• Nielen v dňoch kampane pred prezidentskými voľbami 2019 sme svedkami stupňujúcich sa útokov na liberálov, na liberálne zmýšľajúcich ľudí. Nerozumiem - prečo je tomu tak? Veď všetci máme radi slobodu a ctíme si ju. Máme radi slobodu v našom rozmýšľaní, v uvažovaní, slobodu v rozhodovaní sa a napokon aj slobodu v našich činoch. Vážime si slobodu - a nielen tú našu, osobnú slobodu - pretože tak ako naša osobná sloboda, tak aj sloboda politického a spoločenského života, ktoré žijeme, bola ťažko a s veľkými stratami, aj na životoch, vybojovaná; či už to bolo v I. alebo v II. svetovej vojne, v Slovenskom národnom povstaní, v rôznych temných obdobiach neslobodného, nedemokratického, totalitného režimu, ktorý sme tu mali od roku 1948 do roku 1990. Za slobodu a demokraciu sme premnohí bojovali aj poNovembri 1989 - veď si len spomeňme hlavne na éru mečiarizmu a na nedávne masívne protesty Za slušné Slovensko. Vo všetkých uvedených prípadoch išlo o boj za slobodu. •
• Cieľom tohto článku nie je opísať históriu a vývoj liberalizmu. Stačí uviesť, že "pod označením liberalizmus (po latinsky liber = slobodný, liberalis = slobodomyseľný, týkajúci sa slobody) rozumieme široké spektrum ideológie, ktorá sa začala formovať už v XIX. storočí v Španielsku" * a že "liberalizmus je protikladom totality." * "Súčasný liberalizmus je definovaný tézou 'Sloboda a zodpovednosť pre každého bez rozdielu. Sloboda a zodpovednosť ako ekonomická, tak politická, tak sociálna.' V dnešnej dobe sa dá základný postoj k liberalizmu charakterizovať známym mottom (aj ekológov) Ži a nechaj žiť." * •
• Sústredím sa na obdobie ostatných týždňov, hlavne na čas pred prvým kolom volieb prezidenta. Práve vtedy sa z rôznych strán (nielen politických) a smerov začalo "mlátiť, biť a kopať, búšiť a udierať" do liberálov. Všetko sa postupne začalo a potom prudko strhlo s kandidatúrou Zuzany Čaputovej na prezidenta Slovenskej republiky. Pani Čaputová vyjadrila svoje názory, okrem iného aj na registrované partnerstvá a na interrupcie - a už bol oheň na streche. Len čo začalo horieť, ako na zavolanie pribehla Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike - teda Cirkev svätá, a začala oheň zalievať sudmi povestného oleja. Politika a predvolebný boj opäť vtiahli do rímskokatolíckych kostolov - tam, kde nepatria. Korunu ťaženiu proti kandidátke Zuzane Čaputovej nasadil Ján Orosch, rímskokatolícky arcibiskup Trnavskej arcidiecézy, vyhlásením, že: "Podporovať ultraliberálnu kandidátku je ťažký hriech." Premnohé veriace a premnohí veriaci, teda tí, ktorí sa tak radi označujú za konzervatívnych, si slová arcibiskupa Oroscha ihneď vysvetlili aj tak, že "voliť ultraliberálnu kandidátku je ťažký hriech." A ako dobre vieme - za ťažké hriechy sa ide rovno do pekla. Nuž - a komuže by sa už len chcelo pre nejaké voľby ísť à la first minute do horúcich pekiel? Málokomu - a veriacemu rímskemu katolíkovi v žiadnom prípade! •
• Zdá sa, že "mienkotvorným" predstaviteľom konzervativizmu - nazvime ich rovno ultrakonzervatívci - ktorých nachádzame predovšetkým v rímskokatolíckej Cirkvi, v zástancoch nejakých tradičných hodnôt, už nestačí liberalizmus. Oni potrebujú ultraliberalizmus. Liberalizmus a ultraliberalizmus potrebujú ako nejakého obludného strašiaka, pomocou ktorého strašia a mátajú nielen svojich veriacich, ale aj celú verejnosť, slovenskú spoločnosť. Liberáli sú cieľmi ich útokov. Zaujímavé je, že zvyčajne sa tak deje vždy pred voľbami. Stalo sa tak aj pred prvým kolom týchto prezidentských volieb - aby vzápätí, hneď po ňom, predstavitelia rímskokatolíckej Cirkvi oznámili, že sa už k voľbám vyjadrovať nebudú a že nebudú do nich zasahovať (pozoruhodné - veď tým sa priznali, že do volieb zasahovali). Zásadná otázka znie: Čím a ako liberáli ohrozujú spoločnosť, takzvané tradičné hodnoty, ako a čím ohrozujú jednotlivcov v spoločnosti? Tým, že chcú 'žiť a nechať žiť'? Tým, že si ctia a vážia slobodu jednotlivca? Tým, že slobodu vo všeobecnosti kladú na pozíciu najvyššej hodnoty v živote jednotlivca i v živote spoločnosti? Prečo je pre konzervatívcov, pre ultrakonzervatívnych veriacich, sloboda, charakterizovaná liberalizmom, problémom, prekážkou, ohrozením všetkého - od jednotlivca až po celú spoločnosť? Vari oni sami nežijú v slobode - v tej slobode, o ktorú sme sa predlhé desaťročia usilovali: od rokov meruôsmych, v slobode za ktorú sa bojovalo, za ktorú sa kládli životy či už v I. alebo v II. svetovej vojne, v Povstaní, za ktorú sa trpelo a umieralo počas komunistickej diktatúry a teroru u nás - ktorý kruto zasiahol aj do radov Cirkvi i veriacich...? Prečo mnohí tak zúrivo a neprestajne kopú do liberálov, bijú do nich ako cepmi do obilia, ako do boxerského vreca? Veď oni sami, všetci tí, ktorí kopú a bijú do liberálov, žijú v slobode a slobody sa určite vzdať nechcú, pretože život v slobode je lepší, krajší, voľnejší, hodnotnejší, než život v akejkoľvek diktatúre, v totalite. Prečo sú pre isté, aj veľmi vplyvné náboženské, politické, spoločenské kruhy (nielen) u nás liberáli hrozbou? Vari liberáli ohrozujú konzervatívcov, ich životy a postavenia v spoločnosti, ich názory, tradície a dogmy, ktorými sa (vraj) v životoch riadia? Prečo sa tí, ktorí sa zaštiťujú napríklad ideológiou Pro-life a radi pochodujú za život, sami neriadia aj známym, moderným, liberálnym 'ži a nechaj žiť' ? •
• "Na rozdiel od liberalizmu sú konzervatívci zástancami tradičných historických hodnôt a nie náhlych zmien, zastávajú celospoločenské záujmy a nie záujmy jednotlivca, zastávajú myšlienku 'viac štátu a štátnych inštitúcií'. Konzervativizmus ako politické hnutie vznikol počas Francúzskej revolúcie (1789 - 1799). Poznáme tri stupne konzervativizmu: mierny, silný a ultrakonzervativizmus, ktorý hraničí s iracionalitou; ultrakonzervatívci v zásade odmietajú akékoľvek novoty a každú zmenu vítajú s nárekmi." * Z definícií a z jednoduchých, základných charakteristík liberalizmu a konzervativizmu je vari každému zrejmé, že konzervativizmus predstavuje istú spoločenskú stagnáciu, zotrvávanie na určitých hodnotách. Liberalizmus naopak predstavuje spoločenský pohyb, napredovanie. Zaujímavé je, že konzervatívci aj ultrakonzervatívci veľmi radi využívajú, nazvime to, výdobytky liberalizmu. Nežijú v škrupinách konzervativizmu z konca XVIII. storočia, v striktnom zajatí konzervativizmu a ultrakonzervativizmu zo začiatku XIX. storočia. Prispôsobili sa - a liberalizmus ak nie priamo zneužívajú, tak ho šikovne využívajú, napríklad veľmi radi v praxi aplikujú jeden z liberálnych výdobytkov, ktorým je sloboda prejavu (zakotvená i v ústave). Možno napísať, že konzervatívci či ultrakonzervatívci sa bez liberalizmu nezaobídu - ale naopak to neplatí. Liberáli si svoje slobodné životy v demokratickej spoločnosti žijú a budú žiť - slobodne, v napĺňaní moderného, súčasného kréda liberalizmu: 'Ži a nechaj žiť.' •
• Považujem sa za liberála a súčasne nie som ateista. Aj preto ma zaujíma: Čím, v čom som ja, liberál (a ostatní liberáli), hrozbou pre konzervatívcov, ultrakonzervatívcov, pre celú našu spoločnosť? Aké tradičné hodnoty ako liberál neuznávam a nerešpektujem? Prečo mám byť pre istú, nemalú skupinu obyvateľstva na Slovensku terčom útokov a hlavne spochybňovaní toho ako žijem a aké hodnoty uznávam? Žijem podľa zákonov platných na Slovensku, dodržiavam ich, riadim sa snahou spĺňať všetky požiadavky, kladené spoločnosťou a jej systémom na jednotlivca. Môj liberalizmus nie je anarchiou, pretože nijako a nikde vo vzťahu k nikomu nepresadzujem "svoju jedinú pravdu" ako nejakú dogmu, záväzný predpis. Kto rešpektuje zákony a riadi sa prijatými spoločenskými normami, platnými pre všetkých, nie je mi nepriateľom. Prečo teda mám byť ja nepriateľom pre (ultra)konzervatívcov a ich predstaviteľov? Tomu nerozumiem, tak ako nerozumiem tomu, čo sú to tie tradičné (kresťanské) hodnoty. Dobre všetci vieme, čo sa v našej spoločnosti deje: vraždy, aj nájomné, rozkrádanie, násilie, útoky, urážky, znečisťovanie životného prostredia, tyranstvo a alkoholizmus v rodinách, ohováranie, klamanie, nedodržiavanie elementárnych predpisov (napríklad o maximálnej povolenej rýchlosti), drancovanie prírodných bohatstiev (hlavne lesov), kupčenie, kriváctvo, nečestnosť, v neposlednom rade branie mena Božieho nadarmo... a tak ďalej... Pýtam sa, (ultra)konzervatívci: A je toto všetko a veľa ďalšieho zlého u nás kresťanské? Vari je to rímskokatolícke, pravoslávne, adventistické, evanjelické, jehovistické... ...ľudské, Božie? Nie, nie je. Nie je - a predsa sa to denne deje. Sú to vari naše tradície? Asi nie. A ak áno - tak ďakujem pekne za také tradície. Moje tradície, tradície liberála, nie sú. Môj život podľa nich neriadim, tak prečo mám byť, súc liberálom, nepriateľom spoločnosti? •
• "Kresťan nemôže uznávať liberálne hodnoty," ostro, priamo napísala jedna blogerka na webe SME blog - rázne dodajúc: "Neuznávam liberalizmus, ktorý podporuje slobodu bez brehov." Oponujem: Som kresťan a liberál - uznávam liberálne hodnoty, hlavne slobodu iných a slobodu svoju. Ako liberál a kresťan dobre viem, že sloboda nemôže byť bezbrehá, lebo keby sa stala bezbrehou, prestali by sme žiť v demokracii - začali by sme žiť v anarchii, v chaose, ktoré by rýchlo vyústili do nastolenia bezprávia a následnej diktatúry, až do totalitného systému. A to, ako kresťan a liberál, v žiadnom prípade nechcem a neželám nikomu, ani sebe. Chcú to (ultra)konzervatívci? Želajú to sebe aj iným? •
• Neviem ako ja, obyčajný liberál, svojimi názormi, a hlavne životom, spôsobom akým ho žijem, svojimi činmi, ohrozujem nielen samotných kresťanských (ultra)konzervatívcov a našu spoločnosť vôbec. Nikoho predsa nijako nenútim, aby žil tak, ako si to ja predstavujem, podľa nejakých pravidiel, ktoré si len tak, z roztopaše vymyslím. Ak chce niekto žiť v duchu akýchkoľvek konzervatívnych tradícií - ja mu v tom nebránim. Ak sa niekto rozhodne, že'odteraz' prestane používať elektrické osvetlenie a v rámci 'návratu k tradíciám' si bude svietiť petrolejovou lampou alebo lojovou sviecou - ja mu v tom liberálne vôbec nebudem brániť. Len by som ho pekne poprosil, aby mňa nenútil svietiť si lojom či petrolejom. •
• Poznámka: * = zdroj: Wikipédia. •
