reklama

Slovenská štátna diktatúra

• Všimli ste si to? Slovenská republika sa prostredníctvom parlamentu, vlády, ministerstiev a svojich úradov snaží postupne nastoľovať svojskú diktatúru. Zdá sa, že úspešne. •

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

 Čítajúc o tom, ako chce štát diktovať obchodným reťazcom obsah ich letákov - link, zalovil som v pamäti a pospomínal som si aspoň na niekoľko doslova štátnych direktív od roku 1990 - teda v období, v ktorom už takmer tridsať rokov máme slobodu, demokraciu, voľnosť - ale aj zodpovednosť. Vopred sa ospravedlňujem ak nebudem dôsledný v pomenovaniach štátnomocenských "aktivít" - ale nejde mi o "názvoslovnú presnosť." Len spomínam... 

• Budova Národnej rady Slovenskej republiky - miesto, kde sa neraz "kujú rôzne pikle" a prijímajú sa i celkom nezmyselné a zbytočné zákony. •
• Budova Národnej rady Slovenskej republiky - miesto, kde sa neraz "kujú rôzne pikle" a prijímajú sa i celkom nezmyselné a zbytočné zákony. • (zdroj: • Foto: Pavol Funtál / HN. Zdroj: www.slovensko.hnonline.sk •)

Jednou z "prvých lastovičiek" samosvojstojného slovenského štátneho dirigizmu bolo zavedenie povinnosti predabovať všetky české rozprávky a české filmy pre deti i mládež do slovenčiny. Výsledok, po dlhých rokoch od tohto nariadenia, je taký, že slovenské deti, a hlavne naše "vnúčiky," nevedia čo je to 'hele,' 'jů,' 'šnek,' 'žížala,' 'meruňka' a 'broskev,' 'želva,' 'triko.' Tie dnes už odrastenejšie slovenské dievčence a chalani asi len vďaka jůtjůberom vedia, čo to znamená 'hele, ty vole' a 'no, ty krávo.' Napokon - na túto tému som v apríli roku 2017 napísal čitateľsky úspešný článok - link a v júli roku 2017 jeho čitateľsky tiež výborne prijaté voľné pokračovanie - link. Stále sa domnievam, že tento štátny príkaz, doslova rozkaz, aby boli české rozprávky pre slovenského diváka dabované do slovenčiny, je kontraproduktívny, zlý, celkom nanič, dokonca zbytočný. 
 Ďalej, ak ma pamäť neklame, prišli povinné kvóty, určujúce slovenským rozhlasovým staniciam, rádiám, koľko percent slovenskej hudobnej produkcie musia hrať - "púšťať do éteru." Samozrejme, na toto prísne a pravdepodobne šikovne vylobované nariadenie doplatili a asi aj stále doplácajú súkromné rádiá, nie verejnoprávny rozhlas. Súkromných rádií je totiž u nás oveľa viac než staníc verejnoprávneho rozhlasu. Spočiatku sa možno nejeden poslucháč, nejedna poslucháčka aj potešili, že konečne(!) budú vo svojich obľúbených rádiách počúvať aj to, čo v nich doteraz nepočuli a je to rýdzo slovenské, ale akosi časom napriek neodopierateľnej kvalite zabudnuté či odstrčené do úzadia. Horkýže, nič také! Vlnami slovenského éteru sa nezačali valiť staré hity Prúdov, Modusu, skupiny Collegium musicum, Fermáty, piesne Deža Ursinyho, Mira Žbirku, Mariky Gombitovej, Pavla Hammela, Janka Lehotského, Zory Kolínskej etc., etc. Nie. Náš zvrchovaný éter zalial škrek Opičáka a spol. Nastalo obdobie, keď som nadobro prestal počúvať slovenské rádiá, či už nekomerčné alebo komerčné. Aj som potom stratil prehľad o tom, čo vysielajú teraz. 
Potom prišli prísne štátne direktívy o tom, koľko percent slovenských potravín musí byť na pultoch predajní - hlavne supermarketov. Štát začal rozhodovať o tom, čo a koľko toho sa musí a smie predávať - samozrejme, že na úkor inej ponuky. Začali sa nekonečné hádky o tom, "čo je a čo nie je slovenská potravina, slovenský potravinársky výrobok." Hádky a dohadovania sa sa v podstate dodnes neskončili a zmätený je z nich hlavne náš kupujúci spotrebiteľ - ktorý si napokon aj tak kúpi len to, čo si za svoje peniaze kúpiť chce. 
Pochopiteľne, všetky tieto štátom nadirigované "násilnosti" - či už na slovenských divákoch pred televíznymi obrazovkami alebo v kinách, na poslucháčoch pri svojich rozhlasových a internetových prijímačoch alebo na našich obyčajných kupujúcich - sa musia dodržiavať, a ak sa nedodržiavajú, tak hrozia drastické finančné pokuty, siahajúce do výšok státisícov či miliónov eur. Takéto pokuty a sankcie môžu byť pre mnohých likvidačné. 
Najnovší štátny dirigizmus, doslova terorizmus, prišiel "z dielne" nášho ministerstva pôdohospodárstva, ktoré "vedie" ministerka Gabriela Matečná, nominantka Slovenskej národnej strany. Poslanci v národnej rade schválili zákon, ktorý predložila poslankyňa Eva Antošová (SNS). Podľa tohto zákona bude musieť byť vo všetkých propagačných, reklamných materiáloch, letákoch, brožúrach, katalógoch a iných tlačivách obchodov, supermarketov, obchodných reťazcov uvedená aspoň polovica výhradne slovenských výrobkov. A kto to nesplní - ten môže dostať vysokú pokutu - až 5 000 000 eur. Správa je čerstvá, zástupcovia hlavne najväčších obchodných reťazcov na našom spotrebiteľskom trhu zatiaľ analyzujú situáciu a pripravujú sa na reakcie. A čo na to spotrebiteľ? Nevedno, lebo nikto sa ho na nič nepýtal. Zato štát sa opäť rozhodol, že bude "hrať úlohu starostlivej mamičky," ktorá jediná vie, "čo je pre jej detičky najlepšie." "A preto, milé deti," vraví Štát! ústami dočasnej ministerky Matečnej, ústami dočasnej poslankyne Antošovej a ústami dočasného poslaneckého zboru v národnej rade, "nebudete mať možnosti vyberať si z propagačnej ponuky obchodných reťazcov fajnové francúzske a holandské syry, výborné francúzske a portugalské vína a francúzske paštéty a nemecké šunky a pivá... - ale budete nútení vyberať si z toho, čo vám ja - starostlivá mamička, nariadim, určím, prikážem, dovolím. Uvidíte, bude vám tak dobre, ako vám nikdy nebolo ani nebude, lebo ja - Štát! - rozhodujem za vás aj za obchodníkov." Úmysel štátu je, ako inak, šľachetný: Treba zvyšovať spotrebiteľský odbyt po domácich, slovenských výrobkoch. Lenže ono to nefunguje tak, ako si to v ministerských a poslaneckých kanceláriách zo dňa na deň zmyslia. Ľudia - spotrebitelia si kupujú to, čo si kúpiť chcú, to, čo im peňaženka dovolí, aj to, na čo majú (momentálne) chuť. Či si to štát želá alebo neželá, praje alebo nepraje - to je jedno. Občas sa ale stane, že náhle inokedy tak "starostlivý" štát dopustí, že sa na taniere "jeho detičiek" - doslova i detí - dostane aj necertifikovaný hnusný odpad - dajme tomu vychýrené argentínske poľské hovädzie.  

Martin Droppa

Martin Droppa

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  816
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Novinár, reportér, fotoreportér s viac než 35-ročnou praxou: Liptov, SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň; prevažne "na voľnej nohe." Mám rád literatúru, film, umenie, hudbu, prírodu, históriu II. svetovej vojny, objavovanie, Francúzsko, Poľsko a Sever. Som veľmi veľkým fanúšikom skupinyPink Floyd --- link.Na SMEblog blogujem od 2. 9. 2016.Žijem v Liptove.Kontakt: droppa.martin zavináč gmail.comMôj blog na webe Denníka N:Martin Droppa - Blog N --- link.Nájdete ma i v sieti Facebook:Martin Droppa --- link.Autor mojej profilovej fotografie:© Foto: Matúš Mydliar. Zoznam autorových rubrík:  fotografie ~ reportáž, žánrovéfilmy a kinematografiahudbafotografienezaradenévýtvarné umenieliteratúrasúkromnémoja poézianovinárske žánremoja próza

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu