Naša reprezentácia

Autor: Martin Droppa | 26.4.2019 o 15:51 | Karma článku: 1,85 | Prečítané:  614x

 Mám silnejúci dojem, že v dnešnej záplave všemožného čo sa na nás neraz až nepríjemne doterne valí, ako keby sme zabúdali na naše dávnejšie, osvedčené hodnoty.  

Často na blog na webe SME píšem články o kinematografii - o filmoch, o filmových festivaloch a prehliadkach, o podujatiach spojených s filmom - či už československým aleno slovenským. Ťažiskom týchto článkov bývajú podujatia, ktoré organizuje alebo sa na ich organizovaní v dominantnej miere podieľa Slovenský filmový ústav. Okrem toho neraz píšem o tom, čo je v programe Kina Lumière alebo čo je v ponuke predajne Klapka.sk. Prečo toľká pozornosť práve týmto trom inštitúciám? Predovšetkým preto, lebo Slovenský filmový ústav je v oblasti kinematografie jedinou slovenskou štátnou inštitúciou, ktorá sa komplexne zaoberá filmom a kinematografiou ako takou. BratislavskéKino Lumière je v správe Slovenského filmového ústavu a je kinom, ktoré je vo vlastníctve Slovenskej republiky. Podobne bratislavská kamenná predajňa Klapka.sk (i s internetovým obchodom) je jedinou predajňou Slovenského filmového ústavu. Písanie o Slovenskom filmovom ústave a jeho širokých aktivitách, často presahujúcich hranice Slovenska, vnímam ako písanie o významnej časti našej kultúry a jej propagáciu. Pritom nejde o propagovanie čisto komerčných podujatí. Napokon - mnohé projekcie alebo celé podujatia v Kine Lumière bývajú bezplatné či s minimálnym, symbolickým vstupným. Propagáciu Slovenského filmového ústavu a jeho aktivít preto považujem za zviditeľňovanie a prezentovanie aj toho, čo tvorí výraznú a významnú, nenahraditeľnú, cennú časť našej kultúry - kinematografickej.  

Predpokladám, že sa určite zhodneme na tom, že našu kinematografiu, film, je potrebné aj žiaduce propagovať a predstavovať - doma aj za hranicami. Staršia slovenská kinematografia, hlavne tá z obdobia 'zlatých šesťdesiatych rokov' obsahuje mnohé mimoriadne umelecky aj filmársky vynikajúce diela, ktoré ako v čase svojho vzniku, tak i dnes jednoznačne výborne obstanú i v medzinárodnej konkurencii. Nejde len o to, koľko cien, ocenení získali, a kde všade. Ide hlavne o to, že tie filmy majú čo povedať aj dnešnému divákovi, dokonca i takému, ktorý v čase ich vzniku a premiér ešte nevidel svetlo sveta. Treba sa len zaujímať - treba chcieť mať záujem a je potrebné aj hľadať a nachádzať. Oplatí sa to, verte mi.  

V prezentácii slovenskej kinematografie majú podstatné miesto aj krátkometrážne filmy. Výber siedmich najzaujímavejších zo 'zlatého obdobia' šesťdesiatych rokov minulého storočia sa pod názvom Stopy experimentu v slovenskom krátkom filme predstaví v medzinárodne etablovanom Kine Tuškanac v chorvátskom Záhrebe. Projekcia sa uskutoční v utorok 30. apríla 2019. Za pásmom krátkych filmov bude nasledovať premietnutie nášho významného filmu Obrazy starého sveta režiséra Dušana Hanáka z roku 1972.  

 „Výber filmov pre Kino Tuškanac zachytáva najvýraznejšie diela slovenskej krátkometrážnej filmovej tvorby, predovšetkým zo 'zlatého obdobia' šesťdesiatych rokov, keď sa oslabilo politické zasahovanie a byrokratické riadenie umeleckej tvorby v znárodnenej československej kinematografii,“ približujú filmové pásmo Marián Hausner a Martin Kaňuch zo Slovenského filmového ústavu, ktorí stoja za výberom filmov. Kolekciu nazvali príznačne: Stopy experimentu v slovenskom krátkom filme. „Prvýkrát od povojnového reštartu slovenského filmu v roku 1945 sa najmä u vtedy mladých filmových tvorcov začali prejavovať isté experimentálne tendencie – sledovať sa dajú najmä v dielach Dušana Hanáka, Juraja Jakubiska a Dušana Trančíka. Ale aj tvorcovia staršej generácie – dokumentaristi Vlado Kubenko, Martin Slivka – začali hľadať iné možnosti práce s filmovým obrazom, s hudbou či so zvukom, začali objavovať možnosti ako nereprezentovať, nerozprávať, teda nepoužívať komentár vo filme, alebo film neilustrovať,“ vysvetľujú motív výberu filmov do pásma.  
 V Záhrebe budú uvedené filmy Voda a práca (1963) Martina Slivku o tom, ako ľudia využívajú vodu,   dokument Prišiel k nám Old Shatterhand (1966) Dušana Hanáka o cudzincovi, ktorý je všade cudzincom, Ohnivé rieky (1965) Ctibora Kováča z prostredia železiarní a taviacich pecí, plný abstraktných obrazov,  dokument o osamelo pracujúcom človeku na železnici Hr. Peklo (1967) Vlada Kubenka, študentský dokument o Jozefovi, Jozefíne, ich deviatich deťoch a novom dome Fotografovanie obyvateľov domu (1968) Dušana Trančíka, ďalej experimentálny film o ľudskej zlobe a jej tragédii Oko (1968) Juraja Bindzára a napokon sociologický dokument o opustených deťoch Bubeník Červeného kríža (1977) Juraja Jakubiska. Po nich bude premietnutý Hanákov celovečerný dokument Obrazy starého sveta.   

Výber filmov pre záhrebské Kino Tuškanac vychádza z pásma filmov, ktoré sa minulý rok predstavili na prestížnom Medzinárodnom festivale krátkeho filmu v Oberhausene - a to pri príležitosti 55. výročia založenia Slovenského filmového ústavu, kde ich mali možnosť vidieť aj organizátori zo záhrebského Kina Tuškanac. Dramaturgovia do programu tohto kina okrem iného zaraďujú špeciálne bloky krátkych filmov, či už hraných, dokumentárnych, experimentálnych alebo animovaných, a sústreďujú sa aj na hosťovanie tematických výberov z národných archívov. Premietanie slovenských filmov organizuje oceňovaný chorvátsky dokumentarista Ivan Ramljak, ktorý pre Kino Tuškanac zostavuje pravidelný program Short Tuesday. Uvedenie pásma Stopy experimentu v slovenskom krátkom filme pripravili Kino Tuškanac a Slovenský filmový ústav, osobne ho v Záhrebe predstavia Rastislav Steranka - riaditeľ Národného kinematografického centra Slovenského filmového ústavu, a z oddelenia filmových podujatí spomenutého ústavu Tomáš Hudák.   
Ak som v úvodných odstavcoch tohto článku písal o našej kinematografii - či už tej staršej, novšej, ale i najmladšej, písal som to s cieľom upriamiť pozornosť verejnosti na filmové diela, rámcované dobou vzniku do rôznych období. Súčasne je potrebné upriamiť pozornosť aj na širokú a hlbokú žánrovú pestrosť našej kinematografie. Vo výslednici je potom nevyhnutné upriamiť pozornosť na našu kinematografiu ako na jedinečné dielo, ktoré ako celok reprezentuje našu kultúru. Dnes, v čase prebytku a pretlaku ponuky pričasto len povrchnej až plytkej zábavy bez väčšieho poslania i efektu, domnievam sa, že je viac než potrebné aktívne sa vracať k tomu, čo u nás vzniklo pred desaťročiami - a čo pretrvalo, obstálo v čase aj v konkurencii ako nezameniteľná a nenahraditeľná hodnota. Hodnota pre dnešok aj pre budúcnosť, hodnota pre nás a napokon aj pre hľadanie samých seba v jasnom a originálnom kultúrnom priestore v slovenských, v európskych i v celosvetových konceptoch.   
     Kino Tuškanac  ---  link.  
     Slovenský filmový ústav  ---  link.  
     Kino Lumière  ---  link.  
     Predajňa  Klapka.sk  ---  link.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prešov bude po výbuchu plynu hľadať odpovede, panelák prezrie statik

Výbuch neprežilo najmenej päť ľudí, ich počet sa pravdepodobne zvýši.


Už ste čítali?