• Socializmus. Bol to zvláštny, nanajvýš pokrútený čas pahodnôt a neúprimností (ako keby dnes tomu bolo inak - ale o tom teraz nebude reč). V socializme nás "tí zvrchu" denne presviedčali napríklad o tom, ako jesto všetkého čo občan, človek potreboval. Nič také sa ale v skutočnosti nedialo - nebolo takmer ničoho, a čo bolo, to bolo zvyčajne len po známostiach. Iba povestná Žena za pultom pracovala v samoobsluhe s pozorne naaranžovanými, hlavne tovarom preplnenými regálmi. A pri predaji sa usmievala (nie ako dnešné predavačky) a s kupujúcimi prehodila aj zopár slov (nie ako dnešné predavačky). V socializme sa kradlo, podvádzalo, šmelilo. Medzi najbohatších ľudí v lokálnych oblastiach patril miestny mäsiar, vedúca miestneho zelovocu, šéf autoservisu. A veksláci s bonmi, západonemeckými markami alebo s americkými dolármi. Janka v našom zelovoci predávala zemiaky aj s hlinou na nich nalepenou. Prírastok na váhe tovaru tak činil najmenej 20 %. Nechcel si také zemiaky? No a čo! Nedostal si k nim necelé kilo podpultových banánov. Mäsiar Ivan svedomito polieval mäsá vodou - aby poriadne nasiakli, aby voda v nich zamrzla - a aby boli ťažšie = bola vyššia "bočná tržba" do vrecka na pokrvavenej mäsiarskej zástere. Nášmu otcovi v autoservise bez mihnutia oka naúčtovali nastriekanie a výmenu troch predných blatníkov na wartburgu. Keď sa ohradil - nepochodil, vraj cena tretieho blatníka symbolizuje nadprácu automechanikov a prednostný čas, ktorý nášmu automobilu venovali. Taký bol ten naozaj hnusný socializmus. •
• To šialené heslo Kto neokráda štát - okráda rodinu! - jeho dikcia, jeho zľudovelosť a vstrebanie sa do rastových, vývojových buniek organizmov socialistických jedincov boli také silné, útočné, agresívne, že pretrvávajú dodnes: ako nejaké metastázy v síce živom, ale zdegenerovanom organizme. Socializmus bol naším alkoholizmom, a ako dobre vieme, neexistuje abstinent - existuje len alkoholik, ktorý momentálne nepije. •
• Samozrejme - nebolo a niet ideálnej spoločnosti, ideálneho politického a spoločenského zriadenia, ale socializmus (s nábehom na komunizmus) sa vymykal všetkému normálnemu, bol doslova vykĺbený z racionálneho. Hlavne po období, keď gottwaldovci v roku 1948 rýchlo prevzali u nás moc postupne nad všetkým, nastala doba úpadku - hlavne úpadku morálneho. Následky pociťujeme dodnes, zotrvačnosť socializmu pretrváva. •
• Klientelizmus, úplatkárstvo, zháňanie podpultového tovaru, rozkrádanie socialistického majetku, ničenie kultúrnych pamiatok, falošnosť v medziľudských vzťahoch, udavačstvo v mene kariérizmu atď. - aj takú podobu mal náš milý socializmus. Teraz si ale položme ruky na srdcia a buďme aspoň k sebe úprimní a úprimné: čo z toho, vyše tridsať a viac rokov starého, ostalo v nás, v dnešnej našej spoločnosti? S výnimkou zhonu po nedostatkovom, podpultovom tovare vari všetko. Nekradne sa zo socialistického, ale zo súkromného i zo štátneho. •
• O tom, ako sme si žili v socializme, Ako sme vzdorovali v časoch vtedajšieho klientelizmu, úplatkárstva, zháňania podpultového tovaru, rozkrádania socialistického majetku, ako sme ničili kultúrne pamiatky, boli k sebe "tak krásne socialisticky blízki bezohľadní" - o tom aj o inom je pásmo krátkych dokumentárnych filmov, ktoré pre cyklus Kino Čas pripravila a v bratislavskom Kine Lumière ho uvedie filmová historička Eva Filová. Za povšimnutie stoja témy aj silná režijná zostava dokumentov. •
• p r o g r a m •
• Kino Čas X. - Ako sme vzdorovali •
• Československo / 1965 - 1989 •
• Kino Lumière - pondelok 17. december 2018 o 18:15 hodine •
• Učenie (réžia Dušan Hanák, 1965, 15 minút)
Dokument o učňovskej mládeži, vstupujúcej do praxe i do života.
• Je jeden obchod (réžia Pavol Majerník, 1968, 8 minút)
Filmový fejtón o jednom peknom starom pražskom železiarstve.
• Tam a späť (zpět) (réžia Fero Fenič, 1980, 21 minút)
Dokument o živote stavebných robotníkov, väčšinu času stráviacich na cestách.
• Sonda 4 / 1989 - Zájazd (réžia Ivo Brachtl, 1989, 12 minút)
Filmová paródia na neuvážené narábanie s kultúrnymi pamiatkami.
• Chvenie (réžia Miroslav Šindelka, 1989, 24 minút)
Dokument o odhalení jednej rozkrádačky, o pomste a o strachu.
• Celkový čas projekcie: 80 minút + lektorský úvod. •
• Tak sme prežívali (doslova prežívali) socializmus. "My dolu" sme vedeli "svoje" - "tí hore" zas dobre vedeli "svoje," že "my dolu" vieme "svoje." Tento začarovaný cyklus častej nemohúcnosti a viac či menej skrývanej zlosti sme si spríjemňovali napríklad kadejakými pesničkami, ktorých interpreti smeli beztrestne šíriť "konštruktívnu kritiku. •