Budem voliť Smer Roberta Fica

Autor: Martin Droppa | 7.1.2019 o 12:34 | Karma článku: 10,02 | Prečítané:  14701x

 Muž dôrazne povedal: "Budeme so ženou voliť Roberta Fica a ten jeho Smer." "Preboha, ale prečo?!" spýtal som sa, "Vysvetlím vám to," nečakal na moje protiargumenty.  

Vlak zastavil v stanici tretieho okresného mesta na trase, ktorou som cestoval po vianočných sviatkoch 2018. Niekoľko cestujúcich z vozňa, v ktorom som sedel, vystúpilo, niekoľko doň pristúpilo. "Dobrý deň," ozvalo sa mi nad hlavou, "je tu voľné miesto?" "Áno, nech sa páči," odpovedal som vyššiemu mužovi s klobúkom na hlave, v čiernych nohaviciach a v na pohľad staršom, ale veľmi udržiavanom tmavosivom vlnenom kabáte z látky v dezéne rybia kosť. Mužova otázka mohla znieť zvláštne, veď sme boli vo vlaku, kde vari všetky miesta boli obsadené miestenkami, ale predpokladal som, že sa chce len ubezpečiť že je v správnom vozni, pri správnom mieste. Muž si vyložil neveľkú batožinu do odkladacieho priestoru, zoblečený zimník zavesil na drobný háčik pri okne a posadil sa oproti mne. Na sebe mal červeno-bielo-žltú károvanú košeľu a na nej tmavopurpurovú vlnenú vestu, určite štrikovanú doma, asi manželkou. Taká vesta sa dnes v žiadnom obchode nenájde. Oblečenie muža vypovedalo o tom, že si nepotrpí na módu, a súčasne o tom, že asi nie je z bohatých pomerov, ako sa vraví. Vlak sa pohol, opäť som sa začítal do pohyblivej krajiny za oknom.  

Muža, sediaceho oproti mne v letiacom rýchliku, som si nevšímal - až do chvíľky keď vstal, zložil  koženkovú cestovnú tašku s hrubým mosadzným zipsom a vybral z nej papierové vrecko s veľkými krajcami chleba a údené mäso. Z nohavíc vydoloval vreckový nožík. Ponúkol ma: "Nedáte si, odkrojím vám, je domáce." Mäsko rozvoniavalo, vyzeralo chutne. "A viete čo, ďakujem, dám si, ale len kúsoček, pre chuť, keď už sme mali tie sviatky." Chlapík v purpurovej štrikovanej veste odkrojil chleba, naň položil pekný kus údeného a len tak, na rozprestretom papierovom vrecúšku, mi pokrm naservíroval. Chlieb bol čerstvý, mäso výborné. "To je vaša výroba?" spýtal som sa. "Nie, susedova, vždy mu chodievam pomáhať na zakáľačku, on je už sám," odvetil hostiteľ a akoby sa zháčil, zmĺkol. Potichu sme jedli, potichu sme sa viezli, každý k svojmu cieľu. Spolucestujúci zručne odkrajoval z chleba i z mäsa, sústa si kládol do úst a pomaly prežúval. Pozoroval som mu ruky: boli to ruky veľké, ťažké, s dlhými prstami, na pohľad silné, mocné v zovretí, ohyby hánok mal akoby jemne zanesené nejakou špinou, prachom, aj okolo nechtov mal ten zájdený prach. Ale ruky mal čisté, to bolo vidieť na prvý pohľad. 'Možno je to baník, možno robí v lese, s koňmi,' tipoval som v duchu, 'ktohovie.'  

Dlhú cestu pred nami, ktorá sa končila až tam, kde sa koľajnice pred rušňovodičom spájajú v Čase, sme si krátili rozhovorom. Začali sme vianočnými sviatkami a pokračovali sme počasím, obtreli sme sa aj o anketu Najväčší Slovák a o tradične celkom nanič televízny program. Zákonitosti takýchto náhodných rozhovorov platili aj v našom prípade. Netrvalo dlho a prešli sme na politiku. Pred tým sme sa ale jeden o druhom dozvedeli aj to podstatné, základné: čo-to o rodine a čo robíme. Netipoval som dobre, ale nebol som ďaleko od pravdy: spolucestujúci bol vodičom autobusov. Celý produktívny život presedel za volantom, pred rokom 1990 jazdil s kamiónmi, ale hlavne po Československu, občas sa dostal do Sovietskeho zväzu, častejšie do Maďarska, Poľska. Na Západ ho nepustili, pretože eštébákom odmietol podpísať papier, že bude donášať na svojich kolegov - kto čo nelegálne preváža spoza hraníc: hlavne časopisy, cigarety, knihy ktoré boli u nás zakázané, oblečenie, pornografiu, platne, videokazety, kto kšeftuje so západonemeckými markami a tak. "Bol som rád, že starý režim padol, aj sme si so ženou od srdca poplakali, držali sme im palce, tým mladým, aj tým z tribún - Gálovi, Kňažkovi, Budajovi, Snopkovi, Chudíkovi, Čarnogurskému, Mikloškovi a hlavne Havlovi, to sme normálne doma oslavovali, keď ho zvolili za prezidenta. Dubčeka som akosi nemusel, dobre som vedel ako lavíroval v šesťdesiatom ôsmom," vysvetľoval mi. "Potom prišli prvé slobodné voľby, to bolo radosti! A odrazu, ani sme sa nenazdali, prišiel Mečiar a Klaus a rozbili spoločnú republiku. Zas sme si so ženou poplakali, ale už nie od radosti a nadšenia. Stále som jazdil s kamiónom - a zrazu som išiel za hranice, aj keď pred niekoľkými týždňami tam žiadne hranice neboli. Cítil som preukrutný podraz a vinil som z toho hlavne Mečiara. Nikdy sme ho so ženou nevolili, ani tých z esenes, Slota a Ľupták mi boli na smiech, aj Migaš. Volili sme Dzurindu, pravidelne. Keď sa im to rozpadlo, dali sme hlasy Bugárovi, aj keď je to Maďar, ale nič lepšieho tam pre nás vtedy nebolo. Potom som nevolil, lebo akurát cez voľby mi to vychádzalo tak, že som vozil pre jednu nemeckú firmu v Hannoveri. Prešoféroval som celú západnú Európu. To už bol na scéne Fico. Prišli ďalšie voľby a rozhodli sme sa zas voliť Bugára, lebo sme ho považovali za seriózneho oponenta Ficovi. Lenže Bugár nás sklamal, dal sa dokopy s Ficom aj s Dankom. Už sme so ženou neplakali ani od radosti, ani od zlosti, ale sme nadávali, lebo sme sa cítili podvedení. Priznám sa vám, o politiku som sa prestal zaujímať. Hlavne že som mal robotu, aj keď z Nemecka som už bol doma a zamestnal som sa ako vodič autobusu. Mal som najazdené, to zavážilo." Muž sa odmlčal, akoby uvažoval či má, či nemá povedať to čo chce, ako keby sa chystal prezradiť nejaké tajomstvo.  

Nakoniec to z neho vykĺzlo, aj keď potichšie, ale ako keby dôrazne povedal: "Budeme so ženou voliť Smer. Roberta Fica a ten jeho Smer." Opäť sa odmlčal. "Preboha, ale prečo?!" spýtal som sa, "Vysvetlím vám to," nečakal na moje protiargumenty spolucestujúci. "Pozrite sa, na jednej strane nás Bugár nesmierne sklamal, dokonca až urazil tým, že sa dal do partie so Smerom, o ktorom prehlasoval, že s ním nikdy nebude. A vidíte - je s ním jedna ruka, aj s Dankom. V tých nových politických stranách sa vôbec nevyznám. Neviem kto je čo a hlavne čím bude po voľbách, ak sa dostane do parlamentu. Kotlebovci neprichádzajú do úvahy, takí idioti nie sme, ani ja, ani žena, ani naše deti, aby sme ich volili," sucho sa zasmial. "Tí, ktorí dnes sami o sebe vyhlasujú, že sú opozícia, tak tí sú ako opozícia nemožní a neschopní. Ak by sa dostali k moci, teda že by zostavovali vládu, tak by zas na dlhé roky nastal chaos, pretože by začali robiť všade, od ministerstiev až celkom nadol, personálne zmeny, a to by len ešte viac rozvrátilo spoločnosť..." "Vám neprekážajú všetky tie kauzy a škandály, ktoré Fico a Smer majú?" skočil som mu do reči. "Viete čo? Už dávno ma to nezaujíma. Dzurindovci mali svojho Palacku, svoje platinové sitká, svoju Gorilu, Osrblie a ktovie čo všetko, takže naozaj ma to už nezaujíma. Pozrite sa, zavraždili Kuciaka, Fico podal demisiu, aj Kaliňák, Žitňanská sa stiahla z politiky, Kaliňák už nie je ani len poslancom v národnej rade, navyše zopár ministrov bolo odsúdených a sú v base, viete ako dopadol Rusko. Kočner je v base, polícia a súdy dosť tvrdo idú po krku aj tým, ktorí boli ešte prednedávnom celkom hore a nedotknuteľní. Protestujúci Za slušné Slovensko dosiahli veľa z toho čo chceli. Aj ja a žena sme boli na protestoch, aj naše deti boli. A korupcia, úplatkárstvo, rozkrádačky? Kedy v tomto štáte neboli?" položil muž rečnícku otázku. "A to naozaj, napriek tomu všetkému, chcete voliť Smer?" pýtam sa s dôrazom na slovo 'Smer.' "Áno," odpovedal muž a zvážnel: "Voľby budú vo februári 2020, o pár mesiacov po nich by som mal ísť do riadneho starobného dôchodku. Dôchodok nebudem mať zlý, to sa nebojím. Možno si občas privyrobím, o šoférov je núdza, mám skúsenosti. Ale o iné sa bojím. O to, čomu sa dnes všeobecne vraví sociálne istoty. Kto ich dnes naozaj poskytuje a ručí za ne? Ficova... ...teda Pellegriniho vláda, ešte od čias Fica. To nie sú len nejaké obedy pre školákov a rekreačné poukazy, to sa ma netýka. Bezplatné cestovanie vlakom radi so ženou využijeme, aj keď toho vlakmi veľa nenacestujeme, ale budeme chodiť za deťmi, za vnukmi, za príbuznými. Konečne nebudem musieť krútiť volantom, len sa poveziem. Viem, nie je to cestovanie zadarmo, štát to platí, ale ja som tomuto štátu za tie moje odrobené desaťročia zaplatil desaťtisíce a desaťtisíce na všetkých možných daniach, odvodoch, poplatkoch, tak nech sa mi z toho aspoň omrvinka vráti. Ale to hlavné čo potrebujem, je mať istotu v dôchodku, v jeho zvyšovaní, aj vo vianočných príspevkoch a príplatkoch, v tom, že sa nebudú do neba zdvíhať ceny plynu a elektriny, liekov, platby v zdravotníctve, ceny potravín a dépéhá na potraviny. Chcem mať na dôchodok istotu, ak mi rozumiete. Nechcem žiadne prudké sociálne zmeny, chcem mať pokoj a neobávať sa štyri roky toho, že nová vláda porobí tam škrt, hentam škrt a výsledkom bude to, že ako dôchodca budem musieť ísť niekam pracovať aby sme so ženou utiahli aspoň domácnosť. Chcem mať tie svoje istoty, na ktoré mám právo, a chcem mať pokoj. Chcem žiť v sociálnom štáte." "Rozumiem vám," prikývol som, "tešíte sa na dôchodok a chcete si ho s manželkou primerane užívať." "Áno, presne tak." "A preto budete voliť Smer Roberta Fica." "Áno, tak je to. Už sa nechcem podieľať na kadejakých pokusoch politikov na tomto štáte a na jeho obyvateľoch. Postupne ma všetci, ktorých som volil, sklamali. Fica som nikdy nevolil, tak teraz nech je na rade on," pokúsil sa spolucestujúci o žart, ale ani on, ani ja sme sa nezasmiali. Len sme sa nebadane usmiali, každý po svojom. "Naozaj chcete voliť Smer? Veď do politiky vstúpili aj nové strany, celkom noví ľudia,..." opäť som sa pokúsil o oponentúru. "Viem, sledujem to. Ale kto sú tí ľudia v tých stranách? Sú mladí, viacerí z nich sú mladší než moje deti. Sú v politike neskúsení, nemajú skoro žiadnu prax, pre mňa sú neznámi a nečitateľní. Prečo by som niekoho z nich a jeho stranu mal voliť? Prečo by som mal hazardovať s tým, že môj hlas prepadne? Prečo mám riskovať ďalšie sklamania?" vysvetlil mi a dodal: "Aj tak je Smer stále najsilnejšou stranou, tak nech tie nasledujúce voľby vyhrá na celej čiare. Čo sa bude diať potom, uvidíme..." Muž stíchol, hľadiac pred seba ako keby ma už nevnímal.      
 "...dobrý deň, zmena sprievodcov, prosím si vaše cestovné lístky," prišla mladá sprievodkyňa v peknej uniforme a prerušila nám rozhovor, ku ktorému sme sa už nevrátili.          

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.


Už ste čítali?