reklama

Nekonečnosť slovenskej hlúposti

• Akékoľvek hranie či spievanie štátnej hymny iného štátu bude na Slovensku zakázané, ak pri tom nebude oficiálna delegácia dotyčného štátu - čítam na webe SME --- link.  •

Písmo: A- | A+
Diskusia  (27)

Hranice slovenskej hlúposti sú kdesi v nekonečne, presne tam, kde sa spájajú koľajnice na trati Bratislava - Košice / Košice - Bratislava. Alebo, presnejšie: Hranice slovenskej tupej, zabrzdenej hlúposti sú v hlavách poslankýň a poslancov Slovenskej národnej strany v Národnej rade Slovenskej republiky a sú posuvné do nekonečna. Dankovci, mentálne zachladení, zamrznutí kdesi pred obdobím rokov meruôsmych, v XIX. storočí, prišli s nápadom zakázať na území Slovenskej republiky hrať alebo spievať hymnu akéhokoľvek iného štátu v prípade ak pri tomto speve alebo hraní nebude prítomná oficiálna delegácia štátu, ktorého hymna sa bude hrať alebo spievať. Alebo hrať a spievať súčasne - ako býva zvykom. Zákon, prioritne namierený proti hraniu a spievaniu maďarskej štátnej hymny na území Slovenska, schválila Národná rada Slovenskej republiky, medzi nimi aj poslankyne a poslanci koaličnej strany Most - Híd. Je len na prezidentovi, či zákon podpíše alebo nie. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
• Stretnutie FK DAC 1904 Dunajská Streda - FC Spartak Trnava: fanúšikovia D. Stredy začali spievať maďarskú hymnu, fanúšikovia Trnavy slovenskú. D. Streda, marec 2018. •
• Stretnutie FK DAC 1904 Dunajská Streda - FC Spartak Trnava: fanúšikovia D. Stredy začali spievať maďarskú hymnu, fanúšikovia Trnavy slovenskú. D. Streda, marec 2018. • (zdroj: • Zdroj: www.manmagazin.sk •)

Bolo by alebo je veľmi nesprávne, priam nešťastné domnievať sa, že tento paškvilný zákon sa bude týkať výhradne nejakých športových, hlavne futbalových zápasov na juhu Slovenska. Nie, tento zákon - ak vyjde v Zbierke zákonov a tým vojde do platnosti, sa bude týkať celého územia Slovenska. Zákon je zákon - platí všade a vždy, pri každej, aj tej najnepredvídateľnejšej situácii. O to je tento zákon hlúpejší a je doslova na smiech. 
Zákon nezasiahne len do prostredia fanúšikov športových zápasov a preborov - od futbalu cez hokej až dajme tomu po lyžovanie či basketbal. Okrem toho - je veľmi nepravdepodobné, že na nejaké športové podujatie neprofesionálov na medzinárodnej či európskej úrovni, ktoré sa uskutoční niekde v neveľkom meste dajme tomu na severe Slovenska, príde okrem trénera športovcov, ich maséra a lekára nejaká "oficiálna delegácia." Vlastne - kto je to tá "oficiálna delegácia," kto ju má a hlavne musí tvoriť? Na akej úrovni má byť? Každý si pod pojmom "oficiálna delegácia" môže a určite aj bude predstavovať niečo celkom iné. 
 Nechajme šport športom. Tento zákon môže veľmi zle zasiahnuť aj do spoločensko - kultúrnych aktivít, podujatí na Slovensku. Predstavme si, napríklad, že nejaký (neprofesionálny) divadelný súbor kdesi na dedinke nacvičí divadelnú hru, ktorú napíšu miestni páni učiteľ a farár a jej časťou bude aj hymna - dajme tomu francúzska La Marseillaisa. Situácia sa môže neuveriteľne skomplikovať a zamotať napríklad v takom prípade, keď súčasťou predstavenia alebo iného kultúrneho podujatia bude napríklad hymna bývalého Sovietskeho zväzu či bývalého Československa, ktorá je zložená z častí súčasnej českej a slovenskej štátnej hymny. Čo potom, keď sa na javisku divadla herci pustia do spevu štátnej hymny iného štátu a široko - ďaleko nebude žiadna "oficiálna delegácia" a k nim sa nadšene pridá aj skupinka divákov? Myslíte si, že takáto a podobné situácie nemôžu nastať? Ale môžu. Napríklad už tohto roku, ktorý Vláda Slovenskej rebubliky vyhlásila za Rok Milana Rastislava Štefánika, od smrti ktorého 4. mája uplynie sto rokov. Nikto predsa nemôže nikomu zakázať, aby umelci - režisér, herci, nenacvičili hru o živote generála Štefánika a aby v nej nezaznela aj francúzska hymna alebo jej časť. Vlastne - môže im to zakázať práve ten nezmyselný, hlúpy a nedomyslený dankovský zákon. 
Podobných príkladov by som mohol uviesť viac, ale vari netreba. Stačí napísať, že ak zákon nadobudne účinnosť, vstúpi do platnosti, tak sa žiadna hymna iného štátu než Slovenskej republiky nebude môcť objaviť ani len v umeleckých dielach. Spomenul som divadelné hry (profesionálnych i neprofesionálnych súborov), spomeniem aj film(y). 
V súvislosti s hymnou, ale s hymnou Slovenskej republiky, nedá mi aby som nespomenul jednu podľa mňa veľmi závažnú skutočnosť. Neraz som účastníkom verejných spoločenských podujatí, kde sa naživo hrá alebo sa reprodukuje slovenská štátna hymna. Žasnem nad tým, koľko ľudí sa nevie dôstojne pri tom správať: uniformovaní (vojaci, štátni či mestskí policajti a pod.) nestoja alebo nevedia stáť v pozore, nevedia vzdať hymne hold salutovaním... Videl som dôstojníka (!) Armády Slovenskej republiky, ktorý mal pri hraní hymny obe ruky vo vreckách kabáta. O mnohých civilistoch nevraviac: počas hymny sa medzi sebou rozprávajú, muži nesnímu klobúky, pokrývky z hláv, ženy klebetia. Spomienkové či pietne podujatie sa koná na námestí - okoloidúci sa pri hymne nezastavia, nesprávajú sa dôstojne, aj keď sa hymna ozýva v celom priestore. Všetko je to ako kdesi v Kocúrkove vo Fekišovciach.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nemyslím si, že sme národ tupcov a obmedzencov, ktorí nevidia ďalej než menej ako dva metre pred seba. To určite nie. A preto neviem pochopiť, ako sa v Národnej rade Slovenskej republiky mohla skoncentrovať toľká pyramidálna nekonečná slovenská hlúposť.  
Poznámočka na záver: Ako v diskusii správne a pohotovo skonštatoval diskutujúci s nickom thymolin, ak zákon vojde do platnosti, nebude možné na Slovensku pri rôznych príležitostiach (napríklad výročie vstupu Slovenska do Európskej únie) hrať ani hymnu Európskej únie - ak nebude pri tom prítomná oficiálna delegácia z Bruselu alebo aspoň zo Štrasburgu. Ako vieme, hymnu Európskej únie tvorí posledná časť z 9. symfónie d moll, opus 125 Ódy na radosť od Ludwiga van Beethovena - teda z diela klasickej hudby. Teraz si predstavme, že Ódu na radosť bude hrať nejaký orchester, napríklad v rámci hudobného festivalu, venovaného van Beethovenovi a jeho umeleckej tvorbe. Kto, kedy a v akom prípade určí, či orchester už náhodou nehrá aj hymnu Európskej únie? Absurdné? Ani nie, na Slovensku je možné naozaj všetko - pozorné "komisie" sliedia a bdejú! Okrem toho - vždy 1. mája si pripomíname výročie vstupu Slovenska do Európskej únie. Ak zákon vstúpi do platnosti, nebude možné prakticky nikde na Slovensku - v rámci osláv, hrať záver z Ódy na radosť.  

Martin Droppa

Martin Droppa

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  816
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Novinár, reportér, fotoreportér s viac než 35-ročnou praxou: Liptov, SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň; prevažne "na voľnej nohe." Mám rád literatúru, film, umenie, hudbu, prírodu, históriu II. svetovej vojny, objavovanie, Francúzsko, Poľsko a Sever. Som veľmi veľkým fanúšikom skupinyPink Floyd --- link.Na SMEblog blogujem od 2. 9. 2016.Žijem v Liptove.Kontakt: droppa.martin zavináč gmail.comMôj blog na webe Denníka N:Martin Droppa - Blog N --- link.Nájdete ma i v sieti Facebook:Martin Droppa --- link.Autor mojej profilovej fotografie:© Foto: Matúš Mydliar. Zoznam autorových rubrík:  fotografie ~ reportáž, žánrovéfilmy a kinematografiahudbafotografienezaradenévýtvarné umenieliteratúrasúkromnémoja poézianovinárske žánremoja próza

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu