• Premýšľam nad tým, ako umenie, výtvarné, napríklad obraz, formuje človeka. Od začiatku - teda od chvíľky, keď človek, ešte dieťa, vidí zopár obrazov, jeden z nich mu utkvie ako obraz v pamäti, dieťa rastie, dorastá a stále myslí na ten obraz obrazu - dlhé roky. Obraz si občas pripomenie: pozrie sa naň v galérii, v knihe, v katalógu z výstavy... Z videného, z vizuálneho vnemu, sa v okamihu stáva vnem emocionálny a estetický. Premýšľam nad tým, ako tento vnem formu(lu)je človeka pre jeho budúci život, pre to ako neskôr začne vnímať a vníma hodnoty okolo seba a ako si uvedomuje aj tie hodnoty, ktoré sú v ňom. Je to proces, ktorý sa začína znenazdania, náhle, často náhodou, ale je to proces, ktorý sa neskôr rozrastá a preniká osobnosťou človeka a formuje ju. To isté čo o obrazoch, o výtvarnom umení v celom jeho obsahu, rozsahu, forme, tak to isté sa dá povedať aj o hudbe, o fotografii, o filme, o architektúre,... ale i o iných vnemoch - z prírody, z techniky, z civilizácie ako takej. •
• Teraz trošku zvesela. Vieme, že predmetom každodenných rozhovorov širokých aj hlbokých vrstiev všetkého ľudu v našej spoločnosti je politika, varenie, v pomere jedna k jednej ekológia a utečenecká táma, potom sex, medziľudské vzťahy a výplata. Ale rozpravy o umení a o kultúre vôbec tvoria najdôležitejšie a najvýraznejšie, najviac frekventované témy rozhovorov, debát medzi ľuďmi na Slovensku - a to vyždy, všade, v každej chvíli, doslova okamihu, a pri každej príležitosti. A vážne: Aj preto píšem seriály o mojich obľúbených obrazoch a o mojej obľúbenej hudbe. Ale o tom v článku inokedy, pri inej príležitosti. •
• Vrátim sa na začiatok, k perexu, k mojim veľkým detským otázkam, ktoré mi nedávali búvať. Píšem o obrazoch, ktoré namaľoval, vytvoril Marc Chagall. Francúzsky surrealista židovského pôvodu Moisej Checkelevič Šagal, neskôr Mark Zacharovič Šagal, ktorý sa narodil ako Моисей Хацкелевич Шагал 7. júla 1887 v Liozne v Ruskom impériu (dnes je takmer sedemmiliónové mesto Liozna na území Bieloruska) a ktorý zomrel 28. marca 1985 v Saint-Paul-de-Vence v regióne Provence-Alpes-Côte d' Azur vo Francúzsku. •
• Čo muža v malom chlapcovi a chlapca v dospelom mužovi tak pútalo a púta k obrazom Marca Chagalla, k jeho dielu? Je to nielen fascinácia surrealizmom, ale hlavne prienik snov, pocitov a spomienok: snov, pocitov a spomienok chlapca a muža - spomienok, pocitov a snov umelca. Predstavivosť, zakotvená v skutočnosti. Interpretácia skutočnosti predstavivosťou. Farby. Farby - nielen tie na obrazoch Marca Chagalla, ale aj tie, ktoré sa z jeho obrazov lejú do vedomia a zaplavujú podvedomie, vstupujú do neho, aby z neho vychádzali aj vo všakovakých snoch. Vnímanie a interakcia. Očarenie. Túžba aj ľútosť, až smútok. Hĺbavosť - v ktorej je (aj) hľadanie zmyslu (aj) života. Marc Chagall bol pre chlapca tým, čím ostal aj pre muža: veľkou časťou jeho vnútra, cítenia, vnímania a precítenia. •
• Ako v prípade Ester Šimerovej - Martinčekovej, o ktorej som písal v októbri - link, aj v prípade Marca Chagalla je mi neľahké vybrať jeden či tri, štyri moje obľúbené obrazy od neho. Preto som vybral kolekciu tých, ktoré sa vždy chlapcovi v mužovi a mužovi v chlapcovi páčili, páčia a natrvalo mu utkveli v mysli. Na konci je moja najobľúbenejšia Chagallova kresba. •
• Marc Chagall --- oficiálna webstránka --- link. •
• O mesiac, 15. decembra 2018, za zapozeráme do rozprávky. •