0,2 milimetra za 300 eur

Autor: Martin Droppa | 12.6.2019 o 1:11 | Karma článku: 8,54 | Prečítané:  3992x

 Na pohľad ide o neuveriteľný až absurdný prípad. Ale ak sa nad ním hlbšie zamyslíme a pozrieme sa naň s empatiou, má logiku.  

 O čo ide? Stručne: Inšpektori Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Banskej Bystrici udelili  300-eurovú pokutu predajni v obci Predajná - za to, že v jej regáloch našli konzervy Tatárska zmes, výrobok spoločnosti Tatrakon Poprad. Výrobok nebol "po záruke," ako sa vraví - pokuta bola udelená za to, že na etikete konzervy boli niektoré údaje sotva milimeter veľkým písmom. Podľa zákona pritom na konzerve takej veľkosti, akú skúmali inšpektori, musí byť písmo, popisujúce výrobok, veľké najmenej 1,2 milimetra. Obchod musel konzervy stiahnuť z predaja a za menšiu než stanovenú veľkosť písma na ich obale mu inšpektori vymerali 300-eurovú pokutu. Absurdné, neskutočné je, že pokutu dostal obchod - a nie výrobca Tatárskej zmesi, alebo výrobca (tlačiarne) etikiet. *  

 Nejdem sa sporiť o to, či bola alebo nebola pokuta oprávnená, či bola alebo nebola vysoká / nízka, či si ju má či nemá predajňa (sieť predajní) súdnou cestou nárokovať "na preplatenie" u výrobcu Tatárskej zmesi. Na celom prípade je zaujímavé niečo iné, podľa mňa podstatnejšie, týkajúce sa veľkého množstva obyvateľov Slovenska, denne nakupujúcich potraviny.  
 Pozhliadnime sa okolo seba - napríklad aj v predajňách potravín - a všimnime si, koľko ľudí nosí okuliare. Všimnime si aj to, koľko ľudí má jedny okuliare (tie "na diaľku")  zavesené na krku a tými druhými  ("na blízko") čítajú - presnejšie zblízučka študujú rôzne etikety, nálepky na potravinách, s nosom takmer zaboreným do mrazeného pstruha alebo do kuracích pŕs - tých horných ;-) A to sú, prosím pekne, zdraví ľudia - len nosia okuliare, čo je pre nich aj pre ostatných také bežné ako že chlap má nohavice a žena sukňu. Teraz si ale uvedomme, koľko ľudí medzi nami sú ľudia s rôznymi poruchami zraku, vážnymi, veľmi vážnymi, slabozrakí, veľmi slabozrakí, takmer nevidiaci, farboslepí, šeroslepí... Možno aj vy, čítajúci a čítajúce tieto riadky, takých poznáte, možno aj vy máte menšie či väčšie problémy so zrakom, s videním. A teraz - čo majú takíto ľudia robiť v obchode, dajme tomu keď si chcú kúpiť spomínanú Tatársku zmes z Popradu? Veď v podstate nemajú šancu zistiť, z čoho je zmes vyrobená - okrem mletého Tatára :-) Ale, žarty bokom. Domnievam sa, že ide o nezanedbateľný a vážny problém. Sú ním etikety a nálepky, visačky a podobne na všetkých možných potravinách, ale aj na inom tovare. A to zámerne nepíšem o veľkostiach písma v rôznych brožúrach, návodoch k spotrebičom do domácnosti. Samotnou kapitolou sú dôležité poznámky, odkazy a upozornenia na všakovakých zmluvách - nielen o pôžičkách a hypotékach. Alebo - a to už považujem za vrchol - drobulinké písmenká v televíznych reklamách či už na voľnopredajné lieky alebo na rôzne bankové produkty či produkty telefónnych operátorov a podobne. V týchto prípadoch ani človek s absolútne zdravým zrakom nemá šancu zachytiť a prečítať celý upozorňujúci text. To nezvládne ani slovenský orol skalný s pomocou amerického orla bielohlavého. Ale vráťme sa do obchodu s potravinami. Doslova prelúskavanie drobulinkých písmeniek na obaloch rôznych výrobkov mnohým spôsobuje veľké problémy, násobené napríklad umelým, žiarivkovým či neónovým osvetlením (hlavne v chladiacich pultoch s mliečnymi alebo mäsovými výrobkami, s mrazeným či chladeným tovarom). Nie je výnimkou, že mnohí chodia na nákupy s lupou vo vrecku.  
 Existuje ešte jeden vážny, veľký problém - okrem veľkosti písmen na etiketách, nálepkách a podobne. Tým problémom je farebný kontrast písma a podkladu, na ktorom je písmo vytlačené. Asi všetci dobre vieme, že najlepší kontrast má čierne písmo na bielom podklade (alebo na žltom podklade), prípadne biele písmo na čiernom podklade, že čím je sýtejšia farba písma na čo najsvetlejšom podklade - tým lepšie. Preto nedokážem pochopiť, ako môže niekto (grafik, dizajnér etikety, písma) "vymyslieť" čierne písmo s tenkou, vlasovou líniou, ktoré umiestni na tmavočervený podklad. Text je takmer nečitateľný. Alebo podobné písmo, lenže biele, umiestni na svetlosivý podklad. Už som videl aj žlté písmo na svetlooranžovom podklade alebo červené na červenom s mierne silnejším odtieňom či tmavomodré na čiernom podklade. Opäť - text takmer nečitateľný. Lenže - takých príkladov nájdeme nepreberné množstvo. Takže nezáleží len na veľkosti a type písma, ale aj na jeho farebnom kontraste s podkladom. To všetko totiž robí alebo nerobí aj veľmi dôležité informácie nielen na etiketách pre spotrebiteľa čitateľnými alebo nečitateľnými.  
 Priznám sa, že neviem, do akej miery je alebo nie je všetko o čom píšem ošetrené či už v našej alebo v európskej legislatíve. Jedno ale viem naisto: Chodím nakupovať aj potraviny - a veruže neraz sa poriadne zapotím, dokým zistím, koľko sóje a mäsového separátu, múky, pomletých bravčových ušiek či slepačích nôh (dolných!) obsahujú pravé slovenské ... ;-)  
   ____
   *  Zdroj:  Denník N  ---  link.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Koho a prečo si Trnka tajne nahrával na prokuratúre?

Informáciu potvrdil aj Daniel Lipšic.

Stĺpček Petra Schutza

To, že SDKÚ bránila Bubeníkovú, je ďalší kamienok do obrazu skazenosti strany

Správanie Mikloša nie je vierohodné.


Už ste čítali?