• V ankete Najväčší Slovák skončil na 31. mieste. O čom to svedčí? V podstate o ničom - a ak o niečom, tak len o tom, že na jedného z našich najvýznamnejších básnikov si veľa ľudí pri nomináciách ani len nespomenulo. Alebo o ňom mnohí vôbec nevedia, netušia. Aj to je možné. Pritom ide o jediného nášho poeta, ktorý bol trikrát navrhnutý na Nobelovu cenu za literatúru. Dnes, 11. januára 2019, uplynie desať rokov od jeho úmrtia. Milan Rúfus. •
• Podrobne, detailne predstavovať Milana Rúfusa (10. december 1928, Závažná Poruba, Československá republika - 11. január 2009, Bratislava, Slovenská republika) asi nie je potrebné. Rúfus je autorom vyše dvadsiatich básnických zbierok, jeho súborné dielo vyšlo vo viac než desiatich zväzkoch. Je autorom ďalších desiatich kníh pre deti a mládež, ktoré tiež vyšli súborne v niekoľkých zväzkoch. Okrem toho napísal sedem literárnych esejí. Jeho tvorba bola preložená pochopiteľne do češtiny, ale aj do ďalších, mnohých jazykov - vrátane francúzštiny, nórčiny, fínčiny, ruštiny, taliančiny... Ako prekladateľ Rúfus preložil a prebásnil diela viacerých svetových autorov, napríklad Ibsena, Jesenina, Lermontova, Hrubína, Tyla... Domáca aj zahraničná umelecká i odborná verejnosť Rúfusa za jeho dielo veľakrát ocenila, aj najvyššími vyznamenaniami. Rúfus získal aj Národnú cenu Svetového kongresu Slovákov (1990), Rad Tomáša Garrigua Masaryka III. triedy (1991), Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (1995), viackrát i ocenenia Slovenského spolku spisovateľov a niekoľkokrát Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ. V júni roku 2008 získal Cenu Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu - za básnickú zbierku Vernosť. Milan Rúfus sa stal naším prvým laureátom medzinárodnej Ceny Crane Summit za poéziu (2008). Vysoké štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy dostal 8. januára 2009 - za mimoriadne zásluhy a za kultúrny rozvoj krajiny. Od roku 1991 bol trikrát navrhnutý na udelenie Nobelovej ceny za literatúru. •
• Milan Rúfus sa priatelil s fotografom Martinom Martinčekom (1913 - 2004) - ďalšou významnou osobnosťou slovenskej kultúry, ktorej tvorba presiahla veľmi ďaleko do sveta, za hranice Slovenska. (Ach... Aké smutné je konštatovanie, že Martin Martinček sa v stovke nominantov o titul Najväčší Slovák vôbec neobjavil...) Martin Martinček v roku 1969 vydal svoju tretiu knihu fotografií - Ľudia v horách. Vydal ju v spolupráci s Milanom Rúfusom. Martinčekove čiernobiele fotografie v knihe sú doplnené básňami, veršami Rúfusa. V roku 1972 sa spolupráca oboch liptovských umelcov zopakovala - v Martinčekovej knihe Kolíska. Ako pripomenutie si Milana Rúfusa v deň desiateho výročia jeho úmrtia vybral som z Kolísky štyri Rúfusove básne a doplnil som ich Martinčekovými fotografiami. •
Sedliačik
Na obuvi si nosil rodnú zem
až do domu, kde tvoje lôžko
na hline stálo štyrmi nohami.
Akože bolo nebo nad nami,
nízko si nad ňou spával, rozumel,
o čo si prosí, keď jej ide čas.
Kratučký býval ako otčenáš
tvoj odpočinok.
V kamení
zvonil ti krok, jak šiel si ku chlebu.
Na jeho teplú mäkkú pahrebu
seba si prikladal.
A ponáhľal sa k tomu.
Pre dávny nepokoj.
Pre pokoj tomu domu.
Starci
Vystúp sa z cesty,
uhni.
Klobúk zlož,
tí sa vracajú.
Už boli tam a idú.
Naplnení,
až pod ich krokom podkľakáva cesta.
Takí sú ťažkí tým, čo videli.
Idú a sú.
A ty len budeš.
Uhni,
prázdny a šťastný.
Pas sa, zvieratko.
Ľudstvo
Blýska sa ticho, tlmene
A vtáka nečuť z polí.
Obilie placho zvlnené
tak pred dozretím bolí.
Mäkkosti klasu ohmatáva
dnes tichá prísnosť zo zeme
a dlho žne sa stroja.
Až dozrieme, až dozrieme...
Ale ty, báseň, neodpúšťaj.
Buď spravodlivosť tvoja.
Človek
Do koša chytáš, z koša vytečie.
Bláznivý rybár, múdry človeče.
Vodu si lovil, sám podobal sa vode.
Vždy pred odchodom v tej troške po príchode.
Nevedel nikdy, kam to povedie.
Zem prijímala tvoje spovede.
I tvoje kliatby, keď z pluhu ako z klina
pršali iskry. Žil, nemohol si inak.
A tvoje veci ako pomníky
hovoria: bol. Bol smiešny? Veliký?
• Hrob Milana Rúfusa nachádza sa na cmiteri v jeho rodnej obci, v Závažnej Porube. Každým rokom, v deň výročia úmrtia poeta, stretávajú sa pri ňom spolurodáci básnika, tí, ktorí ho osobne poznali, zástupcovia kultúrnej aj spoločenskej obce. Prinesú kvety, kytice kvetov, a zaspomínajú si na muža - básnika s veľkým a hlbokým srdcom Človeka, v ktorom umelec tak podrobne obsiahol podstatu svojej rodnej krajiny a jej ľudu. •
• Keď budete v Závažnej Porube, odporúčam vám navštíviť Dom Milana Rúfusa - link. •
• • •
• V rubrike moja poézia a próza je nová báseň: oheň popolom maľuje tiene - link. •