Možnosti prepísať sa

Autor: Martin Droppa | 31.1.2019 o 12:12 | Karma článku: 1,80 | Prečítané:  514x

Tak ako sa baník môže prekopať k zlatonosnej žile, tak sa môže začínajúci básnik, poetka, spisovateľka, spisovateľ prepísať k autorskému debutu i k literárnemu úspechu.

Nie je v silách a v možnostiach žiadnej inštitúcie ani jedinca na Slovensku zistiť, spočítať, koľko ľudí sa u nás systematicky či viac alebo menej pravidelne venuje autorskej literárnej tvorbe; koľko ľudí, kto všetko píše poéziu, prózu: poviedky a iné literárne žánre. Do určitej miery, domnievam sa, že do dosť veľkej, je písanie zvyčajne osobnou, aj intímnou, výpoveďou človeka, ktorý takto spracúva to, čo ho oslovuje, čo mu je blízke i najbližšie, aj to, čo priamo alebo sprostredkovane zasahuje do jeho života. Motivácií pre vlastnú literárnu tvorbu je veľmi veľa. Niekto píše "len pre seba," niekto "pre niekoho," iná autorka alebo iný autor majú snahu predstaviť svoje práce, diela i verejnosti - často pri tom očakávajú spätnú väzbu aj od neznámych čitateľov, od nepoznaných čitateliek. Písanie poézie, prózy, ale aj iných literárnych žánrov, častokrát býva autorskou výpoveďou, istou transformáciou, prerozprávaním toho, na čom autorke, autorovi záleží, čo ich oslovilo a čo potrebujú verejne predstaviť v najprijateľnejšej, zato originálnej forme. Človek neraz skladá verše, zostavuje poviedky, púšťa sa do dlhších prozaických celkov alebo do dramatických, scenáristických a iných žánrov preto, lebo takéto formy považuje za najvhodnejšie spôsoby vlastného umeleckého prejavu. Mágia, čaro písania, tvorby, ľudí opantáva, podmaňuje si ich už predlhé tisícročia.  

 Je cesta, dlhými desaťročiami osvedčená aj preverená, na ktorú keď neprofesionálny, začínajúci autor, autorka prózy alebo poézie vykročí, môže skôr či neskôr dôjsť k úspechu, neraz celoštátnemu a neskôr aj k presahujúcemu hranice krajiny. Tá cesta sa volá literárna súťaž. Viem - je to akési zvláštne v prípade literárneho písania hovoriť o 'súťaži' - veď predsa nejde o skok do výšky ani o hod guľou alebo o šprint, šerm či akúkoľvek inú športovú disciplínu, ale doposiaľ asi nikto nevymyslel nič lepšie, než je pomenovanie literárna súťaž. Na Slovensku sú každoročne vyhlásené desiatky a desiatky literárnych súťaží - od celoštátnych až po regionálne, od 'všeobecných' až po úzko tematicky zamerané. Kto chce a má úprimný záujem - má si z čoho vyberať; a potom stačí už len jediné: prihlásiť sa, zúčastniť sa. Niektoré literárne súťaže majú skutočne dlhú, niekoľko desiatok ročníkov trvajúcu históriu a k tomu aj primerané renomé. Spomeniem aspoň niekoľko známych, ale aj menej známych literárnych súťaží: Poetická Ľubovňa, Poviedka (ktorú vyhlasuje Koloman Kertész Bagala), Esej Jána Johanidesa (súťaž pre stredoškolákov), súťaž O Cenu Slovenského učeného tovarišstva, Medziriadky, Literárny Kežmarok, Celoslovenská literárna a výtvarná súťaž Dúha, Wolkrova Polianka, Literárna Senica Ladislava Novomeského, Literárny Lučenec, Jurinova jeseň, Detská rozprávková Žilina, Jašíkove Kysuce, Horákova Štiavnica, Literárne Košice Jána Štiavnického, ale i špecifická súťaž mikropoviedok Ohnivé pero Q1 a novšia literárna súťaž Pars Poetry... (Podrobnejší zoznam našich literárnych súťaží --- link.) 

 Jednu z celoštátnych literárnych súťaží s bohatou tradíciou som v zozname nespomenul - preto, lebo jej chcem venovať zopár slov aj kratučkú osobnú výpoveď. Je to celoslovenská literárna súťaž Krídla Ivana Laučíka. Súťaž tohto roku vstupuje do 37. ročníka. Pomenovaná je menom básnika Ivana Laučíka (4. júl 1944, Liptovský Svätý Mikuláš - 12. máj 2004, Liptovský Mikuláš) - člena básnickej skupiny Osamelí bežci (Ivan Laučík, Peter Repka, Ivan Štrpka). Písali sa roky osemdesiate XX. storočia a ja som takmer pravidelne navštevoval vtedy Okresnú knižnicu v Liptovskom Mikuláši - dnes Liptovskú knižnicu Gašpara Fejérpataky - Belopotockého v Liptovskom Mikuláši. Požičiaval som si knihy, zúčastňoval som sa stretnutí a besied so spisovateľmi, spisovateľkami. Ako ktokoľvek iný - ako tisícky iných predo mnou, ako tisícky iných po mne. V tých časoch som už "seriózne" písal (aspoň som si to myslel), hlavne verše, básne. Párkrát som sa do súťaže (ktorá ešte neniesla Ivanovo meno) prihlásil. Niekoľkokrát som v nej uspel: alebo som dostal za svoju tvorbu uznanie, alebo cenu. Je tradíciou, že v tejto súťaži sa neudeľuje 1. - 2. - 3. miesto a podobne, ale sa na základe rozhodnutia poroty udeľujú miesta bez určenia poradia a ocenenia. Prišiel čas, keď som 'cítil,' že už nepotrebujem do súťaže prispievať. To bolo v období, keď som sa už spriatelil s Ivanom, tykali sme si, neskôr sa Ivan Laučík stal krstným otcom môjho syna. Ešte predtým som dostal ponuku, či by som nechcel byť v porote súťaže - v ktorej bol aj Ivan. Prijal som to. Bolo to pekné obdobie. Rok čo rok, po uzávierke súťaže, sme s Ivanom dostali jednu veľkú hŕbu všetkých príspevkov, prihlásených do súťaže. Rozdelili sme si ju na polovice a dali sme sa, každý zvlášť, do práce, do posudzovania diel. Svoje poznámky a tipy na ceny a ocenenia si každý zvlášť spísal na papier. Po týždni - dvoch sme si príspevky vymenili a opäť sme ich zhodnotili, zapísali si tipy na ceny, uznania. Napokon sme sa celá porota stretli v knižnici. Vtedy nastal "okamih pravdy" aj pre mňa: Napäto som počúval Ivanove hodnotenia súťažných prác a robilo mi veľkú radosť, keď som sa pri mnohých menách súťažiacich zhodol s jeho hodnotením. Neraz to bolo tak, že sme sa rozchádzali len v dvoch či troch menách. Pochopil som, že Ivanove a moje vnímanie poézie, ale aj prózy, sa v mnohom výrazne prekrýva, zhoduje, zbieha sa do neurčitých bodov 'spoločnej vlnovej dĺžky.' Boli sme na jednej názorovej i hodnotovej lodi. A potom Ivan náhle zomrel: doma, vo svojej pracovni, nad opravovaním nejakých písomiek - pretože vtedy už smel učiť na miestnom gymnáziu. Ivan zomrel a literárna súťaž začala niesť jeho meno. Ponuku byť v jej porote už dlhé roky neodmietam.  

 Možno niekto povie, že taká literárna súťaž predsa nemôže nikomu nič dať, a ak - tak len málo. Nemyslím si to. Literárne súťaže ponúkajú niečo, čo mimo ne začínajúci autori, autorky ťažko nájdu: pokojnú a tichú konfrontáciu svojej tvorby s tvorbou iných, sprostredkovanú cez porotu a finálne vyhodnotenie, na ktoré organizátori súťaží pozývajú ak nie všetkých, tak aspoň ocenených súťažiacich. Tam vzniká priestor na to, aby sa autori, autorky nielen spoznali a možno aj nadviazali užitočné kontakty, ale hlavne aby sa dozvedeli viac o svojej tvorbe, aby sa dozvedeli o jej "plusoch i mínusoch." Opakovaná účasť v jednej súťaži alebo účasť vo viacerých súťažiach každý rok rozširuje možnosti zistiť o svojej tvorbe ešte viac. Cenné sú aj osobné rozhovory s členmi porôt, pri ktorých je možné dozvedieť sa veľa konkrétností o tvorbe a všeobecne o písaní. Mnohé knižnice, literárne či knižničné centrá, ale aj vyhlasovatelia literárnych súťaží, ponúkajú i možnosť členstva v literárnych kluboch. Tu vzniká ďalší, veľmi široký priestor na vzájomné porovnávanie, hodnotenie tvorby a na otvorenú diskusiu o nej. Takáto diskusia a hodnotenia sú neraz cennejšie než akékoľvek individuálne sústreďovanie sa na vlastnú tvorbu, ktoré v sebe nesie riziko - nazval by som ho symptómom 'ale mne sa to páči - preto to musí byť dobré a je to dobré.' Nie, vôbec to tak nemusí byť.  

 Skôr než prejdem k propozíciám celoštátnej literárnej súťaže Krídla Ivana Laučíka, spomeniem aspoň niekoľko mien dnes už viac či menej známych autorov a autoriek nielen prózy a poézie, ktorí a ktoré začínali aj opakujúcimi sa úspechmi v súťaži Krídla Ivana Laučíka: Ján Púček - prozaik, Viliam Dočolomanský - divadelný režisér a autor divadelných adaptácií, Alena Sabuchová - prozaička, istý čas blogerka na webe SMEblog, Veronika Dianišková - poetka, Ján Cíger z Mädokýša - básnik i prozaik, autor knižiek pre deti aj dospelých, Peter Getting - prozaik, Emília Filipová - poetka (ktorá debutovala samostatnou zbierkou básní Prelet nad životom (2018) ako 89-ročná), Peter Vrlík - prozaik, autor divadelných hier a adaptácií, Radka Berešíková - poetka, Jozef Brisuda - básnik, Gabriela Grznárová - poetka, Stanislav Kaľavský - prozaik a básnik, Martina Grmanová - poetka, recenzentka, textárka, Juraj Bakoš - básnik, Ivan Šobáň - básnik, Zuzana Líšková - scenáristka, dramaturgička, autorka knižiek pre deti, Anna Uramová - poetka, Peter Cibo - básnik, Ria Gehrerová - novinárka a prozaička, Ján Hanzel Mikuš - dramaturg, divadelný režisér... Našlo by sa ich aspoň raz toľko, autorov a autoriek, ktorí a ktoré začínali v dnešnej súťaži Krídla Ivana Laučíka. Pre tento okamih si zapamätajme meno Ján Hanzel Mikuš. Prečo? O tom v závere článku.  

Žilinský samosprávny kraj
Liptovská knižnica Gašpara Fejérpataky - Belopotockého v Liptovskom Mikuláši
Mesto Liptovský Mikuláš

vyhlasujú
37. ročník literárnej súťaže pre začínajúcich autorov
Krídla Ivana Laučíka

  Súťaží sa v kategóriách  poézia,  próza.
  Počet cien a čestných uznaní určí porota súťaže.
  Súťažné príspevky musia byť pôvodné a doposiaľ nepublikované.
  V jednotlivých kategóriách je potrebné odovzdať:
    3 až 10 básní a 1 až 3 kratšie prozaické útvary alebo úryvky z dlhších próz.
  Súťažné príspevky v piatich exemplároch doručte poštou a zároveň aj e-mailom na adresu knižnice najneskôr do 30. apríla 2019.
  Nezabudnite uviesť svoje meno a priezvisko, vek,  presnú adresu, e-mail a číslo telefónu. Účastník súťaže musí dovŕšiť vek 15 rokov, horná veková hranica nie je obmedzená. Za začínajúceho považujeme autora, ktorý ešte nevydal samostatné literárne dielo.
 Odbornú porotu súťaže vymenujú vyhlasovatelia súťaže, ktorí zverejnia výsledky súťaže a mená ocenených autorov, autoriek.
 Súťažné príspevky sa nevracajú. Ich zaslanie do súťaže sa považuje za súhlas so zverejnením. Knižnica bude publikovať ukážky najlepších prác v almanachu Výhonky, na facebookovej stránke Krídla Ivana Laučíka, prípadne v iných dokumentoch.
  Adresa a e-mail, na ktoré je potrebné súťažné príspevky poslať, telefónne číslo knižnice, fb:
   Liptovská knižnica Gašpara Fejérpataky - Belopotockého
   Štúrova ulica č. 56
   031 08 Liptovský Mikuláš
   kridla.i.laucika@gmail.com  /  +421 44 552 6216  /  fb @kridlaivanalaucika
  Za vyhlasovateľov súťaže: Mgr. Marcela Feriančeková, v. r., riaditeľka knižnice.

Ján Hanzel Mikuš... Janko s manželkou Jankou a s pomocou dobrých ľudí založili občianske združenie Diera do sveta. Kultúrne centrum Diera do sveta na Námestí osloboditeľov v strede Liptovského Mikuláša beží na plné obrátky už piatym rokom. V ponuke Diery do sveta sa dá nájsť vari všetko: mesiac čo mesiac. Preto každého, kto má záujem, pozývame do februárovej Diery do sveta - stačí si vybrať podujatie. Alebo stačí prísť len tak: na čaj, na kávu, čítať knihu, kúpiť si knihu... Možností je veľa. Medzi nimi je aj taká, že v Diere do sveta kto chce môže nerušene písať, literárne tvoriť. Aj súťažne.   
     Diera do sveta  ---  webstránka  ---  link.   

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Ako sa opovažujete, Vladimír Mečiar? (píše Michal Havran)

Stal sa a ostáva najvýznamnejším klamárom povojnového Československa.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Pellegrini robí užitočného idiota tunelárom

Z Naďa sa stal predmet desiatok textov a v pozornosti je aj Balciarov majetok.

Blog Transparency International

Čo o morálke sudcov hovorí, keď kopírujú motivačné listy

Je to fakt veľa žiadať od sudcov, aby mali charakter neopisovať?


Už ste čítali?