sľubom" legalizovať marihuanu, tak by mu to nadobro zlomilo politický väz a v prieskumoch volebných preferencií by určite podliezol aj Most - Híd, ktorého preferencie sa aktuálne pohybujú na hranici 4,7 % - a tým pádom by sa do parlamentu nedostal. Ani Most - Híd, ani SaS. Zahrávať sa v krajine alkoholikov a na kokaín odkázaných manažérov s marihuanou - to je nebezpečné a neprijateľné. Za seba dodám, že osobne nie som za legalizáciu marihuany.  
 V súvislosti so šéfom Progresívneho Slovenska Michalom Trubanom som čítal aj také názory, približne že: 'No a čo - dal si marišku či lsd. Veď aj známi, svetoví umelci, hlavne hudobníci, frčali na drogách.' Isteže, je to pravda - prebohaté skúsenosti s rôznymi drogami mal Eric Clapton (práve ho počúvam), členovia The Beatles, Jimi Hendrix, Janis Joplin, Jim Morrison, Willie Nelson (ten hlavne s marihuanou), členovia The Rolling Stones, The Who etc., etc., etc... Lenže - je tu jedno veľké 'ale' a ešte väčšie 'lenže:' Títo umelci mali alebo stále majú obrovský talent. Vládali a vládzu ho do svojej tvorby pretaviť aj bez drog.  Súčasne platí, že kto nemá ani za štipku talentu, invencie, tvorivosti, nápadu - tomu žiadne drogy nepomôžu a nikdy nezloží ani len skladbu Cocaine. Je to tak, ako keby si nejaký amatérsky gitarista, dajme tomu z Leopoldova, muzicírujúci doma pri záhradnom grile, vydražil čiernu stratocasterku od Davida Gilmoura: Sólo z Comfortably Numb na nej nikdy nezahrá. Lebo - kde nič nie je, tak tam ani marihuana, ani lsd, ani kokaín, a napokon ani ten alkohol atď. nepomôžu.   
 A čo sa týka Progresívneho Slovenska a Michala Trubana - ak ich budem voliť, tak na základe ich programu a nie preto, že Michal Truban kedysi vyfajčil nejaký joint či okúsil lsd. Ale, aby bolo jasné, vo voľbách už dávno využívam preferenčné hlasovanie - 'krúžkovanie.'  


 Zelená je farba život 

 "Podle studie Světové zdravotnické organizace umírá každý rok předčasně více než 5,5 milionu lidí na celém světě kvůli znečištěnému ovzduší. V hustě obydlených oblastech se nečistoty v ulicích koncentrují mezi stěnami domů. Potenciál zeleně v redukci znečištění je podpořen řadou akademických studií. Rostliny zachycují toxiny, plyny a drobné polétavé částice zapojením mnoha přírodních procesů, odborně nazývaných jako biologická regulace. (...) S postupující klimatickou změnou se předpokládá se, že Londýn bude mít v roce 2050 teploty podobné dnešnímu pobřeží jižní Francie. Evropská města obvykle nejsou na takové změny připravena. Tvrdé povrchy ulic teplo akumulují a dochází tak k přehřívání. Rostliny, stromy, tedy i zelené fasády a střechy snižují teplotu díky jevu, kterému říkáme evapotranspirace. Jde o kombinaci vypařování vody (evaporace) z povrchu rostlin a uvolňování vlhkosti přímo z buněk rostlin (transpirace) – tyto procesy probíhají i v době těch nejteplejších dní. Rozšířením zeleně proto dochází k redukci stávajících sálavých ostrovů horka dnešních měst. Dochází tak k přirozené regulaci mikroklimatu ulice. To se projeví i ve snížení spotřeby energie zařízeními, jako jsou klimatizace. Ty místo příčin řeší jen jejich následky," čítam v článku Čech navrhl unikátní fasádu. Regal House krásně kvete a lapá škodliviny na webe iDnes. ** Článok je o českom architektovi Petrovi Štefkovi, ktorý navrhol unikátnu zelenú fasádu - vertikálnu záhradu - na budovu Regal House v centre Londýna, pri stanici metra v Covent Garden. Návrh bol realizovaný - je to krásne, už napohľad svieže, osviežujúce. Zelené. V nedlhom článku sa dočítate viac o význame vertikálnych zelených záhrad v mestách + môžete vidieť fotogalériu aj video z Regal House.  
 Vertikálne záhrady (v architektúre) nie sú žiadnou novinkou, na Západe a hlavne v zámorí sú ako architektonické prvky staré viac než 50 - 60 rokov.  V týchto časoch, zdá sa mi, dochádza k ich renesancii a u nás k ich objavovaniu. Nemusí byť človek znalec, odborník na to, aby pochopil a prijal nenahraditeľnú úlohu zelene v mestách - a tým pádom aj vertikálnych záhrad. Napokon - ak si môžeme vybrať odpočinok v tieni plastového slnečníka alebo v tieni stromu či vyrasteného kríka, tak určite budeme voliť strom (najlepšie listnatý) alebo ker. Tak ako je pre človeka osviežujúci 'zelený tieň' - tak je zeleň osviežujúca aj pre budovy a ich vonkajšie okolie. Ľudia na to prišli už dávno. Spomenul som si na vertikálne záhrady pred pár rokmi, keď som bol v kúpeľnej obci Brusno (ktorá je utopená v okolitej zeleni i v parkoch) - a tam som zbadal takýto domček, prekrásne zarastený zeleným lístím (ospravedlňujem sa za nekvalitu fotografie, bola snímaná len na mobil, v silnom slnečnom protisvetle)...

...a pomyslel som si na naše letné rozpálené mestá, ale aj na centrá mnohých obcí s vydláždenými a vyasfaltovanými páliacimi "euronámestíčkami." Zadúfal som, že možno raz príde čas, keď sa bude väčšina fasád rôznych budov na Slovensku krásne zelenať (a na jeseň pestro a žiarivo vyhrávať príťažlivými prírodnými farbami).  
       Niečo príjemné na počúvanie a pekné na pozeranie.  


  Jedna kritická veta na záver  

 Máme zvláštny vzťah k  Prírode  - na jednej strane ju obdivujeme, kocháme sa ňou, obrázky z nej v kalendároch si vešiame na steny - a na druhej strane mnohí nenávidia to, čo v  Prírode  je, čo ju tvorí, drancujú to, ničia - čo je v nej, to by najradšej pozabíjali, vyhubili: od medveďov a vlkov cez líšky a dravé vtáctvo až po hady a iné obojživelníky, pavúkov i hmyz... - jednoducho všetko živé, o čom si spupne myslíme, že tu, medzi nami, s nami, nemá miesto.  

  Poučenie z uhorkovej sezóny č. 4  

  1. Pripravme sa na to, že sa v roku 2041 na politická scénu vráti 77-ročný Robert Fico.  
  2. Treba si uvedomiť, že základnou a trvalou závislosťou, ktorá sa navyše nedá liečiť, je pre mnohých politikov, aj začínajúcich, závislosť na moci.  
  3. Zeleň v našich mestách a dedinách sa nedá nahradiť ničím iným, len zeleňou. Fasády a omietky domov, budov, natreté akýmkoľvek odtieňom zelenej farby, nemôžu zeleň a jej význam pre životné prostredie, pre človeka ani pre živočíchov, nijako zastúpiť.  

     Zdroje:  
*    Článok v týždenníku  Trend  --- link.
**  Článok na webe  iDnes  --- link.
    ____ 
 Súvisiaci článok:  Uhorková sezóna č. 3  --- link. 
 Odporúčaný článok:  Pravda o Vladimírovi Mečiarovi  --- link. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?