reklama

Odkaz(ovač) 17. novembra 1989

• Dnešný štátny sviatok - Deň boja za slobodu a demokraciu - a dni okolo dneška, ako každoročne, spustili prietrž rečí o slobode, o demokracii, aj o slušnosti, ba aj o láske. •

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

 Dvadsaťdeväť rokov žijeme v slobodnom a demokratickom štáte, ale nezdá sa, že väčšina z nás je slobodná a demokratická, že rozmýšľa a koná slobodne a demokraticky v zmysle zodpovedne: zodpovedne za seba, za blízkych, za všetkých, za dnešok a hlavne za budúcnosť. Niekedy, dokonca niekedy silnejšie, stálejšie a akosi trvácejšie, sa premnohí z nás na celú tú slobodu a demokraciu, a hlavne na budúcnosť, doslova vykašľali. 

• 28. október 1989, Praha. •
• 28. október 1989, Praha. • (zdroj: • Foto: Radek Bajgar. Zdroj: Czech Top Photo / Daniela Mrázková •)
• 17. november 1989, Praha.•
• 17. november 1989, Praha.• (zdroj: • Foto: Archiv - Petr Čepek. Zdroj: Přírodovědecká fakulta UK Praha •)
• 17. november 1989, Praha. •
• 17. november 1989, Praha. • (zdroj: • Foto: neznámy autor. Zdroj: www.collections.vam.ac.uk •)
• Václav Havel prezidentom. •
• Václav Havel prezidentom. • (zdroj: • Zdroj: ČTK - www.ctk.cz •)

 Naozaj nepotrebujem z roka na rok počúvať a čítať dookola sa opakujúce reči(čky) o tom, "ako sme vtedy netušili, že to bude ťažké" a o tom, že "o slobodu sa musíme starať" a o "nutnostiach prijať sebareflexie" a o tom, že "musíme po sebe zanechať sebavedomú, slobodnú a demokratickú krajinu." Nepotrebujem o tom donekonečna počúvať a čítať v krajine, ktorej bol po Novembri 1989 trikrát predsedom vlády Vladimír Mečiar, ktorý mal aj s jeho Hnutím za demokratické Slovensko dlhé roky viac než 80-percentné sympatie obyvateľstva, pretavené do 30 až 37-percentných ziskov vo voľbách. Nepotrebujem o tom stále, rok čo rok, čítať a počúvať v krajine, kde bol trikrát predsedom vlády Robert Fico - ten Fico, ktorý si November 1989 ani len nevšimol, a kde sa neprestajne jeho Smer - Sociálna demokracia teší takej verejnej, voličskej podpore, že je stále najsilnejšou vládnou a parlamentnou stranou. V krajine, kde sa Mečiar spokojne dôchodcovsky usmieva a v betónovej skruži na záhrade pri svojej trenčianskoteplickej vile si opeká špekáčiky z mäsoseparátu. Namiesto toho aby sedel v base, sa nám rehoce do tvárí. V krajine, kde sa Fico stále ničoho nebojí, kde intriguje a rozoštváva. Namiesto toho aby sedel v base, sa nám rehoce do tvárí. Už nepotrebujem, nechcem dookola počúvať, čítať tie reči novembrové. 
Ako brezovou metličkou v pare sauny sa tu dvadsaťdeväť rokov ometáme slovnými floskulami a rozriedenými heslami z Novembra 1989. Stupňuje sa to vždy v polovici novembra. Už je to únavné. Aj preto, že v tom nie je nič nové ani tvorivé. Napokon ani inšpirujúce. Komu to už čo povie a má povedať? Neviem. O dvadsaťdeväť rokov starší skutoční ľudia Novembra 1989 pomaly odchádzajú: na večnosť alebo do ústraní. Tí, ktorí a ktoré ich na dnešných tribúnach nahradili, sú akýsi nepresvedčiví a nejaké nepresvedčivé. Vyprázdnení akoby kalkulom. Premnohí naši mladí ľudia, narodení päť - desať a viac rokov po Novembri 1989, nemajú záujem: ani o slobodu, ani o demokraciu. Slobodu berú ako samozrejmosť, jasnú istotu. Demokracia ich alebo nezaujíma, alebo si ju interpretujú v zmysle "Je demokracia - tak ja môžem všetko!" Všetko, a to rovno hlava nehlava. Demokracia a sloboda sú pre nich veľmi ťažko uchopiteľné, pretože sa nedajú zadarmo stiahnuť ako falošné aplikácie do smartfónov a tabletov. Nerozumejú im a nevedia o čom to je - pretože nikdy nežili v neslobode a v diktatúre totality. A dnes? Namiesto aspoň rozmýšľania len mátoživo šuchocú po displejoch smartfónov, tabletov a monitorujú v notebookoch. Kadejaké profesionálne opice dvadsaťdeväť rokov kladú základné kamene svojich intríg, na ktorých si budujú kariéru. Kadejakí ego-aktivisti s takmer nulovým výsledkom svojich životov len poúčajú, dumajúc ned nesmrteľnosťou plastovej fľaše. Táto doba stále viac patrí a žehná mumifikovaným plastinátom s marketingovým myslením, vzklíčeným v totalite. Nič nového pod Slnkom - sú to len súčasní mentálni osadníci hlbokej minulosti. Ako kedysi - tak i dnes aj v budúcnosti.  
 Ak sa nám tu, v tomto našom zaslušnomslovensku, niečo poriadne zakorenilo, rozrástlo a rozliezlo - tak je to neslušnosť, nenávisť, hrubosť, vyhrážanie sa, vulgárnosť a arogancia, ostentatívne prezentovanie neprávostí ako štandardu každého dňa (dni pracovného pokoja a štátne sviatky nevynímajúc). Rozlieza sa to ako rakovinové metastázy v trupe a v mozgu starého chrapúňa - ožrana. Internet a internetové diskusie sú ich pracovnými nástrojmi. A ľud híka a tlieska a lajkuje a lajkuje a lajkuje, páčiky sa len tak sypú - veď konečne to ta Lývija, cipana, poriadne zavyla za všetkých! A ľud nenávidí - masy nenávidia jednotlivcov, vraj sú to sprostí a sku***ní slniečkári a vítači - tak nech sa pracú odtiaľto preč, kade ľahšie. Ale - nič nové pod Slnkom: začalo sa to bratislavským hádzaním vajec na Václava Havla, pánisovským uctievaním vykopaných kostí z Tisa, pokračovalo to ziapaním po potrebe samostatného Slovenska a potom rozdelením spoločnej republiky podľa scenára mečiarovských zlodejských privatizačných rozkrádačiek. Pokrčovalo to bratislavským fyzickým opľúvaním Fedora Gála na ulici, aj fyzickým útokom na Tomáša Janovica na bratislavskej pošte, pomaly to prešlo do napadnutia Hedvigy Malinovej a do vrážd Daniela Tupého, Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Slovenská pospolitosť v neogardistických uniformách, s baumaxovými fakľami v rukách, sa prepochodovala do parlamentu. Uniformy nahradili saká a zelené tričká - nenávisť ostala, aj keď, chvalabohu, v ostatných komunálnych voľbách zhorela ako cigaretľový papier. Nenávisť, zlosť, zúrivosť, urážky, vyhrážanie sa (aj) smrťou... Nielen Ján Levoslav Benčík by o tom vedel vravieť, písať. "Nenávisť v spoločnosti rastie. Už sa to podobá na to, čo bolo v dvadsiatych a v tridsiatych rokoch v Nemecku," povedal Fedor Gál. Povedal to 16. novembra 2018. 
Samozrejme, odkaz Novembra 1989 existuje. Je dobre zaznamenaný v pamätiach tých, ktorí November 1989 zažili a ktorí žili v totalite a v neslobode a dnes žijú v slobode a v demokracii. Stačí málo: prehrať si ten odkaz zo záznamníkov pamätí.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
• Pamätník 17. 11. 1989 na Národní třídě v Prahe. •
• Pamätník 17. 11. 1989 na Národní třídě v Prahe. • (zdroj: • Zdroj: ČTK - www.ctk.cz •)

 Na záhradu, na moje súkromné územie, mi vnikli krty a krtice. Ryjú, vyrývajú, vŕtajú, podrývajú. Dnešný deň štátneho sviatku som využil na rozhrabávanie krtincov. Zbaviť sa krtov a krtíc je síce náročné - ale keď sa ich zbavíte - radosť je veľmi veľká. 

Martin Droppa

Martin Droppa

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  816
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Novinár, reportér, fotoreportér s viac než 35-ročnou praxou: Liptov, SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň; prevažne "na voľnej nohe." Mám rád literatúru, film, umenie, hudbu, prírodu, históriu II. svetovej vojny, objavovanie, Francúzsko, Poľsko a Sever. Som veľmi veľkým fanúšikom skupinyPink Floyd --- link.Na SMEblog blogujem od 2. 9. 2016.Žijem v Liptove.Kontakt: droppa.martin zavináč gmail.comMôj blog na webe Denníka N:Martin Droppa - Blog N --- link.Nájdete ma i v sieti Facebook:Martin Droppa --- link.Autor mojej profilovej fotografie:© Foto: Matúš Mydliar. Zoznam autorových rubrík:  fotografie ~ reportáž, žánrovéfilmy a kinematografiahudbafotografienezaradenévýtvarné umenieliteratúrasúkromnémoja poézianovinárske žánremoja próza

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu