• Roky 2017, 2018, 2019 a 2020 môžeme nazvať rokmi volebnými. V novembri 2017 sme volili predsedov a poslancov slovenských samosprávnych krajov. Vlani v novembri sme si volili primátorov, starostov a poslancov v komunálnych voľbách. Čoskoro, o mesiac - 16. marca, budeme v prvom kole voliť prezidenta (alebo prezidentku?) Slovenskej republiky. Koncom mája 2019 nás čakajú voľby našich poslaneckých zástupcov v Európskom parlamente. Potom si na niekoľko mesiacov oddýchneme, ale pravdepodobne už koncom februára 2020 pôjdeme do volebných miestností opäť - voliť poslankyne a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Okrem toho všetkého nás, voličov - voličky, občanov Slovenskej republiky, čaká namáhavý maratón zdolávania predvolebných kampaní. Začína sa to aktuálnou kampaňou kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky, do toho vpadne kampaň na eurovoľby a súbežne s tým sa už teraz pre niektorých politikov začína predvolebná kampaň na parlamentné voľby. Máme sa na čo tešiť - politickí kandidáti začnú sľubovať a zaujímať sa o nás ako nikdy a budú rozdávať riedke predvolebné guláše a pivečká - link. •
• Pozrime sa na to, ako u nás (ale aj inde v socialistickom bloku) vyzerali voľby pred rokom 1990, v čase socializmu. Najlepšie o tom vypovie aspoň zopár dobových fotografií. •
• Aj z fotografií môže byť zrejmé, ako to vtedy, teda od roku 1948 do roku 1990, u nás s voľbami vyzeralo. Kto je starší - ten dobre vie, ak si výborne pamätá. Kto je mladší alebo mladý, ten nevie, ani len netuší. Pripomeňme si teda v skratke, ako sa u nás v časoch pred demokraciou, v časoch nemožnosti slobodne voliť, volilo. •
• Prvé voľby po II. svetovej vojne sa u nás uskutočnili v roku 1946. To bolo v čase, keď ešte platili prvorepublikové demokratické pravidlá aj v prípade volieb. Ale už tri mesiace po komunistickom puči - prevrate, ktorý bol 25. februára 1948, sa situácia radikálne zmenila. Volilo sa už iba formou voľby na jednej kandidátnej listine. Na ňu sa dostali len tí kandidáti, ktorí sa bezvýhradne podriadili komunistom a ktorých komunistická strana schválila. Výsledok takýchto volieb, ktoré v podstate ani voľbami neboli, sa dal predvídať. •
• Na konci mája 1948 sa v bývalom Československu uskutočnili prvé voľby po prevzatí všetkej moci v štáte komunistami. Boli to voľby - skôr jednoznačné hlasovanie, v ktorom voliči nemali žiadnu možnosť slobodne a demokraticky sa rozhodnúť, vybrať si z demokraticky zostavenej kandidátky. Celé voľby boli zorganizované komunistickou stranou, tomu bol podriadený aj výber kandidátov. Ísť voliť bola povinnosť - splnenie si tejto dierektívnej povinnosti bolo sledované. Kto sa odhodlal a k voľbám neprišiel, toho bez vyzvania navštevovali členovia volebných komisií s volebnými urnami. Bolo potrebné, zaúkolované, aby účasť vo voľbách bola "aspoň" stopercentná. Našli sa ľudia, ktorým sa podarilo z presvedčenia nejako sa voľbám vyhnúť, nezúčastniť sa ich - ale tí boli ihneď sledovaní, špicľovaní, dostali sa do nemilosti komunistického režimu, neraz boli i väznení a často aj s rodinami prenasledovaní. Nejsť k voľbám bolo odvážne, bol to prejav odporu voči režimu - a režim za to trestal. •
• Už takmer tridsať rokov sú voľby u nás diametrálne odlišné od tých, ktoré sme tu mali štyridsať rokov v komunistickej totalitnej réžii. Už tridsať rokov si každý volič, každá volička môže (nie musí) vybrať slobodne koho chce, koho nechce voliť. Alebo sa vôbec žiadnych volieb nemusí zúčastniť - aj to je slobodné a demokratické rozhodnutie, za ktoré nikto nikoho nestíha. Kandidátky a kandidáti vo všetkých voľbách súperia o hlasy voličov - samostatnými programami, prísľubmi a sľubmi, aj prostredníctvom priamych kontaktov s potenciálnymi voličmi na predvolebných mítingoch. Krajina je pred voľbami plná veľkoplošných pútačov alebo aspoň plagátov - z nich sa na nás usmievajú vyretušované tváre tých, ktorí a ktoré túžia dostať sa do politiky na každej úrovni. Je len na nás, voličoch, koho do nej "pustíme." •
• V týchto dňoch možno mnohých z vás bude zaujímať, ako to bolo s voľbami u nás za socializmu, ako vtedy vyzerala predvolebná kampaň, ale aj to, ako pracovali vtedajší poslanci. To všetko, a ešte čosi navyše, ponúka pásmo dobových agitačných a dokumentárnych filmov, ktoré pod názvom Do veľkej a malej politiky pripravila a v bratislavskom Kine Lumière ho uvedie historička Eva Filová. •
• p r o g r a m •
• Kino Čas: Do veľkej a malej politiky •
• Československo / 1954 - 1981 •
• Kino Lumière - pondelok 18. februára 2019 o 18:15 hodine •
• Príďte všetci! (réžia Vladimír Bahna, 1954, 14 minút)
Hraný agitačný film na podporu účasti vo voľbách.
• Kto to napraví? (réžia Jozef Zachar, 1954, 11 minút)
Predvolebná agitka o hercovi Júliusovi Pántikovi.
• Bubon a matrika (réžia Michal Rábek, 1957, 8 minút)
Predvolebný agitačný krátky film o činnosti národných výborov.
• Kajal náš svet (réžia Štefan Kamenický, 1960, 14 minút)
Predvolebná agitka o kandidátoch do Miestneho národného výboru v obci Kajal.
• U nás v Debradi (réžia Miroslav Horňák, 1961, 6 minút)
Dokumentárny film o pracovnom dni tajomníčky Mestského národného výboru v Debradi.
• Kandidáti (réžia Štefan Kamenický, 1971, 11 minút)
Dokument o práci poslancov národných výborov a kandidátov pre pripravované voľby.
• Kronika 1825 dní (réžia Jozef Dučák, Ján Piroh, 1981, 10 minút)
Dokumentárna filmová bilancia práce Miestneho národného výboru v Bratislave – Petržalke za uplynulé volebné obdobie.
• Celkový čas projekcie: 74 minút + lektorský úvod. •