Uhorková sezóna č. 1

Autor: Martin Droppa | 6.7.2019 o 22:22 | Karma článku: 1,85 | Prečítané:  504x

 Bloger nemá uhorkovú sezónu. Dnes vám ponúkam tri články: o sviatku svätcov, o nebezpečenstve a o finančnom odškodňovaní.  

  Letné prázdniny sú, vraj, pre novinárov, médiá, uhorkovou sezónou. Pokúsim sa uhorkovú sezónu 2019 občas vyplniť tým, čo ma zaujalo - a zľahka to aj okomentovať.  

  Vyhladnutý Cyril a lačný Metod  

Začnem zľahka, ľahkou poznámkou. Vo štvrtok 4. júla 2019 popoludní sme sa vybrali na neveľký nákup potravín do známeho obchodného centra. Deň pred štátnym sviatkom Slovenskej republiky - sviatkom svätého Cyrila a svätého Metoda - bolo parkovisko pri obchodnom centre tak preplnené, až som mal dojem, že autá parkujú aj jedno na druhom. Dvakrát sme obkrútili parkovicko, dokým sme našli uvoľnené miesto na odstavenie automobilu. V nákupnom centre, hlavne v rozľahlej samoobsluhe s potravinami, to doslova vrelo. Množstvá nakupujúcich s preplnenými nákupnými vozíkmi všakovakými potravinami - ako keby 'už zajtra' mal prísť koniec sveta. Ak nie koniec sveta, tak koniec Európy. A ak nie koniec Európy, tak určite koniec Slovenska. Chceli sme skutočne len chlieb, nejaké pečivo a zeleninu. Ale - kdeže! Pulty, inokedy plné rôznych druhov chleba a pečiva, boli ako vymetené. Doslova boli vymetené - metličkami. A boli prázdne. Ani štvrťka chleba, ani rožtek, ani makový závin, ani oškvarkový pagáčik, ani posúšik. Nič - zato výborne upečené, voňavé, vypečené, ale nič. Oddelenie zeleniny a ovocia - to isté. Na dne prepravky sa naliehavo kotúľalo zopár bobuliek zeleného hrozna, ktoré odpadlo zo sýtych strapcov. Po paprike, po paradajke, po zelenej cibuľke ani stopy. Obišli sme naprázdno - odišli sme na večeru do obľúbenej reštaurácie. Cestou domov, už za tmy, zastavili sme sa v tradičnom obchodíku s nočným predajom chleba a pekárenských výrobkov. Odstáli sme si takmer polhodinový rad - had, kúpili sme peceň ešte teplého, voňavého chleba, zopár rožkov a lekvárové šatôčky. "Naposledy sme takto na chlieb stáli v radoch za boľševika," vravím, keď sme, sediac v aute, išli domov. Na druhý deň bol štátny sviatok, všetko pozatvárané, všade pusté prázdno. Ale nasledujúca sobota už naplno otvorila brány nakupujúcim i bezbrehému konzumu. Hurá! Prežili sme deň zatvorených obchodov! Nepomreli sme od hladu ani na podvýživu! 

  Nebezpečenstvo horšie od medveďa  

Stretol som, teraz, v júli, spolužiačku. Porozprávali sme sa. O všeličom a o kadečom - zo všetkého trochu. Ani neviem ako k tomu prišlo, spolužiačka spomenula, že sa len nedávno vrátila z nemocnice, kde si odležala poctivé dni na infúziách a liekoch, v tichu a v pokoji. Čo sa jej stalo? Nuž, bola s rodinou na výlete - prechádzke v lese a tam ju napadol zlý medveď ...nie, kliešť. Kliešť sa na ňu nenápadne prisal, ako oligarcha na štátny rozpočet - a ona, spolužiačka, si to vôbec nevšimla. Nevšimla si kliešťa, ktorého mala zavŕtaného až pod kožu, niekoľko dlhých dní i nocí. Náhle jej miesto okolo klišťa začalo meniť farbu - z "dievčenskej beloby" na ohnivočervenú. Bolo neskoro. presnejšie - bol najvyšší čas ísť vyhľadať lekársku pomoc. Tá sa skončila pobytom v nemocnici. Myslím si, že nie je potrebné obzvlášť vypisovať o tom, aké nebezpečenstvá prichádzajú s napadnutím kliešťom. Ale predsa, aspoň tri linky na skutočne hodnotné, prehľadné články dám:
       Borelióza - nepríjemná pripomienka kliešťa --- link.  
       Všetko a ešte viac o lymskej borelióze --- link.  
       O infekciách, vyvolaných kliešťami na ľuďoch i zvieratách --- link.  

Keď sme sa takmer lúčili, hovorím spolužiačke, že by mohla napísať nejaký pekný, výstižný, ale aj varovný článok o tom, že ľudia by sa nemali báť medveďov, ale mali by sa báť oveľa nebezpečnejších kliešťov; v trávach a na kríkoch, v podstate nezbadateľných, nevydávajúcich žiadne zvuky, nemajúcich nebezpečné pazúry a zuby... Kliešťov, ktorých si ľahko ako neželaný darček prinesieme z lesa, z lúk, z pobytu v prírode. Myslím si, že nebezpečné kliešte sú u nás nepredstaviteľne premnožené. A tiež komáre. Ale o tom potom.  

  Odškodnenie obetí (nielen) holokaustu  

V zahraničných médiách bola koncom júna zverejnená správa, ktorá sa, neviem prečo, vyhla slovenským médiám. Teda - aspoň ja som ju nezachytil, s výnimkou webu WebNoviny, ani na jednom z relevantných, serióznych slovenských weboch, ktoré viac či menej pravidelne sledujem. O čo ide? O to, že holandská štátna železničná spoločnosť Nederlandse Spoorwegen oznámila, že vyplatí finančné odškodnenie Židom, Rómom, ale i Sintom, ktorých železničná spoločnosť počas II. svetovej vojny transportovala do zberných koncentračných táborov v Holandsku, odkiaľ boli transportovaní do ďalších koncentračných aj vyhladzovacích nemeckých - nacistických táborov. Podľa Nederlandse Spoorwegen dnes žije asi 500 ľudí, ktorí prežili holokaust a ktorých holandský štátny železničný dopravca prepravil do koncentračných táborov. Každý z nich od dopravcu dostane peňažné odškodné 15 000 eur. Vdovám a vdovcom deportovaných dá dopravca 7 500 eur. Ak už sú aj ony či oni po smrti, tak ich deti dostanú odškodné 5 000 eur. Píše sa o tom napríklad tu:
     
  iDnes --- link.  
       WebNoviny --- link.  

 Holanďania nie sú prví. Ľútosť nad tým, že sa podieľali na deportáciách nielen Židov, vyjadrili aj francúzske štátne železnice. Francúzskym občanom, aj francúzskym deportovaným počas II. svetovej vojny, francúzska vláda vyplatila viac než 5 miliárd eur odškodného. Nemecká vláda doteraz vyplatila obetiam nacizmu vyše 61 miliárd eur. Viem - žiadne peniaze nemôžu nahradiť čo i len jeden jediný ľudský život, nezmyselne, násilne stratený vo vojne, obeť šialenej a zvrátenej rasovej ideológie a nadradenosti. Ani jediný eurocent nevyváži utrpenie, bolesť, zúfalstvo a beznádejnosť, ktorými ako zlými kvetmi zakvitá rozrastajúci sa plevel vojny. Finančné odškodňovanie obetí vojny preto vnímam aj ako potvrdenie morálnej zodpovednosti, nemalého podielu na tej vojnovej hrôze, ktorá si vyžiadala milióny nevinných, aj civilistov, vrátane detí, batoliat, starých ľudí, žien, mužov i detí ešte nenarodených... Preto si myslím, že aj Slovenská republika a náš štátny železničný dopravca by mali finančne odškodniť obete deportácií z vojnového Slovenského štátu. Obzvlášť preto, lebo sme Nemcom počas vojny za každého deportovaného ochotne zaplatili 500 ríšskych mariek. Jednoducho - platili sme nacistom za to, že likvidovali, priemyselne a premyslene zabíjali našich občanov, ktorým sme my - premnohí, kresťania, zatiaľ čo oni hynuli vo vyhladzovacích koncentračných táboroch smrti, kradli všetok majetok.  
 Kedysi, ešte pred rokom 1989, som na vlastnú päsť pátral po našich rušňovodičoch, železničiaroch, ktorí obsluhovali rušne, ťahajúce dobytčáky do tábora smrti, do Auschwitz. Našiel som jedného, starého muža. Nechcel o tom rozprávať, ale hneď prvé čo povedal, bolo, že on za nič nemohol. Neobvinil som ho z ničoho, že by on za niečo mohol. Len som chcel vedieť, s akými pocitmi prepravoval ľudí tam, odkiaľ sa nikdy nevracali. Povedal mi, že rýchlo zistil, čo sa v koncentráku deje, ale dostal strach o tom rozprávať. Bál sa a za mlčanie mal aj dobre zaplatené. Bál sa hovoriť o tom cez vojnu - pretože by sa mohol dostať do rúk gardistom a od nich na gestapo. Bál sa o tom hovoriť po vojne - pretože čo ak by ho niekto obvinil zo spoluúčasti na holokauste? Rozumel som jeho strachu a rozumel som jeho obavám, ktoré ho sprevádzali dokým žil. Radšej nechcel o ničom rozprávať, ani o spomienkach.  

  Jedna kritická veta na záver  

 Vo štvrtok 4. júla 2019 sme si pripomenuli nedožité už 75. narodeniny nášho významného básnika Ivana Laučíka (4. júl 1944 - 12. máj 2004), člena básnickej skupiny Osamelí bežci - ale ani jedno naše mienkotvorné médium tomuto výročiu nevenovalo ani riadok, pol slov(k)a.  

  Poučenie z uhorkovej sezóny č. 1  

  1. Nezabudnite si kúpiť chlieb, rožky a maslo deň pred každým štátnym sviatkom.  
  2. Dávajte si v prírode veľký pozor - veľké nebezpečenstvo môže byť veľmi maličké.  
  3. Neželajme si, neprajme si akýkoľvek vojnový konflikt, násilie, agresiu.  
  4. Nezabudnime nezabúdať.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Ako sa opovažujete, Vladimír Mečiar? (píše Michal Havran)

Stal sa a ostáva najvýznamnejším klamárom povojnového Československa.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Pellegrini robí užitočného idiota tunelárom

Z Naďa sa stal predmet desiatok textov a v pozornosti je aj Balciarov majetok.

Cynická obluda

Z Božej vôle otrava

Fanatický sektár presvedčený, že biblické názory sú objektívnou realitou. Čo môže byť vtipnejšie?


Už ste čítali?