• Stalo sa mi to aj nedávno, pri príprave článku Komunisti - link. Ten som ilustroval aj grafikami Roberta Dúbravca (19. január 1924, Ružomberok - 8. november 1976, Bratislava) - maliara, grafika, výtvarného pedagóga, ktoré vznikli v prvej polovici sedemdesiatych rokov XX. storočia, v časoch bujnejúcej, rozrastajúcej sa buriny socializmu v Československu. Súbežne s grafikami so socialistickým obsahom (či priam s komunistickým obsahom?) objavil som aj karikatúry Viliama Weisskopfa (1890 - 1964). Niekoľko z nich vám ponúkam. •
• Ospravedlňujem sa, politické karikatúry nie sú v dostatočne veľkom rozlíšení. Kde som to považoval za potrebné, pripísal som do popisku vysvetlenie - pre mladšiu čitateľskú obec. •
• Vidíte - týmto nás kŕmili, v podstate od konca štyridsiatych rokov až do konca osemdesiatych rokov minulého storočia. Formy politických karikatúr sa menili, aj ich rukopis - ten vždy záležal (tak ako aj teraz) na rukopise karikaturistu. Jedno ale vždy, cez desaťročia, ostávalo: ich obsah. Bol zameraný na "kritiku" imperialistov, USA, Izraela, Západného Nemecka, západného kapitálu, západonemeckých neo-fašistických či neo-nacistických revanšistov atď., Na druhej strane takéto karikatúry a komunistická propaganda velebili Zväz sovietskych socialistických republík, socialistický tábor, revolučné snahy v rozvojových krajinách, mier a súčasne obranu socializmu na ceste ku komunizmu. Neraz to boli karikatúry obsahovo úboho prvoplánové - určite preto, aby im porozumel i jednoduchý, prostý ľuď, ktorý musel byť udržiavaný v strehu pri budovaní a obrane socialistických výdobytkov. •
• Obrodenie, tak ako v celej spoločnosti, prišlo v závere šesťdesiatych rokov aj do oblasti politickej karikatúry. Bohužiaľ, len na krátky čas. Mnohí autori, ktorí si vtedy "pustili ceruzu na špacír," boli ihneď po auguste 1968 zakázaní. Patril medzi nich napríklad český vedec a karikaturista Pavel Kantorek (1942 - 2017), ktorý vzápätí po invázii do Československa emigroval do Kanady. Zo slovenských autorov karikatúr, aj politických, je stálicou Fedor Vico (1944), známy i zo súčasného denníka SME. Ani on to nemal v časoch normalizácie ľahké, napríklad jeho knižka karikatúr Dereš Fedora Vica (1969) bola krátko po vydaní zakázaná - dostala sa na index. Súčasná politická karikatúra dnes akoby na Slovensku ani nebola. Tá, ktorá je, ako keby strácala dych, silu, hodnotu nadčasovej výpovede. Reprezentuje ju len zopár autorov (Fedor Vico, Shooty, Danglár, Mikuláš Sliacky) a môj súkromný dojem je taký, že často ide o karikatúru samej seba. Ale možno sa mýlim, ktohovie. •