reklama

V spoločnosti psíkov pri stoloch

• Som starým priateľom, milovníkom psov. Preto sa chcem aj musím čo najviac odosobniť od mojej náklonnosti k nim, a to aj pri téme Patrí alebo nepatrí pes do reštaurácie? •

Písmo: A- | A+
Diskusia  (43)

 Nebyť médií a hlavne Národnej rady Slovenskej republiky, tak ani vo sne by mi neprišlo na um, že u nás platí zákaz vstupu so psom (ale aj s iným domácim zvieracím maznákom) do reštaurácií, do kaviarní, na letné terasy kde sa podávajú nápoje i pokrmy - teda všeobecne do zariadení spoločného stravovania. Pokuty za porušenie zákona sú, ako inak, nemalé - od "znesiteľných" 150 eur až po dslova drakonických 20 000 eur. Dočítal som sa aj to, že nielen majitelia a prevádzkovatelia zariadení spoločného stravovania, ale i mnohí zákazníci a zákazníčky - jednoducho ich klientela - považujú zákon za nezmysel. V ankete, ktorú každoročne organizuje Združenie mladých podnikateľov Slovenska, tento zákon zvíťazil, získal "cenu" Byrokratický nezmysel roka 2018. Podobne toto zákonné nariadenie ako nezmyselné vníma i ďalšia profesná organizácia - Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
• Zo života psíkov v stredoveku. •
• Zo života psíkov v stredoveku. • (zdroj: • Zdroj: Bibliothèque nationale de France / www.bnf.fr • )

Predpokladám, že každý, kto sa o tému spolunažívania psov s človekom aspoň trochu zaujíma, vie, že pes začal systematicky vyhľadávať spoločnosť človeka a žiť s ním už v dávnom období 15 000 až 20 000 rokov pred Kristom. Treba si uvedomiť aj to, že nie človek si domestikoval, udomácnil psa - ale že tomu bolo naopak: bol to pes, ktorý začal spolunažívanie s človekom. V motíve tohto spolužitia veľkú úlohu hrala potrava. Pes získaval od ľudí zvyšky ich stravy a "za odmenu" ľudí a ich príbytky strážil, robil ľuďom spoločnosť, aj im pomáhal - napríklad pri love, neskôr i pri ochrane a strážení hospodárskych domácich zvierat, stád. Úloha psa v súvislosti s vývojom a so životom človeka - ľudí je veľmi významná. Stačí si uvedomiť, že pes je prvé zviera, ktoré začalo žiť v spoločnosti človeka a súčasne je prvým zvieraťom, ktoré (si) človek zámerne skrotil a aj ho cielene choval pre svoju potrebu, úžitok. Potvrdzuje to množstvo archeologických nálezov po celom dnešnom svete.  
Ak pripustíme, že pes žije po boku človeka najmenej 15 000 rokov - a určite to nikto nebude spochybňovať, tak potom musíme uznať aj to, že pes sa odjakživa "motal pomedzi nohy" tam, kde sa pripravovalo alebo podávalo a konzumovalo jedlo a jemu chutné lahôdky. Aj o tomto existuje dostatok dôkazov z celáho sveta, či už vo forme kresieb, fresiek, malieb, písomností. Pes sa po celú predlhú dobu svojho spolužitia s človekom pohyboval (a stále sa pohybuje) na rôznych úrovniach tohto vzťahu. Psa nájdeme v spoločnosti bedárov, žobrákov z ulíc, v spoločnosti remeselníkov, strednej vrstvy, ale, samozrejme, aj v prítomnosti najvyšších spoločenských kruhov: v blízkosti rytierov, pri vládcoch, faraónoch, na kráľovských dvoroch, pri pápežoch a cirkevných hodnostároch... S dávkou zveličenia možno napísať, že psa určite nájdeme tam, kde je prísľub, že psík dostane niečo pod zub, nejakú stravu, zvyšky od stola. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Spolužitie ľudí a psíkov v stredoveku. •
• Spolužitie ľudí a psíkov v stredoveku. • (zdroj: • Zdroj: Bibliothèque nationale de France / www.bnf.fr •)

Úloha, motív, poslanie či dôvod odvekej prítomnosti psa v domácnosti človeka - pri ľudskom stole, na ktorom sa nachádza pokrm, pre psa potrava, sú nám teda jasné (alebo by jasnými mali byť). Na odľahčenie témy spomeniem jednu z úląoh psa pri stolovaní aj vo vyšších a vysokých spoločenských kruhoch v období raného stredoveku - teda v období, keď sa nepoužíval príbor taký, aký poznáme dnes. Jedlo sa hlavne rukami, s pomocou noža (dýky), prípadne i (dvoj)bodca, aký dnes používame dajme tomu pri grilovaní mäsa. Hodujúci mali, ako inak, zamastené ruky. Zabudnime na papierové obrúsky, tie vtedy neexistovali. Tí najzámožnejší si mohli utierať ruky do kúska látky - ale látka bola drahá. Takže - poslúžil pes. Stolovníci si utierali ruky od mastnoty a kúskov pokrmov do srsti psíkov - psíkovia sa dočista vyoblizovali, pooblizovali - a opäť boli pripravení poslúžiť ako "obrúsky." Možno poviete, že '...jasné, stredovek, doba temna a upaľovania čarodejníc!' Nie tak celkom - stredovek priniesol množstvo objavov, napríklad v astronómii, Európe priniesol zámorské objavné plavby a expedície, rozmach vied, remesiel i umenia, základy renesancie a humanizmu, ale aj rozpad starých a vznik nových štátoprávných usporiadaní a napokon aj objav Ameriky Krištofom Kolumbusom a cirkevné reformy Martina Luthera. Okrem toho sa práve v období stredoveku, hlavne na európskom kontinente, výrazne koncipovalo umenie gastronómie - a to až do podôb, aké napokon poznáme dnes. Stredovek jednoducho nie je "dobou zlovestného temna," limitovanou "prcesmi s bosorkami a alchýmiou." 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Poľovačka so psami v stredoveku. •
• Poľovačka so psami v stredoveku. • (zdroj: • Zdroj: Bibliothèque nationale de France / www.bnf.fr •)

Späť na Slovensko, do aktuálnej súčasnosti. V polovici januára 2019 prišli poslanci a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Ondrej Dostál (predseda Občianskej konzervatívnej strany), Peter Osuský a Renáta Kaščáková (všetci traja členovia poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita) s návrhom zrušiť zákonný zákaz vstupu so psami do stravovacích, gastronomických zariadení. "Navrhujeme zrušiť zákaz vstupu so psami do zariadení spoločného stravovania. Rozhodnutie o tom, či do gastronomickej prevádzky budú alebo nebudú smieť vstúpiť aj zákazníci so psami, by malo byť ponechané na rozhodnutí prevádzkovateľa zariadenia," vysvetlil najpodstatnejší detail návrhu novely zákona Ondrej Dostál a dodal: "Rozhodnutie o tom, do akej prevádzky zákazník so psom pôjde alebo nepôjde, nech je len rozhodnutím zákazníka. Nech má každý, prevázkovateľ zariadenia aj zákazník, možnosť slobodného rozhodovania sa." Odhliadnuc od toho, že ako pri tvorbe zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, tak aj pri snahe o jeho novelizáciu sa nikto nepýtal na názor psíkov :-) psičkárov, možno navrhovanú novelizáciu zákona považovať za prijateľnú - už len preto, lebo je dostatočne liberálna, nikoho neobmedzuje; skôr naopak - poskytuje veľký priestor slobodným voľbám, rozhodnutiam sa na základe vlastných úvah aj skúseností a tiež momentálnych podmienok. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Stredoveký lov zajacov so psami. •
• Stredoveký lov zajacov so psami. • (zdroj: • Zdroj: Bibliothèque nationale de France / www.bnf.fr •)

Ako sa vraví, "rukami mi prešlo" viac než šesť psíkov - tých, ktorých sme mali v rodine, aj tých, ktorých som si v podstate pravidelne požičiaval a chodil som s nimi na prechádzky. Pravda je taká, že ani s jedným z tých psov som nikdy nebol v reštaurácii, s výnimkou jediného, s ktorým sme len párkrát sedeli na letnej terase, presnejšie medzi stolíkmi a stoličkami na chodníku pred cukrárňou so zmrzlinou. Ani raz sa mi nestalo, že by niekto proti prítomnosti nášho psíka protestoval - či už majiteľka cukrárne, jej personál alebo niekto z klientely. Na druhej strane - sám som bol svedkom mnohých situácií keď bol v reštaurácii, kde sme boli, alebo na jej terase (kde sa konzumujú aj jedlá) prítomný pes, dokonca i viac psov s majiteľmi či majiteľkami. Keby som pozorne nesledoval okolie, asi by som ani neprišiel na to, že je v miestnosti či na terase pes, psy. Vždy totiž išlo o psíkov vycvičených, počúvajúcich (takmer) na slovo, socializovaných. A vždy išlo o psíkov, ktorí boli priviazaní na vôdzke. Doplním, že píšem o troch reštauráciách s terasami, ktoré viac či menej navštevujeme pravidelne. A nie sú to žiadne "vývarovne" ani "bufety na stojáka" - sú to veľmi dobré reštaurácie, hojne navštevované, s vynikajúcimi kuchyňami a s tomu primeranou obsluhou i cenou pokrmov. To podstatné - ani raz som si nevšimol, že by prítomnosť psov v týchto reštauráciách alebo na ich terasách niekomu prekážala, či už niekomu z hostí, personálu, majiteľovi / prevádzkovateľovi gastronomického zariadenia. 

• Stredoveká hostina v spoločnosti psíkov v záhradách. •
• Stredoveká hostina v spoločnosti psíkov v záhradách. • (zdroj: • Zdroj: Bibliothèque nationale de France / www.bnf.fr •)

Z toho čo som doposiaľ napísal je zrejmé, že nemám nič proti prítomnosti návštevníkov so psami v reštauráciách, na terasách, v stravovacích zariadeniach. Psy mi tam, tak ako ani nikde inde, vôbec neprekážajú. Je tu ale jedno veľké 'ale' - akýsi súbor "podmienok," ktoré podľa mňa musia majitelia alebo majiteľky psíkov bezpodmienečne dodržať ak chcú ísť do gastronomického zariadenia so psom. Zhrniem tie podmienky do niekoľkých bodov:
1. Do stravovacieho zariadenia alebo na terasu takéhoto zariadenia by mali mať prístup majitelia či majiteľky len takých psov, ktoré sú vycvičené (bezchybne ovládajú aspoň rozkazy 'ku mne!' 'sadni,' 'ľahni' 'zostaň'), počúvajú na slovo, nie sú nevychované, agresívne, ale naopak - sú socializované, zvyknuté aj na spoločnosť cudzích ľudí. Samozrejme - pes v stravovacom zariadení musí byť čistý, zdravý, ale aj odčervený, očkovaný etc.;
2. Pes v stravovacom zariadení alebo na jeho terase jednoznačne musí byť uviazaný na vôdzke, a to podľa možnosti tak, aby nemal možnosť dostať sa k iným hosťom zariadenia. Okrem toho by mal mať náhubok - ak to, samozrejme, stavba tela a rasa psa dovoľuje;
3. Pes sa nesmie voľne pohybovať po stravovacom zariadení ani po terase - viď bod 2.;
4. Ak si majiteľ / -ka psa chce z rôznych dôvodov prisadnúť k stolu, ktorý už je čiastočne obsadený, nevyhnutne sa musí spýtať spolustolovníkov, či im prítomnosť psíka (z rôznych dôvodov, napríklad z dôvodu alergie, fóbie zo psov...) nebude prekážať;
5. Majiteľ / -ka psa musí mať psíka neustále vizuálne pod kontrolou. Hlavne v lete a v teplom počasí je potrebné, aby mal psík vodu (v jeho miske, ktorú si majiteľ / -ka prinesie so sebou);
6. Majiteľ / -ka psa musí dbať o to, aby sa k psíkovi nepribližoval niekto z návštevníkov zariadenia, predovšetkým deti, aby sa s psom nikto cudzí nepokúšal nadviazať kontakt (napríklad prihovárať sa mu, hladkať ho, núkať jedlom...);
7. Majiteľ / -ka psíka v žiadnom prípade nesmie kŕmiť psíka "od stola" a jednoznačne to nesmie dovoliť nikomu v zariadení, akokoľvek priateľsky by sa k nemu psík správal a robil "psie oči." Je absolútne neprípustné dávať psovi vylizovať taniere, poháre - a to ani doma. (Všeobecne platí, že z pohľadu výchovy psa nie je vhodné, žiaduce, aby pes dostával jedlo "od stola" počas stolovania jeho majiteľa či majiteľky, ich rodiny - ale to je iná téma.);
8. So psíkmi nikdy nechodíme do takých zariadení, kde sa fajčí - kde je nafajčené, kde je hluk, chaos, napätie... (napríklad krčmy, herne etc.) - kde je predpoklad, že tam môžu byť osoby pod vplyvom alkoholu alebo drog (hrozí konflikt psa s nimi alebo naopak - a z toho môžu byť aj veľké, obrovské problémy). Vyhýbajme sa situáciám, aby sme sa so psíkom dostali do pre neho škodlového, stresujúceho, nepríjemného, prostredia. 
Ak to mám zhrnúť, tak musím napísať, že najlepší psík v reštaurácii, na terase, v kaviarni a podobne je taký psík, o ktorom nikto z hostí ani netuší, že tam je: potichu sedí alebo leží pri stoličke majiteľa, majiteľky alebo je skrytý pod stolom. 
 Podobne ako mnohé iné naše spoločenské vzťahy, aj vzťah "pes - jeho majiteľ / -ka - stravovacie zariadenie - jeho prevádzkar / -ka - hostia v ňom" sú do veľkej miery založené na vzájomnom pochopení sa, tolerancii, vnímaní potrieb aj rešpekte jednej skupiny (psičkárov) voči druhej skupine (nepsičkárov) a naopak. V slušnej, normálnej, tolerantnej, "obyčajnej" spoločnosti vari nie je potrebné, aby tieto vzťahy boli ohraničované zákonmi, nariadeniami, predpismi. Napokon - tolerancia, pochopenie aj slušnosť sa nedajú vynútiť žiadnymi zákonmi. Človek - jedinec alebo je tolerantný, slušný, chápavý a vnímavý - alebo nie je. A to neplatí len v súvislosti s našimi psíkmi a s dianím, ktoré s nimi a s nami súvisí. 
 Súvisiaci článok: Pozor na psíka, lesom ide poľovník! --- link.  
 

Martin Droppa

Martin Droppa

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  816
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Novinár, reportér, fotoreportér s viac než 35-ročnou praxou: Liptov, SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň; prevažne "na voľnej nohe." Mám rád literatúru, film, umenie, hudbu, prírodu, históriu II. svetovej vojny, objavovanie, Francúzsko, Poľsko a Sever. Som veľmi veľkým fanúšikom skupinyPink Floyd --- link.Na SMEblog blogujem od 2. 9. 2016.Žijem v Liptove.Kontakt: droppa.martin zavináč gmail.comMôj blog na webe Denníka N:Martin Droppa - Blog N --- link.Nájdete ma i v sieti Facebook:Martin Droppa --- link.Autor mojej profilovej fotografie:© Foto: Matúš Mydliar. Zoznam autorových rubrík:  fotografie ~ reportáž, žánrovéfilmy a kinematografiahudbafotografienezaradenévýtvarné umenieliteratúrasúkromnémoja poézianovinárske žánremoja próza

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu