Sedliacky nerozum, dedičná hlúposť

Autor: Martin Droppa | 24.11.2018 o 8:38 | (upravené 24.11.2018 o 9:28) Karma článku: 3,66 | Prečítané:  1310x

 Zábavné sú tie reči o zdravom sedliackom rozume a o akejsi fantazmagorickej predstave, aké múdre boli naše staré mamy, starí otcovia - a my sme to po nich zdedili. Nič také!  

Reči o sedliackom rozume sú len prázdnymi floskulami dnešnej doby. Leukoplastom, ktorým chceme prelepiť náš dnešný nerozum, pričasto doslova tuposť. Ak by sme mali onen sedliacky rozum prijať ako nejaké v univerze všeplatné kritérium správania sa, konania, činov - tak v takom prípade dnešný človek zlyháva na plnej čiare. Napríklad taký skutočný sedliak kedysi: Pravidelne vyviezol na roľu hnoj z maštalí, v sudoch a v diežach nazberanú močovku. Hnoj na poliach rozkydal a poriadne to zalial močovkou. Aj sa na to po práci vymočil. Dnes? Ani nápad! Ešte to by tak chýbalo! Družstevník / farmár vyvezie na družstevné / farmárske pole hnoj, do na to určenej vybetónovanej jamy, aj močovku tam vyleje, aj sa napokon po práci na pole vyčúra. Ale - čo sa nestane? Stane sa to, že okolo beží nejaký ego-aktivista, ktorý dni a noci "všetko rieši" spoza počítača - a nič nevyrieši. A tento bežec za úspechom dotyčného družstevníka / farmára nafotí, aj s traktorom alebo vétrieskou, potom spíše lajstá na predpísané formuláre a družstevníka / farmára udá kde je ho len udať možné. Ihneď to zavesí na internet a kochá sa, ako mu klikajú a lajkujú. O tom, že beháva aj so psom, ktorého má v prírode voľne pusteného, so psom celkom nesocializovaným, nevychovaným - o tom ego-aktivista nenapíše. Ale "rozumy" a hlavne udania bude trúsiť kade - tade, ako stará koza bobky. Sám seba, ako inak, tento ego-aktivista neudá.  
Alebo taký sedliak kedysi: Dobre vedel kedy a kde treba čo nasadiť a zasiať aby to vyrástlo, aby bola úroda. Nepotreboval skleníky a v nich hydropóniu. Nepotreboval ani paradajky. Dobre vedel ktoré domáce zviera má čím kŕmiť a napájať. Vedel čo a kedy treba dať koňovi, krave, prasaťu, sliepkam, zajacom, aj Psíkovi. Mačka si myši nalovila sama. Nepotreboval zmesky, granule, nemiešal do zrna a do kukuričianky pre kury proteíny, do obroku a do sečky pre kone a pre kravy antibiotiká, neprikrmoval domáce úžitkové zvieratá výživovými doplnkami - a výživové doplnky nepotreboval ani on, ani jeho žena ani synovia a dcéry. Mali jablká, cesnak, v sude kyslú kapustu, cibuľu, nasušenú lipinu, fľašu domácej slivovice a ríbezľového vína, všetko to bolo bez konzervantov, sladidiel a umelých príchutí kokosu, ananásu, papáje, pomaranča. A bolo po nádche, po chrípke. Na rany bol skoroceľový list, žul sa tabak, nie orbitky, holilo sa britvvou, barbusom, voňalo sa pitralónom. 
Dnes? Neosedliak či farmár vstane, dá si krajec klíčkového chleba so sójovou atrapou bôčika, zaleje si spišskú kávu z kávovníkových plantáží pod Gerlachom a rozsvieti si medzi perami elektrickú cigaretu. Úbohého Psíka a na duchu upadajúcu mačku nakŕmi presnidávkou z konzervičky. Prasiatku nemôže šupy zo zemiakov zaliať pomyjami - pretože vedci vyšľachtili zemiaky bez šupiek a žiadne prasa nestrčí rypák do saponátovej, odmastenej vody. Niet čo zaliať čím. Sú len plné vrecia granúl a výživových doplnkov a náhrad poriadnych, poctivých jedál - aj pre ľudí. Špajze sú plné výživových doplnkov a energetických tyčiniek a nápojov. 

Starý sedliak vedel - aj bez sedliackeho rozumu - kde má aký strom zasadiť, kde má aký strom vyťať. Nevysádzal všade do radov v betónoch smutné tuje farby uniformy príslušníkov Wehrmachtu. Nasadil lipové a jabloňové a jarabinové a hrabové a javorové aleje - aj pre krásu prostredia v ktorom rástli a vyrástli. Dobre vedel, že je potrebné, dôležité mať aj napadané jesenné lístie, nestránil sa ho - ale ho zhrabal. Starý sedliak s horárom po boku nevyrúbali celú stráň - aby mali výhľad do údolia z akéhosi resortu. Horár svedomito pozoroval les, poznal každý strom - a rýchlo zistil ktorý je napadnutý chrobačou, lykožrútom. Nečakalo sa dokým strom vyschne a lykožrút bude dávno preč. Napadnutý strom sa spílil, odvetvil, kmeň sa odkôroval - všetko sa na mieste, v lese, spálilo a kmeň kôň stiahol do doliny a hajde na pílu. To nebolo o sedliackom / lesníckom rozume. To bolo o praxi, o skúsenostiach, o vzťahu k vlastnému, hoc aj zhrnutému do urbáru.  O vzťahu k prírode, k pôde, k lesu, k Životu a Času. Starý sedliak s piatimi triedami ľudovky si nepotreboval vzdelanie utvrdzovať kreslením záchodovej misy na tabuľu pred komisiou. V rohu dvora mal latrínu, na nej žabykláčom narezanú stranícku tlač, a keď bola jama plná, zavrstvil ju nehaseným vápnom. Pitnú vodu po desiatkach litrov nemíňal na exkrementy. Cukor a tabak a petrolej nosil z mesta v ruksaku s prujšej vojny - nie v igelitkách za hlúpy peniaz lakomosti.  
Nerobme si žiadne ilúzie o akomsi zdravom sedliackom rozume. Starý sedliak sa vedel do krvi pohádať a na vidly a sekery pobiť so susedným sedliakom pre pár metrov poľa na záhumienku a ťahať suseda po fiškáloch. Žena starého sedliaka sa povadila so susedkou a dedične ju prekliala preto, lebo sliepky susedy podliezali spoločný plot a na jej záhradu chodili vyzobávať mraveniská. Starý sedliak nemal o nič viac zdravého sedliackeho rozumu než ktokoľvek iný. Keď to prišlo, tak išiel do krčmy a tam sa ožral do nemoty. Nie, on nevychutnával a neobjavoval - on sa ožral v krčme, prepil kravu aj dcérino veno a záhumienok i so susedovie kurami - ale na vine nebol on. Vinný bol krčmár - Žid. Starý sedliak pokradol z lesa siahovicu - ale na vine nebol on, ale maďarský žandár alebo český četník, ktorí ho zavreli do áreštu. Treba čítať slovenskú klasiku, nie pseudomotivačné haluze. 
A potom prišli časy, keď to tučný farár Jožo poriadne pooral. Ten farár Jožo, ktorého vegetarián, abstinent a nefajčiar Adolf zapriahol do svojho pluhu vojny, do svojich povozov deportácií. A slovenský sedliak so sedliackym rozumom v hrsti využil čo sa dalo - ako prvé arizoval krčmu, v ktorej mal zaťatú sekeru na dve generácie dopredu. A pomstil sa. Jeho žena udala susedku že počúva Londýn aj Moskvu - pomstila sa jej smiechom keď spoza záclony videla ako susedku berú gardisti - dvaja najväčší hlupáci v dedine. A potom prišli časy, keď to všetko zaoral a zrovnal truhlár Klémo s fajfkou. Múdrych latinčinárov pred tabuľami v triedach škôl vystriedali s. učky, vyštudované na sovietskych univerzitách bratský jazyk socializmu - toho semena plevelu, zvaného komunizmus. Rozorané boli medze - kto nechcel, ten išiel kopať do uránových baní. Začal sa stierať rozdiel medzi "zaostalým" vidiekom a "pokrokovým" mestom. Kto nechcel stierať - šup s ním na šibenicu. V družstevných kravínoch zoradené kravy bučali piesne práce a radodajné traktoristky zaorávali do pôdy dédété. Zbav sa svojho škodcu! nabralo iný, socialistický rozmer. Z dvojice dedinských gardistov sa stal s. predseda družstva a s. predseda emenvé. Susedka udavačka povýšila na krčmárku. Zdravý sedliacky rozum sa dávno utopil v pálenke. Ale zopár múdrostí našich starých otcov ostalo.  

Zdá sa mi, že je všetko naruby. Kyslá kapusta sa mnohým (deťom) bridí - neobsahuje hamburger. Bryndza sa im bridí - neobsahuje cofo~colu. Cibuľa štípe, jablko nie je exotické. Cesnak je z Číny - nie je ani na poriadny prd. Čaj z lipiny je nanič, pretože neobsahuje jontoviny. Nealkoholickú vodku a nealkoholickú borovičku nevyrábajú - chúďa Lívia sa musí spíjať nenávisťou a predsudkami. Dobrý je akurát tak kebab z poľskej kuraciny a pravá slovenská pizza quatro di fromáže, navŕšená termizovanou bryndzou a plátkami biobôčika. Špaldová múka, zmiešaná s kokosovým olejom, o ktorom neviete či je na dojčenský zadok alebo na namazanie pántov dverí do pivnice, víťazí medzi kaviarenskými neoholencami. Kvíkame nad starými krojmi, nad fotkami tetušiek v zviazaných šatkách, v čepcoch - nenávidiac ženy preto, lebo majú burku alebo hidžáb. Obdivujeme ženy minulosti - že vedeli prať na potoku. Ako keby dnešná žena moderná nevedela prať na potoku. Lenže - potokov niet. Úctivo sa skláňame pred čudnými, smiešnymi mužmi, navlečenými v ženských šatách, ruky pred nimi spíname a hádžeme im do zvoncov peniaz milodaru, odpustku; my, oblečení v prapodivných maskáčoch zo sekondhendov a v rozťahaných teplákoch hrubokrkého nevkusu. Máme osobných trénerov na brušné aj na prsné svalstvo a na zadočky, máme výživových poradcov, máme depresie a osobných psychiatrov, dobrovoľne máme pažravé hypotéky. Modrých koníkov napájame plodovými vodami hlúposti. Nátierka z avokáda na  vykváskovanom chľebíku nahradila masť na krajci chleba, zasypaným cibuľou. Je to do plaču - ale nie od cibule. Nemáme sa radi a nemáme radi seba. Nemáme v sebe Boha, Nemáme hviezdne nebo nad hlavou a morálny zákon v sebe - máme elektrický smog a súťaže obscénnej primitívnosti kdesi na farme. Na farme chlípnych zvierat. Mnohí sú takí a premnohé sú také - bez lásky, bez úcty, bez porozumenia, bez radosti, len so škodoradosťou a s nenávisťou. Človeku je do popuku, vraj: "Múdre boli naše staré mamy. Aj my sme po nich:)" Zdá sa, že poniektoré tetky žiadne staré mamy nemali. Ani také, ktoré by dôchdkyňu naučili napiecť zemiakové placky: aby nezávidela cudziemu dieťaťu.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Audio Gorila, Air Danko a parížska komúna (týždeň Petra Schutza)

Marček a spol. sú už kmeňoví koaličníci.

DOMOV

Kočnerovi navrhnú sprísniť väzbu, vraj ovplyvňuje vyšetrovanie

Utajený svedok predložil dôkazy proti Kočnerovi.

PRIMÁR

Erekciu môže zachrániť pohyb. Vedci radia ako a koľko treba cvičiť

Ak muž vydrží, zmena príde do pol roka.


Už ste čítali?