reklama

Láska je jako Láďa

• Nevideli sme sa, nepočuli sme sa, neporozprávali sme sa dlhé, predlhé roky. Pritom boli časy, keď som vždy využil každú možnosť, šancu pozvať ho k nám. Aj na to si spomenul. •

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Keď som v osemdesiatych rokoch už minulého storčia pracoval v Mestskom kultúrnom stredisku v Liptovskom Mikuláši, mal som v pracovnej náplni aj organizovanie a zabezpečovanie koncertov. Koncerty, vystúpenia hudobných skupín i sólistov, sa vtedy sprostredkovávali takmer výhradne cez Slovkoncert alebo cez Pragokoncert. Pretože naše kultúrne stredisko malo dlhoročnú, zaslúženú výbornú povesť aj medzi hudobníkmi, hudobnými skupinami, a aj preto, že to bolo vtedy jediné stredisko svojho druhu v celom okresnom meste (Dom kultúry v Liptovskom Mikuláši ešte nebol v prevádzke) dostávali sme vari všetky programy, ktoré vtedy "leteli" spoločným Československom. Samozrejme - vždy bol veľký predpoklad, že sa koncerty vypredajú, a to napriek tomu, že vstupenka stála na tú dobu nemalý peniaz, zvyčajne 25,- Kčs, alebo aj 30,- - 35,- Kčs. A tak u nás pravidelne vystupovalo Collegium musicum, Banket s Richardom Müllerom, Modus, neskôr Limit s Mirom Žbirkom, Prúdy, Robo Grigorov, Beáta Dubasová, z Česka Moravanka, Ivan Mládek, Michal Prokop, Progress 2, Olympic, Plavci, prišiel aj Karel Gott, Václav Neckář a Bacily... Pomaly "ako na klavír" k nám chodili fantastickí  Vladimír Mišík & Etc...  
 Pred pár dňami som sa stretol s Láďom Mišíkom - na jeho koncerte v Novom Meste nad Váhom, v klube Blue Note - v ktorom sú vďaka výbornej dramaturgii úžasné podujatia.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
• S Vladimírom Mišíkom. Nové Mesto nad Váhom, Blue Note, 14. november 2018. •
• S Vladimírom Mišíkom. Nové Mesto nad Váhom, Blue Note, 14. november 2018. • (zdroj: • Foto: a. a. •)

Keď ešte Láďa Mišík & Etc... smel verejne spievať a koncertovať, aj tak ho sledovala komunistická Štátna bezpečnosť. Na jedno stretnutie s eštébákmi v súvislosti Láďovým koncertom v Liptovskom Mikuláši si spomínam - ako keby to bolo včera. Láďa s kapelou boli ešte v šatni, v hľadisku bolo vypredané. Sedel som v kancelárii a čakal na čas zbehnúť k Láďovi a "dať pokyn" nech začnú koncertovať. Náhle ktosi rázne zaklopal na dvere a bez vyzvania do miestnosti vstúpili dvaja chlapi. V okamihu mi bolo jasné o čo ide - obaja boli neskutočne "bluesrockovo" oháknutí: mali trojštvrťové koženkové kabáty, pod nimi saká odpudzujúcej hnedozelenej farby a nohavice - tesilky. Jeden mal aj viazanku, takú krikľavooranžovú. Eštébákov ste spoznali aj podľa toho, že vždy chodili aspoň vo dvojici a najčastejšie mali všetci obuté rovnaké topánky. Aj títo dvaja mali zhodnú obuv: vojenské poltopánky. Neskôr mi jedna z našich uvádzačiek povedala, že páni prišli autom až z Prahy - podľe "ešpézetky," a už v predsálí sa pýtali na mňa - ako na hlavného organizátora koncertu. "Čest práci, soudruhu," vyslovil smerom ku mne jeden z nch. Samozrejme, že som sa ani len neunúval postaviť sa zo stoličky a na pozdrav som odpovedal "Pánboh daj dobrý večer, čože si želáte?" "Dnes tady vystupuje Mišík, že jo," skonštatoval druhý. "Áno, ale lístky sú beznádejne vypredané. Iba ak by ste počúvali za dverami v predsálí, to by bolo zadarmo. Dáme vám tam stoličky?" A už sa to začalo. Jeden za druhým povyťahovali služobné preukazy, legitimovali sa a požiadali ma o občiansky preukaz. Potom sa ma spýtali, či viem o čom bude Mišík spievať. "Neviem," povedal som. "Tak nám ukažte seznam písní," rozkázal na pohľad starší z nich. Na niečo také som bol pripravený, pretože bývalo pravidlom, že zoznamy skladieb na koncertoch sme mali k dispozícii ako súčasť zmluvy, a okrem toho v prípade diskoték sme museli mať schválený zoznam interpretovaných skladieb, v ktorom museli byť povinne dodržané percentá domácej, československej tvorby, percentá tvorby z iných socialistických krajín a mizivé percento skladieb zo Západu - aj to "nezávadných;" žiaden Kiss, Black Sabbath, AC / DC a podobne. Pripomínam - nebolo to v časoch povinných rozhlasových kôt, ako je tomu dnes :-) Takže som zo zásuvky vytiahol už pripravený zoznam skladieb koncertu. Zoznam som zostavil z toho čo bolo v zmluve, že bude Láďa spievať, a k tomu som doplnil zopár piesní s anglickými názvami: od Deana Reeda - amerického Nemca, ktorý "emigroval" do Nemeckej demokratickej republiky, a od východonemeckej skupiny Puhdys. Zoznam bol opečiatkovaný a podpísaný naším riaditeľom. Štábna kultúra ;-) Eštébák do zoznamu letmo nazrel a strčil si ho do vrecka. "Můžete začít," povedal. "Ak smiem, poprosil by som vás, aby ste odišli z kancelárie, musím to tu zamknúť," vyzval som ich. "Ale jo..." Zbehol som do šatne a vravím Láďovi: "Láďo, môžete začať." A Láďa na to: "Jo, už jsou tady? Tak 'dem na to..." A už stříhali dohola malého chlapečka... Eštébákov som v predsálí nevidel. Na koncerte neboli. Bolo príjemné, milé, keď si Láďa po toľkých rokoch spomenul na Liptovský Mikuláš, keď sme sa v Novom Meste nad Váhom zvítali ako starí známi.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama
• Láďa Mišík v Novom Meste Nad Váhom. •
• Láďa Mišík v Novom Meste Nad Váhom. • (zdroj: • Foto: Martin Droppa •)

Koncert v Novom Meste nad Váhom bol zložený z dvoch častí. V prvej skupina KyBaBu zahrala skladby hlavne z albumu Nečekaná návštěva, ktorý v roku 2017 vydal Jaroslav Olin Nejezchleba - jeden z dvorných spoluhráčov Vladimíra Mišíka. Zahrajme si z albumu zo dve pesničky, tú s názvom Amerika, v ktorej s Olinom spieva Marta Kubišová, a titulnú s názvom Nečekaná návštěva. Obe skladby otextoval Olin.  

 Po prestávke sa na malé pódium posadil Láďa Mišík. ...a zasvietila večernice ...a vedeli sme prečo Sladké je žít ...a dali sme si 20 deka duše ...a všetci tancovali Šmajdák a ploužáky ...a chutili nám Jednohubky ...a malého chlapečka nestříhali dohola. A bolo to všetko fajn. Díky, Láďa, díky, Olin, vďaka KyBaBu, vďaka, Etc...  
Hlbokou nočnou novembrovou diaľnicou išiel automobil, vyplnený hudbou a pesničkámi Láďu Mišíka a Etc... ...až jednou půjdeš na jednohubky, nedej na to co o mně říkají, jsou to jen řeči závistlivý tetky, nedej na to, oslice jen hýkají...  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

  Blue Note --- link.  

Martin Droppa

Martin Droppa

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  816
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Novinár, reportér, fotoreportér s viac než 35-ročnou praxou: Liptov, SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň; prevažne "na voľnej nohe." Mám rád literatúru, film, umenie, hudbu, prírodu, históriu II. svetovej vojny, objavovanie, Francúzsko, Poľsko a Sever. Som veľmi veľkým fanúšikom skupinyPink Floyd --- link.Na SMEblog blogujem od 2. 9. 2016.Žijem v Liptove.Kontakt: droppa.martin zavináč gmail.comMôj blog na webe Denníka N:Martin Droppa - Blog N --- link.Nájdete ma i v sieti Facebook:Martin Droppa --- link.Autor mojej profilovej fotografie:© Foto: Matúš Mydliar. Zoznam autorových rubrík:  fotografie ~ reportáž, žánrovéfilmy a kinematografiahudbafotografienezaradenévýtvarné umenieliteratúrasúkromnémoja poézianovinárske žánremoja próza

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu