reklama

Od myšlienky cez slová k vražde

• V pondelok 14. januára 2019 na následky atentátu bodnými ranami do srdca zomrel Paweł Bogdan Adamowicz - primátor severopoľskej prístavnej metropoly Gdańsk. •

Písmo: A- | A+
Diskusia  (30)

 Paweł Bogdan Adamowicz (2. november 1965, Gdańsk, Poľská republika - 14. január 2019, Gdańsk, Poľská republika) bol primátorom mesta Gdańsk nepretržite od roku 1998. V roku 1990 bol zvolený do gdańského mestského zastupiteľstva, funkciu poslanca zastával až do zvolenia za primátora. Na Univerzite v Gdańsku vyštudoval právo, počas štúdií v druhej polovici osemdesiatych rokov organizoval študentské štrajky, podporujúce vtedajšie poľské protikomunistické odborové hnutie Solidarność, na čele ktorého stál Lech Wałęsa. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
• Paweł Bogdan Adamowicz (1965 - 2019) •
• Paweł Bogdan Adamowicz (1965 - 2019) • (zdroj: • Foto: Grzegorz Mehring. Zdroj: www.gdansk.pl •)

Primátor Paweł Bogdan Adamowicz bol veriacim katolíkom - a ako aktuálne v komentári na webe SME píše Ondrej Prostredník - bol kresťan liberál - link. Žiada sa zdôrazniť, že primátor Adamowicz sa tešil všeobecnej úcte, vážnosti aj obdivu - a to nielen v meste Gdańsk. Pápež Ján Pavol II. mu udelil Zlatý kríž Pro Ecclesia et Pontifice, boli mu udelené aj poľské vyznamenania Kríž za zásluhy, Kríž slobody a solidarity aj Rytiersky Kríž Rádu Polonia Restituta, Francúzska republika ho vyznamenala vyznamenaním Rytier Čestnej légie. Primátor Adamowicz úzko a plodne, s nezanedbateľnými výsledkami, spolupracoval nielen s predstaviteľmi židovských náboženských obcí v Poľsku, ale aj s menšinovými komunitami - napríklad s komunitou LGBTI. V roku 2018 osobnou účasťou podporil IV. ročník gdańskéhoGay Pride Parade. Politicky bol Adamowicz členom poľskej vládnej strany Platforma Obywatelska (Občianska platforma). Asi členstvo v tejto liberálne konzervatívnej strane v kombinácii s osobným a otvoreným liberalizmom a populárnou ústretovosťou napokon stáli Adamowicza život. Gdańského primátora totiž počas vyhodnotenia charitatívneho podujatia v nedeľu 13. januára 2019 v centre Gdańska na pódiu napadol len 27-ročný, niekoľkokrát trestaný muž, ktorý po zločine vyhlasoval, že bol väznený a dokonca aj mučený predchádzajúcou centralistickou vládou Občianskej platformy. Zločin teraz vyšetrujú príslušné poľské orgány, ale nemôžem si odpustiť osobnú, možno subjektívnu poznámku: Myslím si, že človek, ktorý sa dopustí takéhoto zločinu, na verejnosti, neskrývane - demonštratívne, nie je psychicky v poriadku. A ak odbočím od tragédie v Gdańsku, tak potom sa asi oprávnene môžem(e) domnievať, že vari žiadny páchateľ, vrah na svete, s akýmkoľvek politickým, náboženským alebo osobným motívom pre svoj zločin, nemôže byť (aspoň v čase svojho činu) v duševnej rovnováhe. Ak je to tak, potom je hrozné poznanie, že medzi nami sa slobodne pohybujú psychopati, schopní vraždiť. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Kondolenčná kniha na Mestskom úrade v Gdańsku. •
• Kondolenčná kniha na Mestskom úrade v Gdańsku. • (zdroj: • Foto: Dominik Paszliński. Zdroj: www.gdansk.pl •)

Nezmysel smrti gdańského primátora vyháňa do ulíc poľských miest státisíce smútiacich, ktorí súčasne protestujú proti násiliu, proti nenávisti a agresivite v spoločnosti. Poľský minister vnútra Joachim Brudzinski informoval, že poľská polícia zatkla troch ľudí, ktorí po vražde gdańského starostu vyzývali na ďalšie zabíjanie. Minister označil zadržané osoby za 'nevyrovnaných internetových trollov.' V tomto okamihu sa dostávame k podstate toho čo chcem napísať, čo považujem za veľmi dôležité - odhliadnuc od tragédie v Gdańsku. 
Vraví sa, že internet je akýmsi "virtuálnym priestorom," že hlavne diskutéri a diskutérky, ktorí do neho vstupujú a sú 'akože chránení a chránené' anonymitou prezývok - nickov, si môžu písať čo chcú a ako chcú a na adresu koho si len zmyslia. Že vraj aj tak sú to len slová - slová, ktoré 'nič neznamenajú.' Nesúhlasím s takýmto alibistickým konštatovaním. Myslím si, a v tom mi určite dáte za pravdu, že existuje istá logická postupnosť a náväznosť: Na jej začiatku je myšlienka či nápad. Potom nasleduje verbálne alebo písomné vyjadrenie myšlienky či nápadu. A na konci je čin - konkrétny čin. Ak sa niekto rozhodne niekoho zavraždiť, tak pravdepodobne sa mu myšlienka na vraždu najskôr zrodí v hlave. Potom môže (ale aj nemusí) svoj nápad niekoho zavraždiť prezentovať verejne - napríklad pod pláštikom domnelej anonymity na internete, dajme tomu v diskusnom fóre. Ak nájde podporu pre svoj nápad, potom ho môže 'akože verejnosťou odobrený' zrealizovať. Istá 'skratka' od myšlienky k činu je len otázkou kratšieho či dlhšieho času a následného definitívneho rozhodnutia sa. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Warszawa - pochod proti násiliu, 15. január 2019. •
• Warszawa - pochod proti násiliu, 15. január 2019. • (zdroj: • Foto: David Zuchowicz. Zdroj: www.warszawa.wyborcza.pl •)

Ak pozornejšie sledujete, čítate diskusie pod rôznymi redakčnými alebo blogerskými článkami (nielen) na webstránke denníka SME, určite ste neraz čítali úvahy anonymov napríklad o tom, že v Novembri 1989 "bolo potrebné komunistov bez rozdielu povešať na kandelábre," "postrieľať ich ako pri revolúcii v Rumunsku" a podobne. Možno ste videli fotografie zo slovenských protestov dajme tomu proti aktérom zo spisu Gorila: niektorí protestujúci držali v rukách atrapu šibenice s obesenou figurínou gorily. Určite si spomeniete na mnohé a mnohé príspevky v diskusiách, v ktorých ich autori a autorky otvorene priali smrť niektorému z (našich) politikov, ale aj z radov verejne aktívnych občanov. Ján Levoslav Benčík, bloger z Denníka N, by vedel povedať, o čom píšem. Svoje skúsenosti by na túto tému mohol opísať nejeden slovenský novinár, nejedna novinárka. Napokon - ani ja nie som výnimkou, aj ja som už dostal niekoľko výhražných aj veľmi vulgárnych e-mailov, odkazov, súvisiacich, paradoxne, len s obyčajným blogovaním. Pochopiteľne, a to je na celej veci to najsmutnejšie - doslova novinárska práca stála život Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Táto dvojnásobná vražda je špičkou ľadovca a súčasne znakom toho, aká malá, zanedbateľná pozornosť sa u nás venuje ochrane novinárov aj ľudí, ktorí verejne vystupujú napríklad ako občianski aktivisti či ako osoby činné v akejkoľvek oblasti verejného života. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Warszawa - pochod proti násiliu, 15. január 2019. •
• Warszawa - pochod proti násiliu, 15. január 2019. • (zdroj: • Foto: David Zuchowicz. Zdroj: www.warszawa.wyborcza.pl •)

Z tieňa párdňovej vraždy v Gdańsku, z tieňa takmer rok starej vraždy vo Veľkej Mači sa veľmi znepokojujúco vynárajú otázky, týkajúce sa toho, čo vlastne dokáže, kam až je schopný zájsť jednotlivec alebo menšia či väčšia skupinka ľudí z početnej anonymnej ľudskej masy. Z ľudí, ktorí jednoducho, primitívne, priamo nenávidia, neznášajú, neprajú nikomu nič dobré - alebo mu prajú len všetko zlé; otvorene aj smrť. Kde sú ich hranice, limity - ktoré keď prekročia, tak prichádza krvavá katastrofa? Čo je alebo môže byť posledným impulzom k fatálnemu činu? Prečo rastie počet tých, ktorí iných tak nenávidia - a nenávidia ich len preto, lebo dajme tomu zastávajú iné hodnoty (napríklad liberálne), sú ústretoví (napríklad k utečencom, k rôznym menšinám), alebo dokonca uprednostňujú iný životný štýl než väčšina? Čo "núti" niekoho, aby niekomu inému posielal anonymné e-maily a odkazy, v ktorých mu grobiansky nadáva, vyhráža sa mu, zosmiešňuje ho, útočí na neho? To všetko sú otázky, na ktoré by vedeli odpovedať psychológovia, psychiatri, sociológovia a ďalší odborníci - lenže ako to už zvyčajne býva, potreba spoločnosti hľadať odpovede a riešenia často prichádza až potom, keď sa stane nešťastie - dajme tomu také, aké sa stalo vo Veľkej Mači, v Gdańsku. 
Pred niekoľkými týždňami som sa na tému verejných prejavov nenávisti rozprával s priateľom Fedorom Gálom. Bol som zhrozený z toho, keď mi priamo, tak ako to vie len on, povedal, že situácia na Slovensku a v Česku, ale aj v iných častiach Európy, je veľmi podobná situácii, ktorá bola v Európe na prelome 20. a 30. rokov XX. storočia, pri nástupe fašizmu a nacizmu. S tým rozdielom, že vtedy nebol internet a internetové sociálne siete.  
 Súvisiaci článok: Vraždenie a teror plodia nenávisť - link. 
 Súvisiaci článok: Vulgarizácia verejného priestoru - link. 

Martin Droppa

Martin Droppa

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  816
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Novinár, reportér, fotoreportér s viac než 35-ročnou praxou: Liptov, SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň; prevažne "na voľnej nohe." Mám rád literatúru, film, umenie, hudbu, prírodu, históriu II. svetovej vojny, objavovanie, Francúzsko, Poľsko a Sever. Som veľmi veľkým fanúšikom skupinyPink Floyd --- link.Na SMEblog blogujem od 2. 9. 2016.Žijem v Liptove.Kontakt: droppa.martin zavináč gmail.comMôj blog na webe Denníka N:Martin Droppa - Blog N --- link.Nájdete ma i v sieti Facebook:Martin Droppa --- link.Autor mojej profilovej fotografie:© Foto: Matúš Mydliar. Zoznam autorových rubrík:  fotografie ~ reportáž, žánrovéfilmy a kinematografiahudbafotografienezaradenévýtvarné umenieliteratúrasúkromnémoja poézianovinárske žánremoja próza

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu