• Nejde o falošnú správu, ani o šírenie lživých, vykonštruovaných ohováraní rímskokatolíckej cirkvi s cieľom uškodiť Vatikánu, Svätej stolici, Cirkvi. Správy prichádzajú priamo z vatikánskych zdrojov - konkrétne zo ženskej prílohy vatikánskych novín L'Osservatore Romano, ktorá sa volá Donne Chiesa Mondo a vyšla v piatok 1. februára 2019. V článku, zverejnenom v prílohe Donne Ciesa Mondo, sa píše, že rímskokatolícki kňazi sa na rádové sestry, na mníšky vrhali pri ich spovediach alebo v seminároch. Mnohé z mníšok, rádových sestier, na následky znásilnení otehotneli - v takom prípade boli donútené ísť na potrat. Náklady s ním spojené uhrádzali násilníci v kňažskom rúchu. Ak sa z takéhoto násilného "vzťahu" predsa len narodilo nechcené dieťa, jeho otec sa k nemu nikdy neprihlásil. Vatikán o znásilňovaní mníšok kňazmi a cirkevnými hodnostármi dlhé roky vedel, ale nekonal. Svätá stolica, Cirkev, mlčala, nezakročila, nespravila vôbec nič. •
• Škandál naplno prepukol až v roku 2018, po viacerých medializáciách ohavných znásilnení, ktoré sa udiali po celom svete. Opisované boli prípady napríklad z Indie, kde v jednom prípade rádová sestra dokonca podala trestné oznámenie na miestneho biskupa, ktorý ju opakovane znásilňoval. Zverejnené boli prípady znásilnení v Chile, kde mníšky neznásilňovali len muži v kňažskom rúchu, ale ich sexuálne obťažovali aj cirkevne vyššie postavené ženy. Kňazi, duchovní, cirkevní hodnostári dokonca "vo veľkom" znásilňovali mníšky a rádové sestry v Afrike - pretože to bolo "bezpečnejšie" vzhľadom na veľký výskyt rôznych ochorení, hlavne vírusu HIV, u miestnej ženskej populácie. Cirkevní násilníci, medzi nimi aj misionári, si takto "zabezpečovali" "bezpečné sexuálne partnerky." Ohavné zločiny sa na svetlo Božie dostávali aj preto, lebo vo svete sa rozšírilo hnutie #MeeToo, ktoré postihnuté ženy v Cirkvi posilnilo. Medzinárodná asociácia rádových sestier dokonca mníšky vyzvala, aby cirkevných zvrhlíkov nahlásili nielen cirkevným nadriadeným, ale hlavne polícii a policajným vyšetrovateľom. Dovtedy sa sexuálne napadnuté, znásilnené mníšky, rádové sestry báli sexuálne násilie nahlasovať - obávali sa, že sa ich výpovede môžu obrátiť proti nim ale dokonca proti rádu, v ktorom slúžia. Aj preto pravdepodobne už nikto nikdy nezistí, koľko mníšok a odkedy bolo znásilnených, koľko z nich bolo kňazmi dohnaných k potratom, koľko detí, splodených v zločine, dnes žije na svete. Katolícka cirkev dlhé roky, už od rokov deväťdesiatych, o tomto všetkom vedela - ale nespravila nič preto, aby sa tento druh násilia v jej radoch nevyskytoval. Situácia ako keby kopírovala desaťtisícky, státisícky kňazmi a cirkevnými hodnostármi znásilnených a sexuálne obťažovaných detí a nespočetné útoky homosexuálov v Cirkvi na svoje spočiatku nič netušiace obete, ktorým spôsobili celoživotné traumy. •
• Zaujímavé sú "argumenty" kňazov, súvisiace so znásilňovaním mníšok a všeobecne žien, slúžiacich v Cirkvi. Kňazi, cirkevní hodnostári, nadriadení mníškam, neraz tvrdia, že 'ona to tak chcela,' 'to ona zviedla muža - kňaza.' Podľa môjho úsudku je to alibizmus, zbavovanie sa zodpovednosti, chabá výhovorka, ďalšie poníženie ženy - tentoraz v mníšskom oblečení. V druhej polovici osemdesiatych rokov som pre okresné noviny pripravil dvojdielnu reportáž, v ktorej som sa podrobne venoval téme znásilnenia. Na tú tému som sa rozprával nielen s kriminalistami - vyšetrovateľmi z vtedajšej Verejnej bezpečnosti, ale aj s odbornými lekármi, hlavne psychológmi, a predovšetkým aj s niekoľkými ženami, ktoré boli znásilnené. Dokonca mi bolo umožnené nahliadnuť do niekoľkých vyšetrovacích spisov. Argumentmi obvinených v duchu 'ona to chcela,' 'doslova si o to žiadala,' 'správala sa vyzývavo a mala vyzývavé oblečenie,' 'dráždil ma pohľad na ňu' a podobne sa to v spisoch doslova hemžilo ako komármi nad močiarom. Právom obvinení sa za každú cenu snažili zo svojej obete spraviť vinníka - presnejšie vinníčku, a "zhodiť všetko na ňu." Ako keby to, že má žena oblečenú minisukňu, blúzku s väčším výstrihom, je pekne upravená a má vynikajúci účes a narúžované pery malo byť jasným signálom, výzvou pre muža k sexuálnemu útoku, ktorý musí byť zavŕšený znásilnením. Zaujímavé, dokonca najzaujímavejšie boli výpovede žien, ktoré boli znásilnené a s ktorými som sa rozprával. Každá z nich mi potvrdila, že znásilnenie jej spôsobilo traumu, ktorej sa nevie zbaviť - bez ohľadu na to, koľko času od znásilnenia uplynulo. Mnohé ženy sa s psychickými problémami zo znásilnenia vyrovnávali veľmi dlho, a aj tak sa nikdy nevyrovnali. Takmer všetky trpeli dlhotrvajúcimi depresiami. Niektoré znásilnené ženy sa pokúsili, aj opakovane, o samovraždu. Boli také, ktorým sa, bohužiaľ, pokus podaril, zomreli. •
• Neviem, aká bola v minulosti a aká je v súčasnosti situácia na Slovensku - či aj v slovenskom rímskokatolíckom prostredí dochádzalo alebo dochádza k znásilňovaniu mníšok kňazmi, nadriadenými cirkevnými hodnostármi. Vzhľadom na to, že už dávnejšie boli medializované rôzne prípady, hlavne o sexuálnom zneužívaní maloletých detí príslušníkmi slovenského rímskokatolíckeho kléru, môžeme sa domnievať, že nie je vylúčené, že aj u nás kňazi znásilnili (alebo znásilňovali? alebo znásilňujú?) mníšky. Hrubé steny kláštorov, seminárov, fár, ale i kostolov mlčia. Zatiaľ. Zatiaľ preto, lebo pápež František v spolupráci s novinármi, píšúcimi o cirkevných témach, vyzval mníšky, rádové sestry, aby prehovorili a zaslúžili sa tak o potrebné zmeny v Cirkvi. "Ak trpí jedna z vás, tak trpia všetky," cituje Donne Ciesa Mondo pápeža. Uvidíme, čo prinesie blízka či vzdialenejšia budúcnosť. •
• Nedávno slovenská rímskokatolícka cirkev prišla s iniciatívou, že chce zasahovať do slovenskej legislatívy pripomienkovaním zákonov v medzirezortnom procese pripomienkovania. Malo by sa to diať prostredníctvom Konferencie biskupov Slovenska. Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most - Híd) nenamieta, považuje to za prijateľný návrh. Čo tam po tom, že je to návrh protiústavný, čo tam po tom, že Cirkev nie je orgánom štátnej správy ani samosprávy. Čo tam po tom, že podľa Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika nie je viazaná na žiadne náboženstvo ani na žiadnu ideológiu. Čo tam po tom, že ak by takéto právo mala mať Konferencia biskupov Slovenska, tak nech ho majú aj ostatné, všetky cirkvi, pôsobiace na Slovensku. Čo tam po tom, že by vznikol (ešte vňčší) legislatívny chaos a prieťahy v prijímaní zákonov, legislatívnych noriem. Skúsenosti už napokon máme - veď Konferencia biskupov Slovenska sa v podstate pravidelne vyjadruje k tým zákonom, o ktorých sa domnieva, že sa týkajú "jej parkety" v spoločnosti. Napríklad v januári 2018 meškalo prijatie zákona, podľa ktorého by "zviera nebolo vecou." Bola to práve Konferencia biskupov Slovenska, ktorá protestovala proti tomu, aby zvieratá získali legislatívne postavenie cítiacej bytosti. V roku 2017 sa slovenským rímskokatolíckym biskupom zas nepozdávalo, aby naše školské osnovy povinne obsahovali témy, súvisiace s výchovou detí v duchu humanizmu - teda ľudskosti. Argumentácia Konferencie biskupov Slovenska bola doslova komická: Biskupi argumentovali tým, že podľa Preambuly Ústavy Slovenskej republiky sa Slovensko hlási k cyrilo-metodskému duchovnému dedičstvu a humanizmus je, teraz sa podržte, vraj ideológia v rozpore s týmto odkazom. To, že humanizmus je filozofia, hlásajúca úctu k človeku, k ľudskej osobnosti, bytosti, a v žiadnom prípade nie je v rozpore s kresťanstvom - tak to už akosi Konferencii biskupov Slovenska uniklo a asi aj stále uniká. Súdim tak podľa toho, že nejeden slovenský rímskokatolícky kňaz, dokonca aj nejeden biskup, donekonečna obcujú napríklad s prezidentom vojnového Slovenského štátu Jozefom Tisom, s myšlienkami dobového nacizmu a fašizmu, pretaveného do súčasných podôb podpory slovenských extrémistických politikov, skupín i radikálov. Okrem toho v týchto dňoch začínajú naši rímski katolíci spoza oltárov a z kazateľníc viesť otvorenú propagandu v prospech vybraných, či skôr vybraného kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky. Áno - to sú témy nášho katolíckeho kléru, nie nejaké kňažské pedofilné chúťky a činy, znásilnenia rádových sestier v Kristu, sexuálne útoky priečiace sa ako svetskému, tak aj cirkevnému právu. Veď Vatikán je tak ďaleko, Vatikán je vzdialený. A Boh? Čo tam po nejakom Bohu. Aj ten je ďaleko. •
• Článok je ilustrovaný fotografiami z filmu Agnus Dei / Nevinné --- link. •
