Maroškov stratený aj odhodený Čas

Autor: Martin Droppa | 3.1.2019 o 1:11 | (upravené 3.1.2019 o 10:40) Karma článku: 10,07 | Prečítané:  4633x

 Keď sa Otec priblížil k cúdenici, jesenné Slnko vrhalo lúče Svetla pod takým uhlom, že kovové puzdro hodiniek sa zalesklo, blyslo sa v zažltlej tráve Otcovi priamo do očí.  

Bol deň Nového roka, presnejšie - bol podvečer prvého dňa v novom roku. Martin ležal na pohovke a počúval polhodinovú kompozíciu Piano Concerto In A minor, Opus 16 od Edvarda Griega. Myšlienkami lietal kade-tade, všelikade - po spomienkach dávnych, pradávnych, aj po tých čerstvých. V okamihoch, keď hudobníci Slovinského symfonického orchestra Rádia a televízie v Ľubľane hrali silnejšie, dynamickejšie časti skladby, akoby sa Martin strhol zo spomienok - tak, ako keď sa niekto strhne z driemot, a sústredil sa na hru klaviristky Dubravky Tomšič Srebotnjakovej. Hrala obdivuhodne, jej klavír mal fantastický zvuk a Hudba z neho priam letela priestorom - aj keď nahrávka, ktorú Martin počúval, mala takmer tridsať rokov. "Hudba z krídla letí ako keby mala krídla," usmial sa Martin nad jemnou slovnou hračkou, ktorá mu prišla na um. Za oknami sa na zadné ako Kôň staval Súmrak - ako Kôň, ktorému v chladnom Vetre začína viať tmavá hriva Noci. Martin sa posadil na pohovku a zamyslel sa nad tým, nad čím sa zamýšľal keď oddychujúc spomínal. Griegova Hudba dohrávala. Martin na diaľkovom ovládači stlačil tlačidlo replay. Koniec kompozície prešiel do jej začiatku.   

Jedna z dávnych spomienok sa Martinovi pravidelne vracala v mysli, a to nielen počas vianočných a novoročných sviatkov. Čas tej spomienky si nevyberal Čas - prišiel kedy sa mu zachcelo. Bola to spomienka na prvé hodinky, ktoré Martin dostal ako darček pod vianočný stromček. Bolo to dávno, tak dávno...  ...od tých Vianoc uplynulo viac než štyridsaťpäť rokov. Náramkové hodinky, ktoré vtedy Martin dostal, boli krásne a parádne: celokovové, s matným puzdrom hliníkovej farby a s kovovým náramkom, pripomínajúcim ohybný chvost jaštera, jašterice alebo štrkotavý koniec hadieho chvosta; hada - štrkáča. Náramok sa dal prakticky skrátiť alebo predĺžiť pomocou jednoduchej zmeny polohy malého uzavieracieho mechanizmu. Hodinky mali minútovú a hodinovú ručičku rozširujúcu sa v smere k arabským čísliciam na ciferníku, ručičky boli zakončené špicom, v ktorom bol vsadený kúsok zelenožltkavého fosforu. Večer, v noci a v tme pekne svetielkoval. Fosforom boli vyznačené aj číslice 3, 6, 9 a 12. Okolo ciferníka vytrvalo obiehala sekundovka - tenká ako fúzik Psíka. Martin mal z tých hodiniek veľmi veľkú radosť - a nebola to radosť len pre radosť z toho, že sú to jeho prvé hodinky. Napokon - neboli to jeho prvé hodinky, boli to 'len' prvé hodinky, ktoré dostal na Vianoce. Tieto hodinky neboli na tú dobu lacné, boli moderné, ich mechanizmus, čerpajúci energiu z malej, ploskej baterky, fungoval na princípe systému quartz - a tesne pod stredom ciferníka bol nápis Quartz. Boli to hodinky 'quartzky.' Martinovi spravili radosť a bol hrdý na to, že ich má. Boli to jednoducho 'iné hodinky,' než tie, ktoré už mal.    

Hodinky, ktoré už Martin mal, boli v tých časoch veľmi žiadané, populárne, boli v mužskej móde. Boli to náramkové hodinky Prim Sport so sedemnástimi kameňmi, čierne, dokonca vodotesné, vhodné aj pre potápačov a ponáračov sa do hĺbok až 50 metrov. Minútová, hodinová aj sekundová ručička na týchto hodinkách v šere či v tme svetielkovali - podobne ako aj hrubé čiarky, vyznačujúce jednotlivé hodiny na ciferníku. Namiesto trojky bol v ciferníku obdĺžnikový otvor, v ktorom sa ukazoval dátum - koľkého je dnes. Bola to užitočná funkcia, pretože pomocou nej si Martin hravo, ľahko vypočítal, koľkého bude zajtra a koľkého bolo včera. Podobné okienko - vedľa trojky, mali v ciferníku aj Martinove nové 'quartzky.' Čierne 'primky' mali čierny gumový náramok s kovovou sponou na zapínanie - takou, aká je na obyčajnom opasku. A ešte jednu vec mali čierne športové 'primky:' zvrchu bol do hodinového puzdra vložený otáčajúci sa krúžok. Na ňom boli číslami a čiarkami vyznačené minúty. Krúžkom sa meral Čas. Časom sa ťažšie otáčal, lebo sa podeň dostal prach.    

  Bolo to v časoch, keď Martin nosil náramkové hodinky, striedavo 'primky' a 'quartzky,' na pravej ruke. To bolo takto: Martin sa narodil ako Maroško a Maroško bol ľavákom, lenže na tie časy si Martin spomína len matne, polomatne, okrajovo. Nosiť hodinky na pravej ruke prišlo Martinovi na um vtedy, keď jedného dňa videl fotografiu z koncertu The Beatles. Čiernobielu fotku, na ktorej mal ľavák Paul McCartney hodinky na pravej ruke. "Prečo by som aj ja nemohol nosiť hodinky na pravej ruke?" spýtal sa Martin Martina a odpovedal si: "Veď prečo nie." A začal nosiť hodinky na pravici. Netrvalo to dlho, len pár rokov. Trvalo to dovtedy, dokým Martin nevidel film Easy Rider. Hneď začiatok filmu Martina upútal aj zaujal a napokon fascinoval. Na začiatku filmu hlavní predstavitelia, ktorých hrá Peter Fonda a Dennis Hopper, neskôr sa k nim pridá Jack Nicholson, za letiskom v Los Angeles predajú balík kokaínu. Za peniaze, ktoré obchodom získali, si kúpili dve motorky Harley-Davidson. Zvyšné bankovky poskrúcali do roliek, rolky napchali do hadičiek a hadičky strčili do benzínových nádrží motoriek a vybrali sa na cestu naprieč Amerikou, do New Orleansu. Celé scéna trvá vo filme ani nie päť minút. Končí sa tým, ako sa Wyatt, s prezývkou Kapitán Amerika, ktorého hrá Peter Fonda, na chvíľku zastaví, zloží si z ľavého zápästia hodinky a odhodí ich do prachu cesty. Bezstarostní jazdci vyrážajú za cieľom, ktorým sa im stane...  Keď Martin videl film Easy Rider, ten začiatok, aj celý film, aj jeho koniec, uvedomil si, že je zbytočné, aby nosil hodinky. "Čas je s tebou stále, či chceš alebo nechceš, a Čas v podobe hodiniek je celkom zanedbateľný, vlastne nepotrebný," uvedomil si Martin a odložil svoje náramkové hodinky do drevenej skrinky. To, že Kapitán Amerika odhodil svoje hodinky do prachu, vnímal Martin ako silný symbol slobody, voľnosti, ktoré nepodliehajú ani podliehať nemôžu a nesmú, a nikdy podliehať nebudú Času. Bolo to gesto, ktoré sa Martinovi zapáčilo a prijal ho za svoje, za svoj prejav vlastných pocitov i túžob v dobe vrcholiacej komunistickej normalizácie, v dobe keď film Easy Rider nesmel vidieť v kine - ale len z videokazety na neveľkej televíznej obrazovke u priateľa. Odvtedy, už sú to desaťročia, Martin žiadne náramkové hodinky nenosí.  

 Maroška preškolili na praváka ešte skôr než sa naučil písať. Zatiaľ čo jeho Mama si do smrti odkrajovala z chleba nožom, držiac ho v ľavej ruke, Martin niečo také nikdy nezvládol ani nezvláda. Občas si zamieša nápoj ľavou rukou, niekedy si krajec chleba natrie nožíkom držaným v ľavej ruke. Čo sa písania týka - keď sa mu zachce, napíše zopár viet perom v ľavej ruke, aj ťah štetcom, napitým akvarelovou alebo temperovou farbou, akrylom, zvládne ľavicou. Ale inak je Martin pravák akoby od narodenia.  
 V časoch keď Martin ešte nosieval hodinky na pravej ruke, bolo to v dňoch neskorej Jesene, vybral sa hneď popoludní, po sýtom obede, so Psíkom do Lesov. Boli tri či štyri kilometre, nie viac, za Mestom, stúpali chodníkom úzkou Dolinkou, míňajúc Vodu Potoka po ľavej strane. Zažltnuté trávy, sklonené k zemi, opadané tmavohnedé, okrové, sýtožlté, černavé i oranžovotmavozelené lístie pokrývala srieň, lesknúca sa vo svetle Slnka ktoré mali pred sebou, tak nízko, takmer priamo pred očami. Srieň pokrývala konáre stromov v hustnúcom zmiešanom Lese. Martin kráčal, cez krk mal prevesenú koženú vôdzku na Psíka. Ten, i keď pobehoval vôkol, nikdy sa nevzdialil tak ďaleko, aby jeden na druhého nevideli, nikdy neodbehol hlbšie do Lesa. Držali sa chodníka. To bolo v časoch, v starých časoch, keď sa človek so Psom v Lese nemusel obávať, že v Prírode stretne poľovníka - vlastne ani ho nestretne, ktorý mu Psíka bez výstrahy, odkiaľsi zo zálohy, nezbadaný, zastrelí (link). Napokon, ani obyčajný človek sa vtedy nemusel v Lese strachovať z toho, že vstúpi kam nemá, že kráča kadiaľ nesmie. Psík a jeho Martin kráčali Lesom. Ich Mesto bolo ďaleko za ústím Dolinky, aj Potok sa odklonil hlbšie pod strmý svah hory. Martin sa zastavil a stiahol si rukavice. Nebola zima, bolo fajne. Vtedy zbadal, že náramok na 'quartzkách' má celkom natesno. Bolo to tým, že pri dlhej chôdzi sa mu nahrnulo do rúk viac krvi než zvyčajne. Náramok sa viac povoliť nedal, preto si Martin hodinky odopol a vložil ich do pravého zadného vrecka tmavomodrých menčestrových nohavíc. Prešli zopár stoviek metrov a pred nimi sa rozprestrela Slnkom zaliata cúdenica s padlou jesennou trávou. Chlapec so Psom sa vybrali naprieč, na konci cúdenice sa stočili doľava, popod Les ju obišli a chodníkom ktorým prišli sa vrátili do Mesta a domov. Doma Martin zistil, že hodiniek v zadnom vrecku niet. Namiesto nich je v ňom diera. Chlapca oblial pot Smútku, Žiaľu - veď stratil vianočný darček.  

  Martin ihneď vypovedal Otcovi, čo sa mu stalo. Otec sa len spýtal, že kde boli, a bez odkladu sa vybral do Lesa. Unavený Psík dávno zadriemal. Už sa schyľovalo k večeru, keď sa Otec vrátil - i s hodinkami. Bolo to takto: Hodinky vypadli Martinovi z vrecka práve vtedy, keď so Psíkom prechádzali cúdenicou. Keď sa Otec k nej priblížil, Slnko vrhalo lúče Svetla pod takým uhlom, že kovové puzdro sa zalesklo Otcovi priamo do očí. Hodinky sa našli.  

  Preletelo zopár rokov a z Martina, ktorý bol kedysi Maroškom, stal sa Maroš. Ako striebristé 'quartzky,' tak aj športové 'primky' - jedny aj druhé hodinky odpočívajú v drevenej krabičke. Ich ručičky stoja už dlhé desaťročia. Hýbu sa len Martinove spomienky; len spomienky idú, idú dozadu, aj bez jemného naťahovania, bez maličkej baterky, bez kúskov svetielkujúceho fosforu. Občas, keď sa Čas rozhodne,  vtedy vloží pod Martinove privreté viečka spomienku na Čas stratený alebo na Čas odhodený. A Hudba, Hudba vtedy letí priestorom na krídle.  
   Čas   
   Čas je ako kamienky a kamene
   na plážach všetkých
   všetkých Morí a Oceánov
   je ich nekonečné množstvo
   ale nenájdeš medzi nimi
   nenájdeš medzi nimi ani len dva rovnaké

   Čas je ako vlny a vlnky
   na hladinách všetkých
   všetkých Oceánov a Morí
   je ich nekonečné množstvo
   ale nezbadáš medzi nimi
   nezbadáš medzi nimi ani len dve rovnaké

   
   Súvisiaci článok:  Marošov štedrovečerný deň  ---  link.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.


Už ste čítali?