Vojna, je (tu) obyčajná vojna

Autor: Martin Droppa | 26.11.2018 o 21:31 | (upravené 26.11.2018 o 22:44) Karma článku: 3,16 | Prečítané:  977x

 Mapa, ceruza, lineár, papier: Bratislava - Kyjev - Doneck - Azovské more = maximálne 2 650 kilometrov vzdušnou čiarou. To je čo by kameňom dohodil. Alebo - skôr granátom.  

V Azovskom mori, ktoré je súčasťou Čierneho mora, a ktoré je od nášho hlavného mesta vzdialené len 2 650 kilometrov vzdušnou čiarou, sa bojuje. Bojuje sa v celej priľahlej východnej časti Ukrajiny, na Kryme. Vzdušná vzdialenosť medzi Bratislavou a bojiskami ostrej, "normálnej," horúcej vojny s mŕtvymi na oboch stranách - aj z radov civilistov, sa skracuje. Zdá sa vám, že je to ďaleko, že sa nás to netýka? Nie, nie je to tak. Vojna, špinavá a svinská vojna, je blízko a týka sa nás. Alebo sa nás ešte len bude týkať.  

Pre porovnanie, aby tomu vari porozumela aj bilngválna gymnazistka Lívia zo Spišskej Novej Vsi, aj Peter Krupa - link - mastne z našich daní platený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, ktorý na pôde parlamentu vari jakživ neprehovoril ani slovka a nechcú ho zavolať ani do televíznej debaty. Takže takto, prehľadne: vzdušné vzdialenosti vybratých, známych miest v Európe od Bratislavy:  
     Bratislava - Praha (Česká republika): 290 kilometrov,
     Bratislava - Košice (Slovenská republika): 313 kilometrov,
     Bratislava - Istanbul (Turecko): 1 230 kilometrov,
     Bratislava - Štokholm (Švédsko): 1 245 kilometrov,
     Bratislava - Londýn (Veľká Británia): 1 290 kilometrov, 
     Bratislava - Chania (Kréta, Grécko): 1 500 kilometrov, 
     Bratislava - Moskva (Rusko): 1 630 kilometrov,
     Bratislava - Dublin (Írsko): 1 732 kilometrov,
     Bratislava - Lisabon (Portugalsko): 2 350 kilometrov,
     Bratislava - Reykjavík (Island): 2 925 kilometrov,  
     Bratislava - Abú Dhabí (Spojené arabské emiráty): 4 185 kilometrov.
     Tak blízko od nás je skutočná vojna - konflikt, ktorý minútu za minútou rastie.  

Vďaka internetu môžeme minútu po minúte sledovať informácie o vzpínajúcom sa konflikte na východe Ukrajiny, na Kryme, pri Azovskom mori. Môžeme kaviarensky alebo krčmovo špekulovať nad tým, "kto je za tým" a kto začal. Nepodstatné, bezpredmetné, vážení a vážené. Tam už je vojna. Dávno je tam vojna. Spomenie si dnes niekto na "zelených mužíčkov," na "ruských dovolenkárov," na prísne ruskou cenzorskou mocou utajované a popierané zoznamy padlých ruských mládencov na východe Ukrajiny? A na zostrelené civilné lietadlo letu MH17 Malaysia Airlines, ktoré proruskí separatisti zostrelili raketou nad obcou Hrabove v Doneckej oblasti? Spomeniete si, koľko obetí si vyžiadal len tento bezprecedentný útok na civilistov už 17. júla 2014? Nie, nespomínate si? Pripomeniem: Bolo to 298 civilistov, z nich 15 členov posádky. Civilné dopravné lietadlo - akým aj my radi lietame do všakovakých destinácií. A čo sa stalo? Nič. Zatriaslo to Vladímírom Vladimirovičom Putinom (1952) - ruským prezidentom? Nie. Zatriaslo to Petrom Olexijovičom Porošenkom (1965) - ukrajinským prezidentom? Nie. Zatriaslo to akurát tak pripitým, rehotajúcim sa proruským separatistom, ktorý pred mobilom filmujúceho druha v zbrani triasol plyšákom nejakej nebohej dievčinky z paluby lietadla - lebo zvery v polovojenských uniformách vykradli bytožinu mŕtvych cestujúcich. A zatriaslo to svetom, verejnosťou. A nič. Medzitým Putin ako keby sa nič nedialo priznal, že tí "dovolenkári" v uniformách bez označení sú Rusi. A nič sa nestalo. Stalo sa len to, že vojna pokračovala. A pokračuje. A naberá obrátky - zbytočne by nebola na Ukrajine dnes vyhlásená bojová pohotovosť (a dokým tento článok zverejním, tak možno aj stanné právo).  

Takže vy, vážené Slovenky a vážení Slováci, vy si stále myslíte, že nás sa to netýka? Isteže - veď sme v NATO. (Chvála Pánu Bohu, že sme v NATO - a verím, že naši pomätenci, ktorí vrieskajú aby sme z NATO vystúpili (a "pre istotu" aj z Európskej únie) sa už konečne spamätajú.) Totiž tam, o mizerných 20 kilometrov vzdušnou čiarou ďalej ako je to od nás do Moskvy, kde si predseda nášho parlamentu Andrej Danko chodí "po rozumy," kde si akýsi pobláznený rusofil Tibor Eliot Rostás chodí po peniaze, odkiaľ k nám neprichádzajú Bezstarostní jazdci, ale hell Noční vlci - tak tam je vojna, v ktorej sa mezi sebou zabíjajú Slovania. Tak - a teraz buďte múdri: študentka Lívia a kotlebovci a Slovenskí branci. 

Stále si myslíte, že tá vojna (ktorá trvá už roky!) ja ďaleko a netýka sa nás? Mýlite sa. Týka sa nás a môže sa ľahko stať, že sa nás bude dotýkať viac než si to teraz pripúšťame. V takej vojne, vážené a vážení, totiž najviac trpia obyčajní, bezbranní civilisti. Videli ste tie fotky vyššie? Áno? A videli ste na nich utekajúcich vojakov? Nie? Samozrejme! Z oblastí, postihnutých vojnou, utekajú ako prví civilisti. Domnievate sa, že budú utekať kamsi do Ruska? Nie. Pôjdu pekne a krásne na západ - na Západ. Teda aj k nám. A čo my na to? Čo ty na to, študentka Lívia, na jasné a priame dopady slovanskej, bratovražednej vojny? A čo vy, kotlebovci a spol.?  
Hlavná vec, že my sa tu dohadujeme o tom, či má alebo nemá Slovenská republika podpísať Marrakéšsky dokument. Jasné, že ho má podpísať! Alebo sa domnievate všetci v Smer - SD, v SNS, v ĽSNS a čojaviem kde ešte, že Organizácia spojených národov je "na hlavu padnutá" a s ňou aj náš minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák? Nie, nie je to tak. Je to len a iba tak, že dnes a asi aj pozajtra sa z akejsi "hrozby migrantami" snažia vyĺcť politický = voličský kapitál smeráci, esenesáci, kotlebovci a kollárovci a sulíkovci a... A všetci. Lebo budú voľby. Lenže skôr než voľby tu môžu byť tisíce utečencov z východnej Ukrajiny. Neveríte? Verte tomu - keď horel konflikt v bývalej Juhoslávii (koľko kilometrov vzdušnou čiarou je k Plitvickým jazerám, do Mostaru, Dubrovniku etc.?) mali sme tu de facto takmer 20 000 utečencov, utekajúcich pred vojnou. Prišli tak, ako prídu aj títo, z východu Ukrajiny: s batohmi a s igelitkami, kde budú mať hlavne fotoalbumy s rodinnými fotečkami a v mobile zopár záberov na vlastný horiaci dom, dom vybombardovaný, ktorý museli opustiť - lebo vojna. Čo potom? Pošleme ich kade ľahšie? Kto sa im pozrie do očí, tým deťom, ženám, starým ľuďom (mladí budú v zbrani)? Ty, Lívia, vy, kotlebovci či sulíkovci, ficovci, rigorózni národniari? Nie, budete zbabelí, zas len zbabelí. Jasné - Marrakéšsky dokument nepodpíšeme! Kašleme na Marrakéš aj na Istanbul, nám nestačí Vatikán. Kašleme na Organizáciu spojených národov, kašleme na svet - veď my máme čo jesť, aj teplo nám je, aj Vianoce budú - krásne a požehnané Božia Vianoce, Jezuliatko sa narodí, už zas. A potom to svet, Európu, Organizáciu spojených národov prestane so Slovenskom baviť a vykašlú sa na nás.  A Rusi? Aj tí sa na nás vykašlú - budú bojovať s Ukrajinou. Čo spravia? Dajme tomu aj to, že Ukrajinu odstavia od zemného plynu. Už si spomínate na plynovú krízu, ktorá nás náhle postihla kedysi v októbri - novembri 2009? Boli sme z toho celí paf! Ale dobre - nie, nás sa rusko - ukrajinská vojna netýka. Nás sa netýka nič. Možno si poviete, že zbytočne panikárim. Lenže - lepšie je byť nateraz pesimistom a potom prekvapeným optimistom, než naopak. Lepšie je byť znepokojený teraz a potom upokojený, než naopak. Aktualizujem: Ukrajinský parlament schválil zavedenie stanného práva.   
     Súvisiaci článok o Marrakéšskom dokumente  ---  link.  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Audio Gorila, Air Danko a parížska komúna (týždeň Petra Schutza)

Marček a spol. sú už kmeňoví koaličníci.

DOMOV

Kočnerovi navrhnú sprísniť väzbu, vraj ovplyvňuje vyšetrovanie

Utajený svedok predložil dôkazy proti Kočnerovi.

PRIMÁR

Erekciu môže zachrániť pohyb. Vedci radia ako a koľko treba cvičiť

Ak muž vydrží, zmena príde do pol roka.


Už ste čítali?